Slovenský raj, pamiatky či údolie Hnilca lákajú turistov na Spiš

Na snímke pohľad z Dobšinského kopca na priehradu Palcmanská Maša a obce Dedinky a Mlynky v Národnom parku Slovenský raj. Palcmanská Maša je najväčšou vodnou nádržou na území Slovenského raja, vytvorená na hornom toku rieky Hnilec. Foto: TASR - Oliver Ondráš

Slovenský raj patrí medzi najkrajšie lokality Slovenska a Spiša.

Autor TASR

13. júla 2020 11:20

Bratislava 13. júla (TASR) - Okrem nádherných prírodných scenérií a náročných túr v Slovenskom raji patria neodmysliteľne k regiónu Spiša spišské párky. Tie najslávnejšie pochádzali z dielne mäsiarskeho majstra Štefana Varsányiho zo Spišského Podhradia. Vyrábali sa zo zmesi hovädzieho a bravčového mäsa, boli ochutené tak akurát sladkou a štipľavou červenou paprikou a plnili ich do jahňacích a baraních črievok. Jedli sa zásadne rukami a pri zahryznutí museli puknúť. Bohužiaľ, originálny recept sa nezachoval.

Spišská Nová Ves: Pred desiatimi rokmi vyberali Spišskonovovešťania v ankete sedem divov mesta. Zhodli sa, že turisti by určite mali navštíviť rímskokatolícky farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, ktorý je výnimočný svojou najvyššou kostolnou vežou na Slovensku (87 m). V meste sa nachádza aj najdlhšie európske šošovkovité námestie, romantická secesná budova Reduty so štyrmi nárožnými vežičkami, v ktorej dnes sídli Spišské divadlo. Ďalšou architektonickou zaujímavosťou je Provinčný dom s Levočskou bránou, ktorá bola od stredoveku mestskou radnicou i súčasná Radnica. Zaujímavosťou číslo šesť je vychýrený Spišský trh so sprievodným podujatím Spišské výstavné trhy. Bohužiaľ, ten pre pandémiu nového koronavírusu tento rok nebude. Siedmou raritou je mozaika v gréckokatolíckom Chráme Premenenia Pána. Je to jediný slovenský chrám, ktorého výzdobu tvorí aj novodobá impozantná mozaika podľa školy otca Marka Rupnika z Ríma. Jeho diela sú tiež v Lurdoch, Fatime a Vatikáne.

Na snímke renesančná zvonica z roku 1598 a Kostol svätého Juraja a socha Immaculaty z roku 1772 v mestskej pamiatkovej rezerváci Spišská Sobota v Poprade, foto z archívu.

Markušovce: Iba šesť minút cesty autom sa nachádza obec, ktorá je doslova nabitá historickými a prírodnými zaujímavosťami. Kostol sv. Michala je postavený na skale, spomína sa už v roku 1280, v jeho tesnej blízkosti sa nachádzajú dnes už iba ruiny hradu z 13. storočia. V obci sa nachádza hneď niekoľko kúrií a kaštieľov, najkrajší je Mariássyovský kaštieľ. V parku na poslednej terase môžeme vidieť ojedinelý letohrádok Dardanely. Je v ňom expozícia hudobných nástrojov. Dva kilometre za obcou v národnej prírodnej pamiatke Markušovské steny sa na strmom svahu vo výške 470 m n. m. týči najkrajší hríbovitý útvar na Slovensku, tzv. Markušovský skalný hríb. Tvorí ho osem metrov vysoká noha a klobúk kamenného hríba má priemer tri metre.

Na snímke neprístupná zrúcanina markušovského hradu v obci Markušovce.

Smižany: Obec bola osídlená už v dobe Veľkomoravskej ríše, ďalšou zaujímavosťou je fakt, že bola obcou kráľovských psovodov. Na námestí sa nachádza ranogotický kostol z 13. storočia so vzácnymi olejomaľbami krížovej cesty.

Čingov: Vyhľadávaná turistická lokalita, nachádza sa tu archeologické nálezisko slovanského osídlenia Hradisko. Je to východiskový bod pre mnohé turistické trasy: Tomášovský výhľad, Sokolia dolina, Kláštorisko, Prielom Hornádu a ďalšie.

Biely potok, pravostranný prítok rieky Hornád v Prielome Hornádu, vytvoril úzku dolinu s názvom Tomášovská Belá. Úžinou Tomášovskej Belej vedie zelená turistická značka umožňujúca prechod NP Slovenský raj z juhu od Dediniek na sever k Čingovu a naopak. Z Tomášovskej Belej začína napr. nástup na Ferratu HZS Kyseľ ale aj nástup do divokej Sokolej doliny s najvyšším vodopádom Slovenského raja, Závojovým vodopádom. Bielym potokom sa v minulosti splavovalo drevo, k čomu bola postavená vodná nádrž Klauzy. Časť starých drevených lávok v Tomášovskej Belej bola v posledných dňoch nahradená kovovými stupačkami. Na snímke Biely potok pri ústí do Hornádu. Čingov 30. júna 2020.

Kláštorisko: Jediné turistické centrum vo vnútri územia Národného parku Slovenský raj, nachádza sa v nadmorskej výške 760 m. n. m. Prvú turistickú útulňu tu postavili v roku 1923. Nachádzajú sa tu rekonštruované ruiny kartuziánskeho kláštora z 13. storočia.

Na snímke turisti v areáli bývalého kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku.

Slovenský raj: Patrí medzi najkrajšie lokality Slovenska a Spiša. Národný park na severe Slovenského rudohoria zahŕňa jedenásť národných prírodných rezervácií, osem prírodných rezervácií a približne 350 jaskýň. Je tvorený z vápencov a dolomitov, nájdeme v ňom množstvo tiesňav, roklín, priepastí, úzkych dolín a kaňonov. Potoky a rieky, ktoré ním pretekajú, vytvárajú kaskádové vodopády, vnikajú do podzemia a vytvárajú úchvatné jaskynné systémy. Územie Slovenského raja patrí do povodia Hornádu, len malá časť na východe odteká do Hronu. Najvyšším vrchom je Ondrejisko (1270 m n. m.). Cez rokliny turisti často prechádzajú po rebríkoch. Najnavštevovanejšia je Suchá Belá, ale tiež Kláštorská roklina. Prístupné sú aj rokliny Kyseľ, Piecky, Veľký Sokol, Sokolia dolina a najkratšia Zejmarská roklina, ktorá je jedinou na juhu Slovenského raja.

Prielom Hornádu: Hornád je našou piatou najdlhšou riekou. Pramení pri Vikartovciach na východnom úpätí Kráľovej hole. Preteká Slovenským rajom, kde sa prerezáva kaňonovitým údolím, nazývaným aj Prielom Hornádu. Je to národná prírodná rezervácia. Za obcou Trstené pri Hornáde opúšťa územie Slovenska a pokračuje do Maďarska.

Palcmanská Maša: Je najväčšia vodná nádrž na území národného parku Slovenský raj a zároveň je to naša najchladnejšia nádrž. Priehrada vybudovaná na hornom toku rieky Hnilec je obľúbenou rekreačnou oblasťou.

Na snímke Palcmanská Maša, ktorá je najväčšou vodnou nádržou na území Slovenského raja, vytvorená na hornom toku rieky Hnilec. V pozadí obec Dedinky.

Mlynky a Dedinky: Obce sú obľúbenými rekreačnými strediskami v letnej aj zimnej sezóne. V Dedinkách sa nachádza aj sedačková lanovka Dedinky - Geravy, ktorá poskytuje nádherné výhľady na Slovenský raj. Dominantou obce je Kostol Nanebovzatia Panny Márie z roku 1835.

Slováci žijúci v Maďarsku spolu s krajanmi z okolitých štátov oslávili 9. a 10. septembra 270. výročie osídlenia obce severomaďarskej obce Mlynky (Pilisszentkereszt), okrem iných národností aj Slovákmi z Horného Uhorska. Na snímke oslavy výročia osídlenia 10. septembra 2017.

Hnilecká dolina: Rieka Hnilec pramení pod Kráľovou hoľou. Pri Margecanoch sa vlieva do Ružínskej vodnej nádrže. Dolina je úzka a svahy kopcov sa často dotýkajú brehov rieky. Od Pustého poľa sa začína jej príťažlivý kaňonovitý úsek nazývaný aj Stratenská dolina. Lemujú ju skalné zrázy, nachádzajú sa v nej národné prírodné rezervácie Hnilecká jelšina a Stratená. Jej hlavnou turistickou atrakciou je Dobšinská ľadová jaskyňa. Dolinou prechádza dôležitá železničná trať Banská Bystrica - Červená skala - Margecany.

Dobšinská ľadová jaskyňa: Vďaka unikátnej výzdobe je od roku 2000 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Svojou dĺžkou a hĺbkou patrí k najväčším ľadovým jaskyniam v Európe.

Gelnica: Patrí medzi najstaršie slovenské mestá, stala sa centrom Hnileckej doliny. Rozkladá sa na brehoch rieky Hnilec. Nachádza sa v Spišsko-gemerskom rudohorí. Gelnica bola významné banské mesto. Ťažilo sa tu striebro, v neďalekom Mníšku nad Hnilcom zlato a miestne medené bane patrili k najbohatším na Slovensku. Vďaka nim sa v regióne rozvinula železiarska výroba. Klince a reťaze sa predávali po celom Uhorsku. K najvýznamnejším kultúrnym pamiatkam patria zrúcaniny Gelnického hradu z 13. storočia, gotický rímsko-katolícky kostol zo 14. storočia či kamenný most cez rieku Hnilec z roku 1837. V budove starej radnice z roku 1802 sídli Banícke múzeum. Hnileckú dolinu zvyknú nazývať "Dolinou hladu", jej bohatstvo je však v okolitej prírode.