Na leteckej snímke z 13. septembra 2018 pohľad na Sklabinský hrad v Blatnici, v okrese Martin.Foto: TASR - Michal Svítok
Región je obklopený pohoriami Strážovské vrchy a Malá Fatra, Žiar (severovýchod) a Vtáčnik (východ). Smerom na sever pokračuje Turčianska kotlina lemovaná Malou a Veľkou Fatrou.
Bratislava 3. júla (TASR) - Hornou Nitrou prechádzala dôležitá obchodná, neskôr aj poštová cesta z Viedne do Krakova a do Sedmohradska. Región je obklopený pohoriami Strážovské vrchy a Malá Fatra (smerom na západ a sever), Žiar (severovýchod) a Vtáčnik (východ). Smerom na sever pokračuje Turčianska kotlina lemovaná Malou a Veľkou Fatrou.
Bojnice: Vďaka rozprávkovému zámku ich nazývajú aj perlou hornej Nitry. V Bojniciach bola poštová stanica a v meste boli trhy so soľou, železom a drahými kovmi. Mesto bolo sídlom Nitrianskej župy, pretože stáročia bolo centrom vojenskej i hospodárskej moci na hornej Nitre. Národná zoologická záhrada, kúpalisko Čajka, areál kúpeľov s dostupnými termálnymi bazénmi pre verejnosť, vyhliadka nad mestom s turistickým vláčikom, Prepoštská jaskyňa, novootvorený detský areál na ihrisku pod farou s pieskovými sochami hradov, gumyandom (skákacími atrakciami) sú počas prázdnin stávkou na istotu, že letná dovolenka sa vydarí.
Bojnický zámokFoto: TASR/Pavol Remiáš
Vtáčnik: Najvyšší vrch pohoria sa takisto volá Vtáčnik (1348 m. n. m.). Na úpätí vrchov ležia doliny Ostrý Grúň a Kľak, zničené nacistami počas druhej svetovej vojny.
Skalný masív v pohorí Vtáčnik pri obci Kamenec pod Vtáčnikom v okrese Prievidza.Foto: TASR/KR HaZZ v Trenčíne
Žiar: Nad banskými mestami Prievidza a Handlová sa nachádza pohorie Žiar s najvyšším vrchom Chlieviská (1024 m. n. m.). Leží tam známe rekreačné stredisko Remata, kde sa možno oddávať nielen zimným športom, ale aj letnému oddychu.
Kláštor pod Znievom: Táto turčianska obec je známa vďaka gymnáziu, ktoré svoje brány otvorilo v roku 1869. Bolo to v poradí tretie slovenské katolícke gymnázium. Dôraz kládlo na prírodovedné predmety, študovali na ňom žiaci z celého Slovenska, predovšetkým z chudobných rodín. Neďaleko obce ležia ruiny Znievskeho hradu.
Veľká Fatra: Patrí medzi najrozsiahlejšie pohoria na Slovensku s málo narušeným prírodným prostredím. Sú tam situované najznámejšie lyžiarske strediská stredného Slovenska: Donovaly, Malinô Brdo, Jasenská dolina či Šachtičky, ktoré lákajú turistov nielen v zime na kvalitnú lyžovačku, ale majú aj svoje letné atrakcie s bobovými dráhami, lezeckými parkami, cyklistickými chodníkmi a miestnymi špecialitami. Najvyšším vrchom tohto národného parku je Ostredok (1592,54 m n. m.), ale krásne výhľady ponúkajú aj Rakytov, Krížna, Lysec, Ostrá či Kľak.
Turisti si užívajú posledné slnečné lúče dňa na vrchole Veľkého Kriváňa (1708 m n. m.) v pohorí Veľká Fatra 20. septembra 2018. Na snímke uprostred v pozadí vrchol Veľkého Rozsutca. Foto: TASR - Milan Kapusta
Blatnická dolina: Spolu s Gaderskou je najvýznamnejšou dolinou Veľkej Fatry. Majú vzhľad kaňonu s mohutnými bralami. V spodnej časti doliny sa nachádza výrazný skalný útvar Skalné oko. Ukrýva aj jednu z najväčších jaskýň Veľkej Fatry Mažarnú. Východiskovým bodom do oboch dolín je obec Blatnica. Na strmom kopci za obcou sa týči zrúcanina Blatnického hradu z 13. storočia.
Foto: TASR/Pavol Ďurčo
Sklabinský hrad: Nachádza sa približne deväť kilometrov na východ od Martina. Bol kráľovským hradom a sídlom Turčianskej stolice. Dvakrát vyhorel, neskôr bol jeho súčasťou predhradný kaštieľ, ktorý ku koncu druhej svetovej vojny vyhodili nemecké vojská do vzduchu a spolu s obcou Sklabinský Podzámok vypálili.
Na leteckej snímke z 13. septembra 2018 pohľad na Sklabinský hrad v Blatnici, v okrese Martin.Foto: TASR - Michal Svítok
Turčianske Teplice: Mesto je historickým centrom horného Turca a jedným z prvých kúpeľných miest na Slovensku. Sú to jediné slovenské kúpele, kde sa liečia choroby obličiek a močových ciest. Do roku 1948 boli na mapách vyznačené ako Štubnianske Teplice. Patrili do majetku mesta Kremnica, tá sa ich vzdala až v roku 1949, keď vznikli Československé štátne kúpele a žriedla.
Na snímke detský folklórny súbor Lúčik z Turčianskych Teplíc, detský a mládežnícky folklórny súbor Kalužiar z Martina, detský folklórny súbor Malý Lysec z Belej - Dulice a detský folklórny súbor Turiec z Martina počas 32. ročníka Turčianskych slávností folklóru v Múzeu slovenskej dediny v Martine.Foto: TASR - Erika Ďurčová
Martin: V 16. storočí bol ešte majetkom Sklabinského hradu. V polovici 19. storočia takmer celý vyhorel. Avšak potom nastalo rýchle obrodenie. Z mesta sa stalo stredisko slovenskej kultúry a obyvatelia sa aktívne zapájali do revolučného diania. Od roku 1863 tam sídli Matica slovenská, v roku 1866 bolo založené jedno z troch slovenských gymnázií, od roku 1869 v Martine pracuje prvý ženský spolok Živena, od roku 1872 Slovenský spevokol, v roku 1941 vznikla Slovenská národná knižnica. Významný je aj rok 1918, keď sa podpisom Martinskej deklarácie Slovensko pripojilo k Česku a vznikla Československá republika. Mesto Martin vyhlásili v roku 1994 za národné kultúrne centrum Slovákov.
