Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Karol Kaliský z My sme les považuje postreky, okrem ohrozenia zdravia ľudí a poškodzovania životného prostredia, aj za plytvanie verejnými financiami.
Autor TASR
Bratislava 12. marca (TASR) - Štátny podnik Lesy SR plánuje ošetriť vyše 1500 hektárov dubových lesov proti premnoženej mníške veľkohlavej, ktorá by štátu mohla spôsobiť škodu 800.000 eur na prírastku lesov. Potvrdil to hovorca podniku Pavol Machava. To sa nepáči iniciatíve My sme les, podľa ktorej by letecké postreky mohli ohroziť životné prostredie aj zdravie ľudí. Vyzvala preto rezort pôdohospodárstva, aby postrekom zamedzil.
Iniciatíva tvrdí, že periodické gradácie takzvaného listožravého hmyzu sú podľa odborníkov normálnou súčasťou fungovania dubových lesov, ktorá neohrozuje životaschopnosť lesného ekosystému. Karol Kaliský z My sme les preto považuje postreky, okrem ohrozenia zdravia ľudí a poškodzovania životného prostredia, aj za plytvanie verejnými financiami. Lykožrút alebo mníška sú podľa jeho názoru len zámienky, ktoré majú poslúžiť na podporu biznisu s chemikáliami. Náklady na ošetrenie výmery 1535 hektárov sú podľa Machavu približne 125.000 eur.
Lesy SR odmietajú, že by postrek mohol mať negatívny vplyv na zdravie ľudí alebo ekosystém. Plánujú totiž použiť prípravok Biobit XL, ktorý je schválený aj na použitie v ekologickom hospodárstve. Spôsobuje paralýzu zažívacieho traktu húseníc, ktoré do piatich dní uhynú. Nepoškodzuje predátorov škodcov, nie je to kontaktný prípravok a nezanecháva v prírode rezíduá. "Týmto sa stáva tento prípravok vysoko selektívny, lebo nepôsobí negatívne na užitočné organizmy," vysvetľuje Machava.
Hovorca tiež zdôrazňuje, že ide o prostriedok, ktorý sa bežne používa napríklad v ovocných sadoch. Podľa údajov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave sa v roku 2017 využilo 1025 kilogramov tohto prípravku. Lesy plánujú použiť tri až štyri litre prípravku na hektár plochy, ide teda o takzvaný ULV postrek - postrek s ultra nízkou dávkou.
Premnoženie mníšky podľa Lesov dokázal monitoring dubových lesov pomocou internetového nástroja, ktorý pripravila Lesnícka ochranárska služba. "Najviac postihnuté sú odštepné závody Levice a Smolenice. Na základe terénnej kontroly sa vybrali tie lokality, ktoré má zmysel ošetriť - porasty cenné, súvislé, ktoré nie sú v bezprostrednej blízkosti vodných zdrojov prípadne chránených území," priblížil Machava. Zároveň upozornil, že majiteľ alebo obhospodarovateľ lesa je zo zákona povinný vykonať preventívne opatrenia na zabránenie šírenia škodlivých činiteľov. "Ak tak neurobí, porušuje zákon a dôjde k šíreniu škodlivých činiteľov na ďalšie zdravé porasty," dodal.
Iniciatíva tvrdí, že periodické gradácie takzvaného listožravého hmyzu sú podľa odborníkov normálnou súčasťou fungovania dubových lesov, ktorá neohrozuje životaschopnosť lesného ekosystému. Karol Kaliský z My sme les preto považuje postreky, okrem ohrozenia zdravia ľudí a poškodzovania životného prostredia, aj za plytvanie verejnými financiami. Lykožrút alebo mníška sú podľa jeho názoru len zámienky, ktoré majú poslúžiť na podporu biznisu s chemikáliami. Náklady na ošetrenie výmery 1535 hektárov sú podľa Machavu približne 125.000 eur.
Lesy SR odmietajú, že by postrek mohol mať negatívny vplyv na zdravie ľudí alebo ekosystém. Plánujú totiž použiť prípravok Biobit XL, ktorý je schválený aj na použitie v ekologickom hospodárstve. Spôsobuje paralýzu zažívacieho traktu húseníc, ktoré do piatich dní uhynú. Nepoškodzuje predátorov škodcov, nie je to kontaktný prípravok a nezanecháva v prírode rezíduá. "Týmto sa stáva tento prípravok vysoko selektívny, lebo nepôsobí negatívne na užitočné organizmy," vysvetľuje Machava.
Hovorca tiež zdôrazňuje, že ide o prostriedok, ktorý sa bežne používa napríklad v ovocných sadoch. Podľa údajov Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave sa v roku 2017 využilo 1025 kilogramov tohto prípravku. Lesy plánujú použiť tri až štyri litre prípravku na hektár plochy, ide teda o takzvaný ULV postrek - postrek s ultra nízkou dávkou.
Premnoženie mníšky podľa Lesov dokázal monitoring dubových lesov pomocou internetového nástroja, ktorý pripravila Lesnícka ochranárska služba. "Najviac postihnuté sú odštepné závody Levice a Smolenice. Na základe terénnej kontroly sa vybrali tie lokality, ktoré má zmysel ošetriť - porasty cenné, súvislé, ktoré nie sú v bezprostrednej blízkosti vodných zdrojov prípadne chránených území," priblížil Machava. Zároveň upozornil, že majiteľ alebo obhospodarovateľ lesa je zo zákona povinný vykonať preventívne opatrenia na zabránenie šírenia škodlivých činiteľov. "Ak tak neurobí, porušuje zákon a dôjde k šíreniu škodlivých činiteľov na ďalšie zdravé porasty," dodal.
