Bratislava 3. augusta (TASR) – Turisti, ktorí sa počas leta vyberú spoznávať krásy Plaveckého krasu na okraji Bratislavského kraja, môžu vstúpiť do voľne prístupnej jaskyne z obdobia štvrtohôr, ale zažiť aj scenériu, pripomínajúcu chorvátsku Dalmáciu, a pohorie Biokovo. Prístup k obom zvláštnostiam vedie cez trasu náučného chodníka Plavecký kras.

Pri vstupe na náučný chodník z obce Plavecký Mikuláš je jaskyňa Deravá skala prvou zastávkou. Nachádza sa v Mokrej doline, v národnej prírodnej rezervácii Kršlenica. Alexander Lačný, anorganik Správy Chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Malé Karpaty, pripomína, že v Plaveckom krase, jednom z ôsmich krasových území Malých Karpát, sa nachádza približne 150 jaskynných útvarov a práve Deravá skala dokumentuje, ako jaskyne v severozápadnej časti Pezinských Karpát vznikali.

Foto: TASR Pavel Neubauer

"Nad jaskyňou je krasová plošina, kde vznikol krasový závrt, terénna zníženina, prostredníctvom ktorej prúdi povrchová voda zo zrážok do podzemia. Voda postupne rozširovala pôvodné pukliny do väčších podzemných, jaskynných útvarov a na miestach dnešného vstupného portálu zrejme voda vyvierala," ozrejmil predpokladané formovanie Deravej skaly, štvrtohornej jaskyne s dĺžkou 26 metrov, v ktorej sa našli paleontologické, archeologické a antropologické predmety. Lačný takisto upozornil, že pôvodne bola Deravá skala zrejme spojená s ďalšou jaskyňou, v súčasnosti pre verejnosť neprístupnou Tmavou skalou, ktorá sa nachádza na druhej strane doliny. "Potom zrejme prišlo k zlomu, ktorým súčasná Mokrá dolina preťala pôvodný jaskynný systém a vznikli dve izolované jaskyne," objasnil.



Tí, ktorí budú postupovať po trase náučného chodníka a po zelenej značke odbočia na modrú, objavia pri Amonovej lúke jedny z najväčších krasových závrtov, sa môžu potešiť peknými výhľadmi, ktoré poskytuje Báborská, pri malej odbočke navštíviť Plavecký hrad a tiež niekdajšie keltské hradisko Pohanská. Ak však ešte pred výstupom na Amonovu lúku budú sledovať zelenú značku, dostanú sa k Jelenej hore – skalnatému útvaru, tvoreného vápencovými dolomitmi. "Pripomína subteránnu oblasť a najmä počas leta, keď zavoňajú čierne borovice na vrchu masívu, máte pocit, ako keby ste sa ocitli niekde v Chorvátsku," potvrdzuje Lačný.

Zloženie hornín, ktoré podlieha rozpadávaniu, umožnilo vytvárať rôzne geomorfologické štruktúry. "Naplno tu môže pracovať fantázia a predstavy, čo jednotlivé skaly evokujú," dodal odborník. Za pekného počasia sú z Jelenej hory pekné výhľady, napríklad na Plavecký hrad. K lokalite sa dá dostať z Plaveckého Mikuláša aj kratšou cestou, po žltej značke. "Zaujímavosťou v tomto prípade je, že z cesty tento masív vôbec nevidieť, takže až po príchode sa vám otvorí pohľad na túto unikátnu časť," poznamenal Lačný. Je presvedčený, že ak niekto chce spoznať špecifiká Malokarpatského krasu, toto miesto by nemal obísť.