Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 2. november 2024
< sekcia Slovensko

LETO2020: Na Zemplínskej Šírave sa dá prežiť úžasné leto aj v stane

Na snímke atmosféra v rekreačnom stredisku Lúč na Zemplínskej Šírave, archívne foto. Foto: TASR - Roman Hanc

Východná strana Zemplínskej Šíravy je chránenou ornitologickou rezerváciou.

Bratislava 18. júla (TASR) - Regiónu Zemplína v Košickom samosprávnom kraji dominujú dva okresy, a to Trebišov a Michalovce. Kým v južnejšom trebišovskom hrajú prím nížiny a mokrade, v michalovskom začínajú prevažovať kopce a rekreačné zariadenia pri umelých vodných nádržiach. Zemplínska Šírava je pojem, ktorý poznali obyvatelia celého bývalého východného bloku. V 20. storočí sa v rekreačných zariadeniach počas prázdnin stretávali Maďari, Poliaci, Nemci i Ukrajinci.


Michalovce: Sú centrom Zemplína. Nachádzajú sa v severnej časti Východoslovenskej nížiny na brehoch rieky Laborec. Ich história siaha do roku 1244. V meste možno vidieť základy rotundy z 11. storočia, ktorá je najstaršou stavbou v meste. V jej blízkosti bol nájdený aj náhrobný kameň bulharského kniežaťa Presiana z 11. storočia písaný v cyrilike. Na kopci Hrádok sa okrem hvezdárne nachádza Kaplnka sv. Antona Paduánskeho a neogotické mauzóleum rodiny Sztárayovcov, ktorých kaštieľ zo 17. storočia sa zachoval dodnes a sídli v ňom Zemplínske múzeum. Na námestí sú zachovalé stavby zo začiatku 20. storočia - Groszov palác a budova radnice.
Na snímke zrekonštruovaný hlavný kaštieľ Zemplínskeho múzea v Michalovciach, archívne foto.
Foto: TASR - Roman Hanc


Vihorlatské vrchy: Sú najvýchodnejším a najzachovalejším sopečným pohorím Slovenska. Rozkladajú sa medzi Košickým a Prešovským krajom. Vďaka riedkemu osídleniu sa tam zachovala nedotknutá príroda so vzácnou faunou a flórou. Najvyšším vrchom s nadmorskou výškou 1076 m je Vihorlat.
Vihorlat 1075,5 m n. m. najvyšší vrchol pohoria Vihorlat, archívne foto.
Foto: TASR - Milan Kapusta

Kvitnúci cesnak medvedí vytvára v týchto dňoch miestami biely kvetinový koberec aj v lesoch pohoria Vihorlat na východnom Slovensku, archívne foto.
Foto: TASR – Milan Kapusta

Senianske rybníky: Sústava rybníkov s rozlohou 700 hektárov je národnou prírodnou rezerváciou. Patrí medzi najvýznamnejšie ornitologické lokality v strednej Európe. Rybníky sa nachádzajú v katastrálnom území Iňačoviec, Blatnej polianky a Senného.
Na snímke Senianske rybníky v okrese Michalovce, ktoré sú jednou z najvýznamnejších ornitologických lokalít v strednej Európe, archívne foto.
Foto: TASR - Pavol Zachar


Lesné: Gréckokatolícky Kostol Nanebovstúpenia Pána ukrýval celé stáročia umelecké poklady - jedinečné gotické a renesančné maľby z 15. storočia. Objavili ich v podkroví kostola pri oprave strechy približne pred 16 rokmi. Ďalšou vzácnosťou chrámu sú románska krstiteľnica, základy stredovekej sakristie a kostnice. Nachádza sa tam aj vzácny barokový mobiliár, ktorý je národnou kultúrnou pamiatkou.


Zemplínska Šírava: Zvyknú ju nazývať i východoslovenské more. Nachádza sa v severnej časti Východoslovenskej nížiny. Vybudovali ju v 60. rokoch 20. storočia. Na severnej strane sa nachádzajú najobľúbenejšie rekreačné zariadenia Kaluža, Kamenec, Hôrka a Paľkov. Sú tam výborné možnosti na rybolov, avšak z dôvodu priesakov škodlivých látok - polychlórovaných bifenylov - do pôdy (dno jazera) sa neodporúča konzumácia rýb zo Šíravy. Východná strana nádrže je chránenou ornitologickou rezerváciou.
Na snímke atmosféra v rekreačnom stredisku Lúč na Zemplínskej Šírave, archívne foto.
Foto: TASR - Roman Hanc

Na snímke člnkovanie na Vinianskom jazere pri obci Vinné v okrese Michalovce 23. mája 2020. Vinianske jazero je vodná nádrž v južnej časti Vihorlatských vrchov a je obľúbenou turistickou oblasťou s množstvom chát a možnosťou kúpania, archívne foto.
Foto: TASR - Roman Hanc

Vinné, Vinianske jazero, Viniansky hrad: Je to vinohradnícka obec ležiaca v unikátnom prírodnom prostredí. Nachádzajú sa v nej prírodné rezervácie Viniansky hradný vrch, Vinianska stráň a Senderov, kde sú aj zvyšky stredovekého kostola z 11. storočia. V obci je tiež ranogotický kostol s kaplnkou a neskororenesančný kaštieľ. Za obcou sa nachádzajú lom s chránenými ložiskami andezitu a archeologické náleziská z neolitu, doby bronzovej, rímskej i stredoveku. Nad obcou sa vyníma zrúcanina hradu z 13. storočia. Atrakciou obce je aj osemhektárové jazero. Má trávnaté pláže a na jeho začiatku je vybudovaný príjemný hotelový komplex, ktorý v prípade zlého počasia dokáže hosťom ponúknuť alternatívu vo forme bazénov.
Na snímke Viniansky hrad nad obcou Vinné v okrese Michalovce, archívne foto.
Foto: TASR - Roman Hanc


Sobrance: Okresné mesto, ktoré sa nachádza blízko hraníc s Ukrajinou. Bolo známe už v roku 1336 štyrmi soľnými prameňmi, ktoré liečili dnu a paralýzu. Do chýrnych kúpeľov prichádzali hostia z Ruska, Moldavska a Poľska. V čase prvej ČSR sa tam liečili aj choroby očí a kože. Počas druhej svetovej vojny boli kúpele zničené a neskôr už fungovali iba na lokálnej úrovni. V ich areáli však možno stále vidieť Váradyho neorenesančnú vilu. V meste sa zachovala aj Russayova secesná vila. Nachádza sa tam i Gitarové múzeum, v ktorom je zbierka elektronických gitár z obdobia rokov 1947 - 1980. Medzi nimi je tiež gitara Georga Harrisona.


Ruská Bystrá: Obec preslávil drevený Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša. V roku 2008 bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. Postavili ho v roku 1730 a jeho interiér zdobí množstvo drevorezieb nevyčísliteľnej hodnoty.


Baškovce: Obec sa nachádza päť kilometrov od Sobraniec. Atrakciou obce je najstarší slovenský byzantský evanjeliár. Obyvatelia ho uchovávali 600 rokov. Vznik tejto bohoslužobnej knihy sa datuje do 15. storočia, väčšina z 281 listov je stále v dobrom stave.


Beňatina – "slovenské Plitvické jazero": Neďaleko hraníc s Ukrajinou sa nachádza jedna z prírodných atrakcií okresu Sobrance. Bývalý travertínový kameňolom, ktorý zaplavila spodná voda, objavuje každoročne viac a viac turistov. Nachádza sa dva kilometre za obcou Beňatina. Je vyhľadávaný pre priezračnú čistú vodu, hoci kúpanie v ňom je iba na vlastné riziko. Vďaka tyrkysovej vode pripomína návštevníkom chorvátsku turistickú atrakciu Plitvické jazero.
Na snímke pohľad na bývalý zaplavený kameňolom pri obci Beňatina v okrese Sobrance, v ktorom po zaplavení spodnou vodou vzniklo jazero, archívne foto.
Foto: TASR - Roman Hanc