Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Nadmerné užívanie liekov, najmä proti bolesti, môže u pacientov viesť až k vzniku závislosti, porovnateľnej s inými návykovými látkami.
Autor TASR
Bratislava 30. januára (TASR) – Lieky na predpis, ale aj voľnopredajné lieky môžu pri nadmernom či nesprávnom užívaní viesť k nežiaducim účinkom aj k zdravotným problémom. "Nemusí ísť ale vždy nutne o viditeľné ťažkosti pacienta, prejaviť sa môžu napríklad aj v podobe zníženého účinku lieku," povedala pre TASR prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) Mária Lévyová.
Nežiaducich účinkov a ich prejavov je podľa jej slov veľké množstvo. Priblížila, že u pacientov sa najčastejšie ako prvé príznaky objavia problémy so žalúdkom, kožné prejavy či malátnosť. Môže ísť o menej rizikové nežiaduce účinky ako sú vyrážky na koži, ale aj vážne problémy ako sťažené dýchanie či zvýšené riziko krvácania.
Na Slovensku zatiaľ nikto neanalyzoval počet hospitalizácií v dôsledku nežiaducich interakcií, avšak podľa odhadov Slovenskej lekárnickej komory v nemocniciach každoročne skončí kvôli nevhodným kombináciám liekov a nežiaducim účinkom viac ako 10.000 pacientov. V ostatných rokoch rastie aj počet hlásení nežiaducich účinkov, ktoré eviduje Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).
"Pozitívne je, že aj pacienti čoraz viac hlásia nežiaduce účinky a ŠUKL preveruje, či išlo skutočne o nežiaduce účinky alebo iba o nesprávne vyhodnotenie pozorovaných prejavov pacientom," hovorí Lévyová. Lekár podľa nej nemá odkiaľ vedieť, či si pacient už sám nenaordinoval a nekúpil na riešenie svojho zdravotného problému voľnopredajný liek, ktorý môže práve v kombinácii s predpísaným liekom spôsobiť zdravotné problémy.
Človek, ktorý užíva naraz päť druhov liekov, sa podľa AOPP vystavuje približne päťpercentnému riziku interakcií, pri desiatich druhoch je to už desať percent a pri 20 druhoch až 54 percent. AOPP pred rokom spustila projekt Lieky s rozumom, ktorý má podľa Lévyovej pomôcť pacientom k uvedomelému a rozumnému prístupu k užívaniu liekov.
Nadmerné užívanie liekov, najmä proti bolesti, môže u pacientov viesť až k vzniku závislosti, porovnateľnej s inými návykovými látkami. "Dlhodobým užívaním potreba brať lieky rastie. Potrebujete ich viac a vyššie dávky. Po čase už bez nich ani neviete existovať," konštatuje AOPP na webovej stránke projektu. Lieková závislosť môže spôsobiť telesné, psychické i spoločenské poškodenie človeka. Počet liekových závislostí pritom stúpa, a môže ísť o voľnopredajné lieky, napríklad proti bolesti či na zmiernenie alergie, ale aj o lieky na predpis.
Pri vzniku závislosti rozhoduje individualita každého jedinca, jeho fyzické a psychické vlastnosti, ako aj vplyv skupín, v ktorých sa pohybuje, povolanie či životný štýl. K rizikovým skupinám patria pacienti trpiacimi dlhodobými ochoreniami spojenými s chronickou bolesťou, ľudia pod silným stresom, duševne labilní ľudia, ale aj zdravotnícki pracovníci.
Nežiaducich účinkov a ich prejavov je podľa jej slov veľké množstvo. Priblížila, že u pacientov sa najčastejšie ako prvé príznaky objavia problémy so žalúdkom, kožné prejavy či malátnosť. Môže ísť o menej rizikové nežiaduce účinky ako sú vyrážky na koži, ale aj vážne problémy ako sťažené dýchanie či zvýšené riziko krvácania.
Na Slovensku zatiaľ nikto neanalyzoval počet hospitalizácií v dôsledku nežiaducich interakcií, avšak podľa odhadov Slovenskej lekárnickej komory v nemocniciach každoročne skončí kvôli nevhodným kombináciám liekov a nežiaducim účinkom viac ako 10.000 pacientov. V ostatných rokoch rastie aj počet hlásení nežiaducich účinkov, ktoré eviduje Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL).
"Pozitívne je, že aj pacienti čoraz viac hlásia nežiaduce účinky a ŠUKL preveruje, či išlo skutočne o nežiaduce účinky alebo iba o nesprávne vyhodnotenie pozorovaných prejavov pacientom," hovorí Lévyová. Lekár podľa nej nemá odkiaľ vedieť, či si pacient už sám nenaordinoval a nekúpil na riešenie svojho zdravotného problému voľnopredajný liek, ktorý môže práve v kombinácii s predpísaným liekom spôsobiť zdravotné problémy.
Človek, ktorý užíva naraz päť druhov liekov, sa podľa AOPP vystavuje približne päťpercentnému riziku interakcií, pri desiatich druhoch je to už desať percent a pri 20 druhoch až 54 percent. AOPP pred rokom spustila projekt Lieky s rozumom, ktorý má podľa Lévyovej pomôcť pacientom k uvedomelému a rozumnému prístupu k užívaniu liekov.
Nadmerné užívanie liekov, najmä proti bolesti, môže u pacientov viesť až k vzniku závislosti, porovnateľnej s inými návykovými látkami. "Dlhodobým užívaním potreba brať lieky rastie. Potrebujete ich viac a vyššie dávky. Po čase už bez nich ani neviete existovať," konštatuje AOPP na webovej stránke projektu. Lieková závislosť môže spôsobiť telesné, psychické i spoločenské poškodenie človeka. Počet liekových závislostí pritom stúpa, a môže ísť o voľnopredajné lieky, napríklad proti bolesti či na zmiernenie alergie, ale aj o lieky na predpis.
Pri vzniku závislosti rozhoduje individualita každého jedinca, jeho fyzické a psychické vlastnosti, ako aj vplyv skupín, v ktorých sa pohybuje, povolanie či životný štýl. K rizikovým skupinám patria pacienti trpiacimi dlhodobými ochoreniami spojenými s chronickou bolesťou, ľudia pod silným stresom, duševne labilní ľudia, ale aj zdravotnícki pracovníci.
