LETO2020: Muránska planina, zubačka a krásy Gemera lákajú do Rudohoria

Na snímke Hlavný palác na hrade Muráň v okrese Revúca, ktorý bude obec tohto roku obnovovať vďaka grantu z ministerstva kultúry. Muráň, 2. júla 2020. Foto: TASR - Branislav Caban

Na úpätí Veporských vrchov s najvyšším vrcholom – Klenovským Veprom (1338 m n. m.) leží trojica samôt Sihla, Lom nad Rimavicou a Drábsko.

Autor TASR

10. júla 2020 11:30

Bratislava 10. júla (TASR) – Slovenské Rudohorie je rozlohou najväčším slovenským pohorím. Obsahuje podcelky (od západu na východ) Veporské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy, Revúcka vrchovina, Rožňavská kotlina, Slovenský kras, Volovské vrchy a Čierna hora. Na úpätí Veporských vrchov s najvyšším vrcholom – Klenovským Veprom (1338 m n. m.) leží trojica samôt Sihla, Lom nad Rimavicou a Drábsko.

Klenovec, Kokava nad Rimavicou: Na východe Veporských vrchov leží obec Klenovec, ktorá dala najvyššiemu vrchu v okolí aj prívlastok. Známa je okrem iného tým, že tam dolapili Jánošíka. Neďaleko Klenovca leží Kokava nad Rimavicou, obec s bohatou históriou a cennými prírodnými lokalitami. Malebná príroda je popretkávaná samotami a lazmi.

Na snímke rieka Klenovská Rimava a tradičné domy v obci Klenovec v okrese Rimavská Sobota, 7. februára 2019.

Utekáč, Hnúšťa: V doline Rimavice leží sklárska obec Utekáč. Sklárne tam zamestnávali ľudí od 19. storočia. V doline Rimavy, v regióne Malohont, sa nachádza aj mestečko Hnúšťa (kedysi Hnúšťa-Likier).

Na snímke kaplnka z roku 1924, ktorú obnovujú v miestnej časti obce Utekáč - Drahová- po tom, ako ju poškodila veľká povodeň v júni 2013.

Tisovec: V doline Rimavy leží v malebnom prostredí Slovenského Rudohoria, respektíve Muránskej planiny mestečko Tisovec. S Breznom na Horehroní ho spája známa železničná trať, pričom na úseku Tisovec - Zbojská - Pohronská Polhora od roku 1896 premávala ozubnicová železnica. Hoci vznikla pre potreby priemyslu, dnes je zubačka s parným pohonom turistickou atrakciou.

Na snímke vyhliadková veža spojená s kaplnkou v sedle Zbojská nad mestom Tisovec v okrese Rimavská Sobota.

Muráň: Asi osem kilometrov od Tisovca leží známa obec Muráň, ktorú okrem iného preslávili muránske buchty. Ich tradícia siaha do 70. rokov minulého storočia a do miestneho pohostinstva Koruna, počas polstoročia sa však z nich stal pojem známy na celom Slovensku. Nad obcou sa vypína zrúcanina Muránskeho hradu, ktorý od 13. storočia strážil cestu z Gemera na Liptov a do Zvolena. Hneď za hradom sa uprostred Muránskej planiny vo výške asi 900 metrov rozprestiera Veľká lúka.

Na snímke vstupná brána hradu Muráň v okrese Revúca. Muráň, 2. júla 2020.

Muránska planina: Predstavuje pohorie a zároveň národnú prírodnú rezerváciu, ktorá sa rozprestiera od Tisovca, ponad Muráň až po Horehronie – Červenú Skalu. Popri faune a flóre je bohatá na krasové javy, nachádza sa tam takmer 500 jaskýň a priepastí, viac ako 50 ponorov a vyvieračiek a tiež množstvo skalných útvarov. Na severe Muránskej planiny sa do výšky 1439 m n. m. týči najvyšší vrch tejto časti Rudohoria, Fabova hoľa.

Na snímke bralo Cigánka so zrúcaninou hradu Muráň v okrese Revúca pri pohľade od Veľkej Lúky. Muráň, 2. júla 2020.

Stolické vrchy, Rejdová: Krajinný celok, ktorý je súčasťou Slovenského rudohoria a pokračuje na východ, respektíve na juh od Muránskej planiny. Najvyšším vrchom je Stolica (1476 m n. m.), ktorej hrebeň sa vypína nad Revúcou, respektíve nad Muránskou Zdychavou a končí sa tu Rudná Magistrála označená červenou značkou. Na východných svahoch Stolice leží obec Rejdová známa svojimi folklórnymi tradíciami.

Zo 45. ročníka Gemerského folklórneho festivalu, v Rejdovej v okrese Rožňava v sobotu 25. augusta 2018. Festival sa začal v piatok 24. augusta a potrvá do nedele 26. augusta.

Revúca, Jelšava: Na úpätí Stolických vrchov leží okresné mesto Revúca, južnejšie od neho Jelšava. Lokalita a jej životné prostredie boli v nedávnej minulosti poznamenané ťažbou a spracovaním magnezitovej rudy. Medzi oboma mestami sa nad údolím vypína Starý jelšavský hrad z konca 14. storočia.

Dejiny baníctva v dedine i okolitom regióne prezentuje nová expozícia, ktorú v utorok oficiálne otvorili v Rákošskej Bani, časti obce Rákoš v Revúckom okrese. Na snímke bývalá spoločenská budova v Rákošskej Bani, časti obce Rákoš v okrese Revúca, kde miestne občianske združenie Rákošská cächa zriadilo expozíciu dejín baníctva regiónu, 7. júla 2020.

Rimavská Sobota, Teplý vrch: Na juhozápade Gemera v Rimavskej kotline leží okresné mesto Rimavská Sobota, ktoré sa ako Rymoa Zumbota spomína už v roku 1268 v listine kráľovského dvorného kancelára Štefana, arcibiskupa kaločského a báčského. Osídlené je však už od doby bronzovej. K mestu patrí aj hvezdáreň založená v roku 1975, známa svojou bohatou osvetovou činnosťou. Neďaleko mesta je vodná nádrž Teplý vrch, ktorá sa stala obľúbeným rekreačným miestom.

Fiľakovo: Na západ od Rimavskej Soboty sa nachádza mesto Fiľakovo. Bohaté archeologické nálezy potvrdzujú, že lokalita bola osídlená už v dobe kamennej, bronzovej i železnej. Prvá zmienka o Fiľakovskom hrade pochádza z roku 1242. Jeho ruiny sa od konca minulého storočia konzervujú.

Cerová vrchovina: Zaujímavosťou oblasti je známe bralo Šomoška – ide o príklad rozpadu čadiča na päť-, respektíve šesťboké hranoly (skalný vodopád). Celé pohorie sopečného pôvodu je pre originálnu teplomilnú faunu a flóru chránenou prírodnou oblasťou.

Ochtiná, Ochtinská aragonitová jaskyňa: Obec Ochtiná leží na východ od Revúcej, respektíve Muráňa. Známou pamiatkou je tu evanjelický kostol – dvojloďová gotická stavba s predstavanou vežou ešte zo začiatku 14. storočia. Skutočnou atrakciou je však Ochtinská aragonitová jaskyňa s neobvyklou aragonitovou výzdobou. Objavili ju náhodne v roku 1954, od roku 1972 je prístupná verejnosti a je tiež zapísaná do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO.

Na snímke návštevníci počas prehliadky v Ochtinskej aragonitovej jaskyni.

Štítnik: Obec pôvodne s nemeckým názvom Schittnich alebo maďarským Csetnek, je známa evanjelickým kostolom s predstavanou vežou zo 14. storočia s najrozsiahlejším súborom stredovekej nástennej maľby na Slovensku. Centrum Štítnika bolo v roku 1991 vyhlásené za pamiatkovú zónu.