Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poslankyňa v tejto súvislosti uviedla, že v 21. storočí sú pre vieru alebo presvedčenie prenasledovaní ľudia v 62 krajinách sveta.
Autor TASR
Viedeň 9. decembra (TASR) - Vymenovanie belgického diplomata Fransa van Daeleho za osobitného vyslanca pre presadzovanie slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ je naplnením cieľov, o ktoré sa snaží Európsky parlament (EP) a Európska ľudová strana (EPP) cez Medzikultúrny dialóg skupiny EPP s cirkvami a náboženskými komunitami.
V piatok vo Viedni to pre TASR uviedli prvý podpredseda EP, rakúsky europoslanec Othmar Karas a slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), kde sa konalo 24. výročné stretnutie Medzikultúrneho dialógu EPP s cirkvami a náboženskými komunitami pod názvom "Náboženstvo a budúcnosť Európ".
Európska komisia v stredu (7.12) vymenovala Fransa van Daeleho za osobitného vyslanca pre presadzovanie slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Jej znovuzriadenie v europarlamente dlhodobo žiadala frakcia EPP, v čom bola aktívna aj Miriam Lexmann.
Poslankyňa v tejto súvislosti uviedla, že v 21. storočí sú pre vieru alebo presvedčenie prenasledovaní ľudia v 62 krajinách sveta, že 68 percent obyvateľov planéty žije v krajinách, kde je porušovaná sloboda náboženského vyznania a každý deň je v priemere zabitých 13 kresťanov kvôli svojej viere.
"Náboženská sloboda môže byť považovaná za lakmusový papier ostatných slobôd. Keď vidíme utláčanie náboženskej slobody, je dôležité zakročiť rôznymi diplomatickými procedúrami alebo zahraničnopolitickými riešeniami. Lebo takéto zárodky konfliktov alebo napätia v spoločnosti môžu viesť ku genocídam a vojenským konfliktom," opísala situáciu.
Europoslanec Karas pre TASR priznal, že nového osobitného vyslanca pre ochranu náboženskej slobody nepozná osobne, je však presvedčený, že eurokomisia urobila "dobrú voľbu". "Podporujem jeho misiu a dúfam v naše skoré stretnutie, aby som zistil s akými nápadmi prichádza," povedal na adresu Van Daeleho.
Prvým európskym vyslancom pre náboženskú slobodu mimo EÚ bol od roku 2016 Ján Figeľ. Tento post potom zostal takmer dva roky neobsadený, pričom bývalý cyperský eurokomisár Chrystos Stylianidis v roku 2021 zastával túto funkciu iba štyri mesiace.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
V piatok vo Viedni to pre TASR uviedli prvý podpredseda EP, rakúsky europoslanec Othmar Karas a slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann (KDH), kde sa konalo 24. výročné stretnutie Medzikultúrneho dialógu EPP s cirkvami a náboženskými komunitami pod názvom "Náboženstvo a budúcnosť Európ".
Európska komisia v stredu (7.12) vymenovala Fransa van Daeleho za osobitného vyslanca pre presadzovanie slobody náboženského vyznania alebo viery mimo EÚ. Jej znovuzriadenie v europarlamente dlhodobo žiadala frakcia EPP, v čom bola aktívna aj Miriam Lexmann.
Poslankyňa v tejto súvislosti uviedla, že v 21. storočí sú pre vieru alebo presvedčenie prenasledovaní ľudia v 62 krajinách sveta, že 68 percent obyvateľov planéty žije v krajinách, kde je porušovaná sloboda náboženského vyznania a každý deň je v priemere zabitých 13 kresťanov kvôli svojej viere.
"Náboženská sloboda môže byť považovaná za lakmusový papier ostatných slobôd. Keď vidíme utláčanie náboženskej slobody, je dôležité zakročiť rôznymi diplomatickými procedúrami alebo zahraničnopolitickými riešeniami. Lebo takéto zárodky konfliktov alebo napätia v spoločnosti môžu viesť ku genocídam a vojenským konfliktom," opísala situáciu.
Europoslanec Karas pre TASR priznal, že nového osobitného vyslanca pre ochranu náboženskej slobody nepozná osobne, je však presvedčený, že eurokomisia urobila "dobrú voľbu". "Podporujem jeho misiu a dúfam v naše skoré stretnutie, aby som zistil s akými nápadmi prichádza," povedal na adresu Van Daeleho.
Prvým európskym vyslancom pre náboženskú slobodu mimo EÚ bol od roku 2016 Ján Figeľ. Tento post potom zostal takmer dva roky neobsadený, pričom bývalý cyperský eurokomisár Chrystos Stylianidis v roku 2021 zastával túto funkciu iba štyri mesiace.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
