Bratislava 10. februára (TASR) - Bratislava 11. februára (TASR) – Mal som to šťastie, že som v kľúčových chvíľach „môjho“ takmer storočia v rokoch 1968, 1989, 1998, stál na tej lepšej strane dejín, teda na strane demokracie, alebo ak chcete, liberálnej demokracie. To bola moja viera, aj keď to slovo trochu viac zväzuje. A mal som šťastie v tých časoch na priateľov, ktorí so mnou zdieľali rovnaké či podobné hodnoty.
Aj týmito slovami zhodnotil pre TASR Rudolf Chmel svoje dlhoročné pôsobenie v literatúre, na akademickej pôde i vo verejnom živote.

„Vychádzal som zo svojej konfesie aj profesie literárneho historika, ale, ako mnohí predo mnou i po mne, som sa presúval do verejného priestoru, kde som sa mohol uplatniť ako verejný intelektuál, ktorý chce skutočnosť ovplyvňovať,“ uviedol Rudolf Chmel pre TASR. „Je to dohľadateľné, v časopisoch, knihách, vlastných aj editorsky pripravovaných. Všetkých o slovenskej otázke, slovenskej identite, jej otvorenosti či zatvorenosti, o vzťahoch slovensko-českých, najmä však slovensko-maďarských. A stredoeurópskych.“

Vysokoškolský pedagóg, spisovateľ, literárny vedec a hungarista, a tiež politik a diplomat Rudolf Chmel sa v nedeľu 11. februára dožíva 85 rokov. Rudolf Chmel sa narodil 11. februára 1939 v Plzni. Jeho rodina sa v roku 1941 presťahovala späť na Slovensko, v roku 1956 zmaturoval na gymnáziu v Poprade. V rokoch 1956 až 1961 vyštudoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (FFUK) v Bratislave. Pôsobil v
Slovenskej akadémii vied v Bratislave ako pracovník Ústavu slovenskej literatúry (1961–1963), Ústavu svetovej literatúry a jazykov (1964–1972) a Literárnovedného ústavu (1973–1982). Od roku 1982 bol tajomníkom Zväzu československých spisovateľov v Prahe, v rokoch 1988 až 1989 šéfredaktorom Slovenských pohľadov, potom riaditeľom Literárnovedného ústavu SAV v Bratislave. V rokoch 1994 – 1999 bol šéfredaktorom spoločnej literárnej prílohy denníkov SME, Gazeta Wyborcza, Lidové Noviny a Magyar Hírlap.

Od roku 1994 bol vedúcim Katedry slovakistiky na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V rokoch 1993 až 2000 bol prezidentom Nadácie otvorenej spoločnosti - Open Society Foundation, od roku 1997 bol predsedom redakčnej rady a neskôr šéfredaktorom mesačníka OS. Zastával tiež post riaditeľa Ústavu slavistických a východoeurópských štúdií na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity (2006 – 2010) a od mája 2017 je emeritným členom jej akademickej obce.

Rudolf Chmel sa zaoberal slovenským literárnym romantizmom, slovenskou literárnou kritikou a slovensko-maďarskými literárnymi vzťahmi. Je autorom kníh Literatúry v kontaktoch (1972), Kritika a kontinuita (1975), Két irodalom kapcsolatai (1980, po maďarsky), Dejiny v dejinách (1981), Sondy (1983), Paralely a konfrontácie (1986) či Dejiny slovenskej literárnej kritiky (1991).

Svoje skúsenosti z diplomatického pôsobenia v Maďarsku, ale aj znalosť maďarského prostredia a literatúry zaznamenal Rudolf Chmel v knihe spomienok a esejí Moja maďarská otázka (1996, o rok neskôr vyšla v maďarčine). Po nej nasledovali publikácie Moje slovenské pochybnosti (2004, v maďarčine 2008), Romantizmus v globalizme: Malé národy – veľké mýty (2009, po maďarsky 2014) či Slovenský komplex (2010, v poľštine 2014). Je editorom Slovníka diel slovenskej literatúry 20. storočia (2006) a Slovníka diel slovenskej literatúry 19. storočia (2009). Zozbieral a vydal dokumenty súvisiace s vývojom národného povedomia v publikácii Slovenská otázka v 20. storočí (1997, v maďarčine už 1996, v poľštine 2002). V roku 2021 vyšla kniha rozhovorov, ktoré s ním počas pandémie na diaľku viedol Michal Stehlík (Střed Evropy medzi ideou a realitou – rozhovory s Rudolfem Chmelem).

„Kontakt s politickou mocou, resp. jej praxou už bol trochu o inom. Je to pre intelektuála nie vždy príjemné, lebo v politike morálka nemá prím, na to má nárok iba štátnik. Čosi som z toho pochopil už keď som bol diplomat, ale zase, na slušnosť nemôže intelektuál rezignovať, aj keď sa presunie na toto nevďačné pole, kde úspech je takpovediac vopred vylúčený,“ povedal Chmel na margo svojho pôsobenia v politike.

Vo voľbách v roku 2002 bol zvolený za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) za stranu Aliancia nového občana (ANO). Mandát si neuplatňoval, lebo od októbra 2002 do mája 2005 ako nominant tejto strany zastával post ministra kultúry. Po odchode z vlády bol do 5. apríla 2006 poslancom NR SR. Vo funkcii ministra kultúry SR pôsobil aj od 5. apríla 2006 do júla toho istého roku. V roku 2009 vstúpil Rudolf Chmel do novovzniknutej politickej strany Most-Híd, stal sa jej podpredsedom. Od 8. júla 2010 do 4. apríla 2012 zastával funkciu podpredsedu vlády SR pre ľudské práva a menšiny v kabinete Ivety Radičovej. Vo voľbách v roku 2012 opäť úspešne kandidoval za poslanca NR SR.

„Keď sumarizujem, tak sa mi zdá, že vari v tom verejnom priestore som robil sizyfovsky, čo som vládal, ale výsledok je neistý. Najmä pri pohľade na dnešok. Myslel som, že všetko čo robím, je pre spoločnosť užitočné či potrebné, spoločenská kritika, ktorá mala svoje literárne, kultúrne zázemie, sa mi zdala ešte prepotrebnejšia, ibaže dnešok zrejme rezignuje na hĺbku a stačí mu skôr hlboká povrchnosť, čo bol termín Alexandra Matušku,“ dodal Rudolf Chmel. V roku 2019 sa stal nositeľom Ceny ministrov zahraničných vecí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka a Maďarskej republiky Kingy Gönczovej Za porozumenie a dobré susedstvo. Prezidentka SR Zuzana Čaputová mu 27. júna 2021 udelila Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o demokraciu a jej rozvoj, ľudské práva a slobody a ich ochranu. Je členom viacerých redakčných a vedeckých rád.

Ako dodal, vysoké vyznamenania, úspešní doktorandi, aj uspokojenie z viac než štvrťstoroťčného pedagogického pôsobenia na Komenského, ale najmä na Karlovej univerzite, to všetko by sa dalo považovať za úspech. Obsah tohto slova je však vždy iný. „V každom prípade považujem za zlyhanie, neúspech, takmer som chcel povedať, že celého sveta, to, že som sa dožil súčasnej reality, nielen slovenskej. Stále myslím na to, či som sa o ňu tiež nepričinil. Prinajmenšom svojou naivitou pred vyše tridsaťročím. Ale kto z nás bol vtedy taký múdry prognostik!“ povedal aj na adresu dnešných spoločenských pomerov jubilujúci literárny vedec a politik Rudolf Chmel.