Vysoké Tatry nadchnú domácich i zahraničných hostí

Kamzík vrchovský tatranský vo Vysokých Tatrách. Tatranská Lomnica 6. apríla 2009. Foto: TASR – Milan Kapusta

Ich hlavný hrebeň má dĺžku 26 kilometrov.

Autor TASR

12. júla 2020 12:40

Bratislava 12. júla (TASR) – Vysokým Tatrám sa hovorí tiež najmenšie európske veľhory. Ich hlavný hrebeň má dĺžku 26 kilometrov. Gerlachovský štít s výškou 2655 m. n. m. je zároveň najvyšším vrchom Slovenska. Súčasťou tatranského horského masívu sú aj Západné Tatry, ktoré siahajú od Liptova, respektíve Oravy až po Kôprovskú dolinu. Na východe nadväzuje na Vysoké Tatry pohorie Belianske Tatry.

Jednotlivé tatranské osady od Štrbského Plesa až po Tatranskú Kotlinu patrili v minulosti 22 podtatranským obciam. Po roku 1947 však boli odčlenené a vzniklo mesto Vysoké Tatry. Po dlhoročnom spore bolo Štrbské Pleso vrátené do katastrálneho územia obce Štrba.

Tatranské osady sú spojené Cestou slobody. Zo Štrby na Štrbské Pleso vedie ozubnicová železnica, zo Štrbského Plesa do Starého Smokovca a odtiaľ do Tatranskej Lomnice i do Popradu vedie trať známej tatranskej električky.

Západné Tatry: Najvyšším vrcholom pohoria je Bystrá (2248 m. n. m.) Geomorfologickou časťou Západných Tatier sú známe Roháče s malebnými Roháčskymi plesami. Západné Tatry sú popretkávané značenými a väčšinou náročnými turistickými chodníkmi. Smerom z Liptova vedú k hrebeňu známe doliny – Žiarska, Jamnická či Račkova dolina.

Na snímke turisti počas výstupu na vrch Baranec (2184 metrov n.m.) v Západných Tatrách. Baranec je tretí najvyšší vrch v Západných Tatrách. Roháče, foto z archívu.

Pribylina, Podbanské: Liptovská obec Pribylina je dobrým východiskovým bodom na túry v Západných Tatrách a ponúka pekný výhľad na Kriváň (2494 m. n. m.). Známe je aj Múzeom liptovskej dediny. Na rozhraní Západných a Vysokých Tatier sa nachádza turistická osada Podbanské.

Kriváň, Kôprová dolina: Kriváň je doslova ikonickým vrcholom Tatier (2494 m. n. m.). Vedú naň turistické cesty z Troch studničiek a Jamnického plesa.

Na snímke zasnežený Kriváň a ďalšie štíty Vysokých Tatier z vojenského cintorína v lokalite Háj-Nicovô pri Liptovskom Mikuláši, foto z archívu.

Kôprová dolina: Okolo masívu Kriváňa vedie 11 kilometrov dlhá Kôprová dolina, ktorej dal meno buď kvet kôprovníček alebo ťažba medi, respektíve kupritu v tejto lokalite. Na dolinu nadväzuje Temnosmrečianska dolina s Nižným a Vyšným Temnosmrečianskym plesom.

Kôprovský štít, Hincovo pleso: Kôprovský štít (2363 m. n. m.) je turisticky dostupný, a to nielen z Kôprovej doliny, ale aj smerom od Popradského a Veľkého Hincovho plesa (1944 m. n. m.) – ktoré je zároveň s plochou 20,08 hektára a hĺbkou 53,7 metra najväčším a najhlbším jazerom v slovenskej časti Tatier.

Na snímke turistky stúpajú po chodníku Mengusovskou dolinou k Veľkému Hincovmu plesu vo Vysokých Tatrách, foto z archívu.

Štrbské Pleso: Štrbské Pleso je strediskom turizmu a zimných športov a s výškou 1346 m. n. m. tiež najvyššie položenou liečebnou osadou. Samotné jazero Štrbské pleso patrí v Tatrách k najobľúbenejším a v svojou plochou je v slovenskej časti druhé najväčšie. Vedú odtiaľto turistické chodníky do Furkotskej i Mlynickej doliny s obľúbeným vodopádom Skok. Štrbskému Plesu dominujú známe skokanské mostíky a lyžiarsky Areál snov, nad osadou sa týči vrchol Soliska a Patrie.

Na snímke turisti na Štrbskom plese vo Vysokých Tatrách 11. mája 2020.

Popradské pleso, Rysy: Zo Štrbského plesa sem vedie nenáročná turistická cesta. Nachádza sa vo výške 1494 m. n. m. Odtiaľto pokračuje červená značka – Tatranská magistrála – výstupom na Ostrvu (1984 m. n. m.), smerom na sever vedie cesta na obľúbený tatranský štít Rysy (2499 m. n. m.).

Vyšné Hágy: Najvýznamnejšia liečebná osada v Tatrách vznikla v roku 1881, liečila sa tu tuberkulóza a ďalšie pľúcne choroby. Ďalšou liečebnou osadou je Tatranská Polianka. Nachádza sa nad ňou populárny Sliezsky dom, východisko túr na Poľský hrebeň a Východnú Vysokú (2428 m. n. m.).

Smokovce: Starý Smokovec je najstaršou tatranskou osadou, jeho dejiny sa začali písať koncom 18. storočia, keď tu vznikli prvé chatky, o jeho rozvoj sa zaslúžil Juraj Rainer v 19. storočí. Stal sa administratívnym centrom Vysokých Tatier. V susedstve ležia Nový, Horný a Dolný Smokovec. Z Horného Smokovca vedie pozemná lanovka na Hrebienok, známe turistické stredisko v nadmorskej výške 1285 m. n. m. Odtiaľ sa dá dostať na populárne tatranské chaty – na Rainerovu útulňu, Bíilikovu chatu pri Studenovodských vodopádoch či Zamkovského chatu. Náročnejšia túra vedie Veľkou studenou dolinou na Zbojnícku chatu či cez Malú studenú dolinu na Téryho chatu. Nad Smokovcami sa do výšky 2452 m. n. m. vypína Slavkovský štít.

Téryho chata v Malej Studenej doline vo Vysokých Tatrách. Nad chatou v pozadí je Priečne sedlo (2352 mnm), vedie ním priechod turistickým značkovaným chodníkom z Malej Studenej doliny do Veľkej Studenej doliny. Vpravo od Priečneho sedla je osvetlená Široká veža. Celkom vpravo je Ľadový štít, druhý sprava je Malý Ľadový štít.

Tatranská Lomnica: Druhá najstaršia tatranská osada, okrem električkovej trate sem vedie aj železnica z Popradu a Studeného potoka. Atrakciou je kabínková lanovka na Skalnaté Pleso, odkiaľ sa dá ďalšou lanovkou dostať na Lomnický štít (2634 m. n. m.). Na jeho vrchole stojí observatórium a meteorologická stanica. Rovnako sa observatórium nachádza na Skalnatom Plese.

Tatranská Kotlina: Z Tatranskej Kotliny či z Bielovodskej doliny vedie turistický chodník na Chatu pri Zelenom plese (niekdajšia Brnčalova chata), na Biele pleso, pri ktorom v minulosti stála Kežmarská chata a do Kopského sedla, ktoré oddeľuje Vysoké Tatry od Belianskych. Vo svahu nad Tatranskou kotlinou sa nachádza Belianska Jaskyňa, jediná sprístupnená jaskyňa vo Vysokých Tatrách.

Ždiar, Bachledova dolina: Rázovitá goralská obec leží medzi Belianskymi Tatrami a Spišskou Magurou. Zo Ždiaru vedie smerom k Magure známa Bachledova dolina s Chodníkom korunami stromov.

Na foto romantický výhľad z novovybudovaného chodníka V Bachledovej.

Tatranská Javorina: Osada leží na hranici s Poľskom, smerom na juh k hrebeňu Tatier k nej vedú Bielovodská dolina a Javorová dolina.

Poprad: S 51.000 obyvateľmi predstavuje Poprad najväčšie mesto Spiša. Archeologické nálezy v neďalekých Gánovciach potvrdzujú prítomnosť neandertálskeho človeka, oblasť bola osídlená v kamennej i bronzovej dobe. Centrum mestskej časti Spišská Sobota je pamiatkovou zónou. Z architektonických pamiatok možno spomenúť Kostol svätého Juraja s piatimi neskorogotickými krídlovými oltármi a hlavným oltárom, ktorého autorom je Majster Pavol z Levoče. Turistickou atrakciou je AquaCity Poprad.

Na snímke renesančná zvonica z roku 1598 a Kostol svätého Juraja a socha Immaculaty z roku 1772 v mestskej pamiatkovej rezerváci Spišská Sobota v Poprade, foto z archívu.

Kozie chrbty, Lučivná: Na úpätí tohto pohoria ležia známe klimatické kúpele Lučivná. Pohorie oddeľuje Liptov (Štrba, Šuňava) od Spiša (Vikartovce, Kravany, Spišské Bystré).

Belianske Tatry: Najvýchodnejšia časť Tatier je vápencovým horským masívom, čím pripomína Alpy. Najvyšším vrchom je Havran (2152 m. n. m.), cez ich prísne chránené územie však vedie len jedna turistická cesta z Kopského sedla do Ždiaru. Na úpätí smerom k Tatranskej Kotline sa nachádza Chata Plesnivec.