Polkowice/Bratislava 28. júla (TASR) – Od narodenia legendou opradeného kamaldulského mnícha Cypriána uplynie v nedeľu 28. júla 300 rokov.
Mních Cyprián žil v Červenom Kláštore v Pieninách na severe Slovenska a podľa legendy zostrojil lietajúci stroj, na ktorom chcel odletieť k Bohu. Pochádzal z Poľska, kde sa v Polkowiciach narodil 28. júla 1724 ako Franz Ignatz Jaisge. Svoj pustovnícky život v kamaldulskom ráde začal v nitrianskom biskupstve. Zomrel 16. apríla 1775 v Červenom Kláštore.
Rehoľné sľuby zložil v roku 1753 v kamaldulskom kláštore pod Zoborom pri Nitre - Kamalduli žili pustovníckym spôsobom života a venovali sa hospodáreniu, včelárstvu, liečeniu chorých a zbieraniu liečivých rastlín. Cyprián žil v kláštoroch v Nitre, v Brne, v poľskej Čenstochovej, v Taliansku a od roku 1756 v Červenom Kláštore.
Na snímke bylinkové záhrady v areáli kláštora v obci Červený Kláštor v okrese Kežmarok.Foto: TASR Adriána Hudecová
Celoživotným dielom mnícha Cypriána, ktorý získal botanické vedomosti v Taliansku, je najstarší zachovaný herbár u nás. Z konventu Červeného Kláštora sa dostal do Karpatského múzea v Poprade, potom do Múzea Tatranského národného parku v Tatranskej Lomnici a od roku 1984 je ako národná kultúrna pamiatka uložený v Slovenskom národnom múzeu (SNM) v Bratislave. Datovaný je rokmi 1765 - 1771 a viazaný v tmavej koži s rozmermi 39 x 23 x 10 cm. Text je písaný po latinsky a nemeckým švabachom.
Unikátne dielo sa začína dvoma stranami textu, na ďalších 97 stranách sa nachádza 283 exemplárov rastlín. Nie sú usporiadané podľa nijakého rastlinného systému, ale podľa toho, ako ich postupne zbierali a sušili. Názvy rastlín sú uvedené v latinčine, aj po grécky, nemecky, poľsky a slovensky, resp. v goralskom nárečí. Uvedené sú aj konkrétne lokality výskytu, najviac z Tatier a Pienin. Okrem divorastúcich sú tam i rastliny pestované. Na konci herbára je 32 strán nemeckého textu s diagnózami chorôb a receptami na liečenie.
Herbár mohli vzhliadnuť návštevníci výstavy najhodnotnejších exponátov z vlastných zbierok Slovenského národného múzea, ktorá sa konala koncom roku 2013 v Bratislave.
S mníchom Cypriánom sa spája legenda, podľa ktorej si zostrojil lietajúci stroj a spustil sa na ňom z neďalekého brala Tri koruny. Legenda sa stala námetom slovensko-poľského koprodukčného filmu s názvom Legenda o lietajúcom Cypriánovi (2010). Pri jeho nakrúcaní poslúžil aj samotný kláštor. S rovnomenným názvom ako film vyšla v tom istom roku aj kniha.
