Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa slov Miklánka zo Združenia vlastníkov strelných zbraní - Legis Telum európske orgány nereflektovali na skutočnosť, že žiadny teroristický čin nebol spáchaný legálnou zbraňou.
Autor TASR
Bratislava 27. apríla (TASR) – Pred dvoma dňami schválená smernica EÚ aj napriek upozorneniam odbornej verejnosti vôbec nerieši problém dostupnosti zbraní pre teroristov. Domnieva sa Ľudovít Miklánek zo Združenia vlastníkov strelných zbraní - Legis Telum.
"Skôr naopak. Vzhľadom na to, že zakazuje niektoré typy zbraní, ktoré sú medzi občanmi EÚ už legálne nadobudnuté, hrozí, že ich podstatná časť zmizne na čiernom trhu. Podobne aj zásobníky s vyššou kapacitou, ktorých sú len na Slovensku státisíce bez registrácie, sa presunú na čierny trh," vyslovil svoj názor pre TASR Miklánek.
Podľa jeho slov európske orgány vôbec nereflektovali na skutočnosť, že žiadny teroristický čin nebol spáchaný legálnou zbraňou ani držiteľom zbrojného preukazu alebo povolenia na držanie zbrane. "Napriek tomu obmedzili práve tieto skupiny obyvateľstva. Rovnako predpokladané náklady na požadované systémy a databázy sa dotknú nielen v rámci poplatkov vlastníkov zbraní, ale všetkých daňových poplatníkov. Tak isto môžme napríklad zabudnúť na rekonštrukcie historických bojov, ako ich poznáme doteraz, pretože zbrane, ktoré doteraz používali všetky kluby vojenskej histórie, sa stali zakázané," zdôraznil ďalej.
Podľa slov Miklánka je veľmi dôležité, ako budú požiadavky smernice prevzaté do nášho právneho poriadku. "Ak sa k implementácii nepristúpi citlivo, môže dosiahnuť pravý opak, teda zhoršenie bezpečnosti na úseku zbraní. Napríklad úspešné zbraňové amnestie, ktorými sa podarilo dostať z ilegality do evidencie rádovo desaťtisíce nelegálnych zbraní zrejme skončia, nakoľko občania stratili dôveru v to, že im ich vlastný štát nezoberie," povedal na záver Miklánek.
Novelizovanú smernicu o strelných zbraniach v utorok 25. apríla schválili členské štáty Rady EÚ. Prísnejšie pravidlá sa budú týkať zbraní na streľbu slepými nábojmi a nedostatočne znefunkčnených zbraní, aké boli využité pri teroristických útokoch v Paríži. Civilisti sa k niektorým typom zbraní už nedostanú.
Schválená smernica ukladá členským štátom povinnosť vytvoriť nový evidenčný systém na vydávanie a obnovu licencií na držbu zbraní. Jednotlivé zbrane aj ich dôležité súčiastky musia byť označené podľa jednotných pravidiel. Cieľom je, aby bolo možné vystopovať zbrane, aj tie zložené zo súčiastok, použité pri trestných činoch.
Smernica tiež stanovuje, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby predajcovia okamžite elektronicky zaznamenávali všetky pohyby zbraní. Majú na to slúžiť národné databázy. Legislatíva obsahuje návrh na vytvorenie elektronického systému na výmenu informácií o pohybe strelných zbraní medzi členskými štátmi.
Sprísnili sa pravidlá týkajúce sa znefunkčnených zbraní, ktoré sa v mnohých prípadoch dali ľahko získať a prerobiť na funkčné. Týmto spôsobom sfunkčnené zbrane použili napríklad útočníci pri teroristických útokoch v Paríži.
Na držbu najnebezpečnejších zbraní kategórie A bude potrebná výnimka udelená členským štátom. Pri tejto kategórii sa pravidlá výrazne sprísnili a umožnia kúpu zbrane len v prípade, že to neohrozí verejný poriadok a bezpečnosť.
"Skôr naopak. Vzhľadom na to, že zakazuje niektoré typy zbraní, ktoré sú medzi občanmi EÚ už legálne nadobudnuté, hrozí, že ich podstatná časť zmizne na čiernom trhu. Podobne aj zásobníky s vyššou kapacitou, ktorých sú len na Slovensku státisíce bez registrácie, sa presunú na čierny trh," vyslovil svoj názor pre TASR Miklánek.
Podľa jeho slov európske orgány vôbec nereflektovali na skutočnosť, že žiadny teroristický čin nebol spáchaný legálnou zbraňou ani držiteľom zbrojného preukazu alebo povolenia na držanie zbrane. "Napriek tomu obmedzili práve tieto skupiny obyvateľstva. Rovnako predpokladané náklady na požadované systémy a databázy sa dotknú nielen v rámci poplatkov vlastníkov zbraní, ale všetkých daňových poplatníkov. Tak isto môžme napríklad zabudnúť na rekonštrukcie historických bojov, ako ich poznáme doteraz, pretože zbrane, ktoré doteraz používali všetky kluby vojenskej histórie, sa stali zakázané," zdôraznil ďalej.
Podľa slov Miklánka je veľmi dôležité, ako budú požiadavky smernice prevzaté do nášho právneho poriadku. "Ak sa k implementácii nepristúpi citlivo, môže dosiahnuť pravý opak, teda zhoršenie bezpečnosti na úseku zbraní. Napríklad úspešné zbraňové amnestie, ktorými sa podarilo dostať z ilegality do evidencie rádovo desaťtisíce nelegálnych zbraní zrejme skončia, nakoľko občania stratili dôveru v to, že im ich vlastný štát nezoberie," povedal na záver Miklánek.
Novelizovanú smernicu o strelných zbraniach v utorok 25. apríla schválili členské štáty Rady EÚ. Prísnejšie pravidlá sa budú týkať zbraní na streľbu slepými nábojmi a nedostatočne znefunkčnených zbraní, aké boli využité pri teroristických útokoch v Paríži. Civilisti sa k niektorým typom zbraní už nedostanú.
Schválená smernica ukladá členským štátom povinnosť vytvoriť nový evidenčný systém na vydávanie a obnovu licencií na držbu zbraní. Jednotlivé zbrane aj ich dôležité súčiastky musia byť označené podľa jednotných pravidiel. Cieľom je, aby bolo možné vystopovať zbrane, aj tie zložené zo súčiastok, použité pri trestných činoch.
Smernica tiež stanovuje, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby predajcovia okamžite elektronicky zaznamenávali všetky pohyby zbraní. Majú na to slúžiť národné databázy. Legislatíva obsahuje návrh na vytvorenie elektronického systému na výmenu informácií o pohybe strelných zbraní medzi členskými štátmi.
Sprísnili sa pravidlá týkajúce sa znefunkčnených zbraní, ktoré sa v mnohých prípadoch dali ľahko získať a prerobiť na funkčné. Týmto spôsobom sfunkčnené zbrane použili napríklad útočníci pri teroristických útokoch v Paríži.
Na držbu najnebezpečnejších zbraní kategórie A bude potrebná výnimka udelená členským štátom. Pri tejto kategórii sa pravidlá výrazne sprísnili a umožnia kúpu zbrane len v prípade, že to neohrozí verejný poriadok a bezpečnosť.
