Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Keďže sú hradný palác aj jeho opevnenie národnými kultúrnymi pamiatkami, všetky práce na hrade vopred schvaľuje krajský pamiatkový úrad.
Autor TASR
,aktualizované Vinné 11. augusta (TASR) – Jedným z lákadiel, prečo navštíviť zrúcaninu hradu nad obcou Vinné v Michalovskom okrese, je funkčná replika stredovekého dreveného šliapacieho žeriavu. Ako pre TASR povedal hradný kastelán Jaroslav Gorás z občianskeho združenia Zemplínsko-užská hradná cesta, ktoré zrúcaninu zveľaďuje už desiatym rokom, žeriav alebo výťah, ako ho sám nazýva, zostrojili na hrade svojpomocne.
„Toto je môj prvý žeriav, ktorý som postavil s pomocou zamestnancov priamo tu na hrade, nevznikol v dielňach. Ručne sme kresali, najmä hriadeľ, ložiská," priblížil s tým, že k svojpomocnej výstavbe sa odhodlali po konzultácii s českým tesárskym majstrom Petrom Ružičkom, ktorý podobný žeriav postavil v Čechách.
Nápad pomôcť si pri stavebných prácach na hrade replikou stredovekého šliapacieho žeriavu dostal Gorás počas návštevy francúzskeho hradu Guédelon, kde pred rokmi videl podobný mechanizmus.
„Princíp pohonnej jednotky tohto výťahu je, že výťahár vojde do kolesa a stredne náročnou chôdzou musí prejsť desať metrov, čo je jedna otáčka. Pri jednej otáčke sa navinie iba jeden meter lana. Sila sa stráca na ložiskách, ktoré sú drevené. Aj keď sú namastené kolomažou, je tam nejaké trenie," vysvetlil, ako žeriav funguje. Na hrade slúži výlučne na prepravu bremien, prevažne kameňov, pričom jeho nosnosť je do 200 kilogramov.
Ako tiež Gorás prezradil, vďaka podpore Krajskej organizácie cestovného ruchu Košice Región Turizmus by mal na hrade čoskoro pribudnúť ďalší prvok podporujúci stredovekú atmosféru, drevený tesaný most. Osadiť ho plánujú k tretej vstupnej bráne, na ktorej rekonštrukcii na hrade pracujú v aktuálnej sezóne.
„Obrázok, ktorý nám znázorňoval nejakú bránu, poznáme už niekoľko rokov, ale nevedeli sme povedať, z ktorého miesta to je. Až po tohtoročných archeologických nálezoch sme zistili, že je to tretia vstupná brána, ktorá slúžila v závere života hradu," vysvetlil s tým, že práve táto brána by mala v budúcnosti slúžiť ako hlavný vstup na hrad.
K obnove brány pritom pristupujú citlivo a realizujú ju v minimálnom rozsahu. „...aby sme nedomýšľali veci, o ktorých nevieme s istotou, že takto boli," uviedol. Keďže sú hradný palác aj jeho opevnenie národnými kultúrnymi pamiatkami, všetky práce na hrade vopred schvaľuje krajský pamiatkový úrad.
Tohtoročnou novinkou na hrade pochádzajúcom z konca 13. storočia, ktorý patril michalovskému šľachtickému rodu Sztárayovcov, je informačné centrum, kde si návštevníci môžu prezrieť remeselné stroje a tiež fotodokumentáciu desaťročnej starostlivosti o hrad, ako ju občianske združenie Zemplínsko-užská hradná cesta realizuje.
„Toto je môj prvý žeriav, ktorý som postavil s pomocou zamestnancov priamo tu na hrade, nevznikol v dielňach. Ručne sme kresali, najmä hriadeľ, ložiská," priblížil s tým, že k svojpomocnej výstavbe sa odhodlali po konzultácii s českým tesárskym majstrom Petrom Ružičkom, ktorý podobný žeriav postavil v Čechách.
Nápad pomôcť si pri stavebných prácach na hrade replikou stredovekého šliapacieho žeriavu dostal Gorás počas návštevy francúzskeho hradu Guédelon, kde pred rokmi videl podobný mechanizmus.
„Princíp pohonnej jednotky tohto výťahu je, že výťahár vojde do kolesa a stredne náročnou chôdzou musí prejsť desať metrov, čo je jedna otáčka. Pri jednej otáčke sa navinie iba jeden meter lana. Sila sa stráca na ložiskách, ktoré sú drevené. Aj keď sú namastené kolomažou, je tam nejaké trenie," vysvetlil, ako žeriav funguje. Na hrade slúži výlučne na prepravu bremien, prevažne kameňov, pričom jeho nosnosť je do 200 kilogramov.
Ako tiež Gorás prezradil, vďaka podpore Krajskej organizácie cestovného ruchu Košice Región Turizmus by mal na hrade čoskoro pribudnúť ďalší prvok podporujúci stredovekú atmosféru, drevený tesaný most. Osadiť ho plánujú k tretej vstupnej bráne, na ktorej rekonštrukcii na hrade pracujú v aktuálnej sezóne.
„Obrázok, ktorý nám znázorňoval nejakú bránu, poznáme už niekoľko rokov, ale nevedeli sme povedať, z ktorého miesta to je. Až po tohtoročných archeologických nálezoch sme zistili, že je to tretia vstupná brána, ktorá slúžila v závere života hradu," vysvetlil s tým, že práve táto brána by mala v budúcnosti slúžiť ako hlavný vstup na hrad.
K obnove brány pritom pristupujú citlivo a realizujú ju v minimálnom rozsahu. „...aby sme nedomýšľali veci, o ktorých nevieme s istotou, že takto boli," uviedol. Keďže sú hradný palác aj jeho opevnenie národnými kultúrnymi pamiatkami, všetky práce na hrade vopred schvaľuje krajský pamiatkový úrad.
Tohtoročnou novinkou na hrade pochádzajúcom z konca 13. storočia, ktorý patril michalovskému šľachtickému rodu Sztárayovcov, je informačné centrum, kde si návštevníci môžu prezrieť remeselné stroje a tiež fotodokumentáciu desaťročnej starostlivosti o hrad, ako ju občianske združenie Zemplínsko-užská hradná cesta realizuje.
