Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zhromaždenie sa stalo prvým verejným vystúpením po protestoch z rokov 1968 a 1969 proti okupácii ČSSR vojskami piatich štátov Varšavskej zmluvy.
Autor TASR
Bratislava 24. marca (TASR) - Priamo na Hviezdoslavovo námestie sa na Sviečkovú manifestáciu 25. marca 1988 dostalo približne tri tisíc ľudí, ďalšie tisícky boli v uliciach v okolí. "Podľa historicky relevantných záznamov prišlo na zhromaždenie približne desaťtisíc ľudí," priblížil vedúci katedry histórie Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (PF UK) Róbert Letz.
Pripomenul, že zhromaždenie sa stalo prvým verejným vystúpením po protestoch z rokov 1968 a 1969 proti okupácii ČSSR vojskami piatich štátov Varšavskej zmluvy. "Vzhľadom na posolstvo, ktoré proklamovalo náboženské a občianske slobody, teda práve to, čo komunistický režim obmedzoval, sa účasť na tomto zhromaždení stala pre režim doslova otázkou života a smrti," zdôraznil Letz. Ako doplnil, "hralo sa na to", aby sa na Hviezdoslavovo námestie dostalo čo najmenej ľudí.
Opatrenia sa týkali uzavretia námestia, zvýšenej kontroly policajných zložiek, ale aj obmedzení a kontroly dopravy do Bratislavy, v obmedzenom režime premávala aj MHD. Na školách učitelia vysvetľovali vysokoškolákom a stredoškolákom, aby nešli na zhromaždenie. "V televízii sa dokonca objavil film Angelika, ktorý mal tiež odlákať od účasti," uviedol zaujímavosť Letz.
Historik Patrik Dubovský z Ústavu pamäti národa (ÚPN) si ako osobný účastník zhromaždenia pamätá, že prichádzajúcich ľudí zastavovali tzv. presvedčovacie skupiny, ktoré ich odhovárali od účasti, v blízkosti námestia boli tiež policajné zátarasy, preto sa všetci nedostali až priamo naň.
Po tom, čo sa začali o 18.00 h zapaľovať sviečky, prišlo i k osobnej konfrontácii. „Policajti ľuďom začali vyrážať z rúk sviečky, kropiace vozidlá mestského podniku technických služieb polievali ľudí vodou. Napokon sa z ampliónu ozvala výzva, aby sa zhromaždení rozišli," spomína Dubovský, v tom čase vysokoškolák. "Postup policajtov sa zostroval, snažili sa masy rozptýliť. Policajné žiguliaky brzdili pár centimetrov od ľudí, policajné psy dorážali na ľudí, miestami to vyzeralo naozaj hrozivo," priznal. Policajtov bolo podľa údajov na mieste približne 1200, teda oveľa menej oproti zhromaždeným občanom. Sprvoti sa im preto ani nedarilo dav vytláčať. "Museli preto použiť aj pohotovostný oddiel, podobný, aký zasahoval o rok a pol neskôr aj proti študentom v Prahe, a napokon aj vodné delá," pripomenul.
"Touto akciou sa prejavila osobná statočnosť ľudí, konfrontovaných s otvoreným násilím," skonštatoval Letz. "Tí, ktorí na zhromaždenie prišli, tam mierili s vedomím, že budú musieť vyjsť z anonymity a môžu sa stať nielen na samotnej akcii, ale aj po nej terčom represií," dodal Dubovský.
Po manifestácii bolo podľa záznamov predvedených na políciu viac ako 140 osôb. Mnohých čakali napomenutia či finančné pokuty. Padli však i tresty väzenia.
Pripomenul, že zhromaždenie sa stalo prvým verejným vystúpením po protestoch z rokov 1968 a 1969 proti okupácii ČSSR vojskami piatich štátov Varšavskej zmluvy. "Vzhľadom na posolstvo, ktoré proklamovalo náboženské a občianske slobody, teda práve to, čo komunistický režim obmedzoval, sa účasť na tomto zhromaždení stala pre režim doslova otázkou života a smrti," zdôraznil Letz. Ako doplnil, "hralo sa na to", aby sa na Hviezdoslavovo námestie dostalo čo najmenej ľudí.
Opatrenia sa týkali uzavretia námestia, zvýšenej kontroly policajných zložiek, ale aj obmedzení a kontroly dopravy do Bratislavy, v obmedzenom režime premávala aj MHD. Na školách učitelia vysvetľovali vysokoškolákom a stredoškolákom, aby nešli na zhromaždenie. "V televízii sa dokonca objavil film Angelika, ktorý mal tiež odlákať od účasti," uviedol zaujímavosť Letz.
Historik Patrik Dubovský z Ústavu pamäti národa (ÚPN) si ako osobný účastník zhromaždenia pamätá, že prichádzajúcich ľudí zastavovali tzv. presvedčovacie skupiny, ktoré ich odhovárali od účasti, v blízkosti námestia boli tiež policajné zátarasy, preto sa všetci nedostali až priamo naň.
Po tom, čo sa začali o 18.00 h zapaľovať sviečky, prišlo i k osobnej konfrontácii. „Policajti ľuďom začali vyrážať z rúk sviečky, kropiace vozidlá mestského podniku technických služieb polievali ľudí vodou. Napokon sa z ampliónu ozvala výzva, aby sa zhromaždení rozišli," spomína Dubovský, v tom čase vysokoškolák. "Postup policajtov sa zostroval, snažili sa masy rozptýliť. Policajné žiguliaky brzdili pár centimetrov od ľudí, policajné psy dorážali na ľudí, miestami to vyzeralo naozaj hrozivo," priznal. Policajtov bolo podľa údajov na mieste približne 1200, teda oveľa menej oproti zhromaždeným občanom. Sprvoti sa im preto ani nedarilo dav vytláčať. "Museli preto použiť aj pohotovostný oddiel, podobný, aký zasahoval o rok a pol neskôr aj proti študentom v Prahe, a napokon aj vodné delá," pripomenul.
"Touto akciou sa prejavila osobná statočnosť ľudí, konfrontovaných s otvoreným násilím," skonštatoval Letz. "Tí, ktorí na zhromaždenie prišli, tam mierili s vedomím, že budú musieť vyjsť z anonymity a môžu sa stať nielen na samotnej akcii, ale aj po nej terčom represií," dodal Dubovský.
Po manifestácii bolo podľa záznamov predvedených na políciu viac ako 140 osôb. Mnohých čakali napomenutia či finančné pokuty. Padli však i tresty väzenia.
