Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
M. Londák zo SAV tiež uviedol, že ak komunistický prevrat v Československu Západ v danom období z nejakého dôvodu trápil, tak to bolo vlastne len z obavy šírenia komunizmu.
Autor TASR
Bratislava 26. februára (TASR) - K nárastu moci a ovládnutiu štátu komunistami prispela v povojnovom Československu i zahranično-politická situácia. Na jednej strane výrazný tlak Moskvy, na strane druhej i akceptovanie západných mocností toho, že región strednej Európy, podobne ako i celé územie oslobodené Červenou armádou, je Stalinovou sférou vplyvu. Upozornil na to vedúci oddelenia najnovších dejín Historického ústavu (HÚ) Slovenskej akadémie vied (SAV) Miroslav Londák.
"Hoci existujúce dohody medzi mocnosťami to otvorene neformulovali, v realite to tak bolo," zdôraznil. Ako dodal, západní politici v tomto prípade pozorne sledovali i kroky československého vedenia, ktoré stále viac a viac potvrdzovalo tendenciu obracať sa na východ. Londák v tejto súvislosti pripomenul, že už v Košickom vládnom programe z apríla 1945 sa hovorí o tom, že „vláda bude od počiatku uplatňovať praktickú súčinnosť so ZSSR, a to vo všetkých smeroch – vojensky, politicky, hospodársky, kultúrne“. O všeobecných priateľských vzťahoch k demokratickým západným mocnostiam sa hovorí až po zdôraznení spolupráce so Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR) a okolitými štátmi.
O smerovaní Československa na východ vypovedajú podľa Londáka i ďalšie kroky vedenia krajiny. "Napríklad znárodnenie na jeseň 1945, sprevádzané tézou socializujúcej sa demokracie, bolo takého rozmeru, aké sa inde neudialo," skonštatoval historik. Zvýraznil i to, že Československo odmietlo v roku 1947 tzv. Marshallov plán a ako svoju prioritu v zahranično-obchodnej spolupráci si stanovilo spojenie so ZSSR.
Víťazstvo komunistov vo februári 1948 tak bolo pre Západ iba očakávaným zavŕšením dovtedajšieho procesu. Historik v tejto súvislosti citoval z telegramu amerického štátneho tajomníka Georgea Marshalla americkému veľvyslancovi v Paríži Jamesovi Cafferymu a americkému veľvyslancovi v Londýne Lewisovi Douglasovi, v ktorom komunistický prevrat hodnotí "ako niečo, čo nezmenilo predchádzajúcu situáciu, keďže Československo tak či onak podporovalo sovietsku politiku všade tam, kde to bolo dôležité".
Ak komunistický prevrat v Československu Západ v danom období z nejakého dôvodu "trápil", tak to bolo vlastne len z obavy šírenia komunizmu. "Obávali sa, či februárové udalosti v Československu nebudú mať revolucionizujúci vplyv na Západe a hlavne v Taliansku, kde podľa nich mohli stimulovať komunistické aktivity," uviedol Londák.
"Hoci existujúce dohody medzi mocnosťami to otvorene neformulovali, v realite to tak bolo," zdôraznil. Ako dodal, západní politici v tomto prípade pozorne sledovali i kroky československého vedenia, ktoré stále viac a viac potvrdzovalo tendenciu obracať sa na východ. Londák v tejto súvislosti pripomenul, že už v Košickom vládnom programe z apríla 1945 sa hovorí o tom, že „vláda bude od počiatku uplatňovať praktickú súčinnosť so ZSSR, a to vo všetkých smeroch – vojensky, politicky, hospodársky, kultúrne“. O všeobecných priateľských vzťahoch k demokratickým západným mocnostiam sa hovorí až po zdôraznení spolupráce so Zväzom sovietskych socialistických republík (ZSSR) a okolitými štátmi.
O smerovaní Československa na východ vypovedajú podľa Londáka i ďalšie kroky vedenia krajiny. "Napríklad znárodnenie na jeseň 1945, sprevádzané tézou socializujúcej sa demokracie, bolo takého rozmeru, aké sa inde neudialo," skonštatoval historik. Zvýraznil i to, že Československo odmietlo v roku 1947 tzv. Marshallov plán a ako svoju prioritu v zahranično-obchodnej spolupráci si stanovilo spojenie so ZSSR.
Víťazstvo komunistov vo februári 1948 tak bolo pre Západ iba očakávaným zavŕšením dovtedajšieho procesu. Historik v tejto súvislosti citoval z telegramu amerického štátneho tajomníka Georgea Marshalla americkému veľvyslancovi v Paríži Jamesovi Cafferymu a americkému veľvyslancovi v Londýne Lewisovi Douglasovi, v ktorom komunistický prevrat hodnotí "ako niečo, čo nezmenilo predchádzajúcu situáciu, keďže Československo tak či onak podporovalo sovietsku politiku všade tam, kde to bolo dôležité".
Ak komunistický prevrat v Československu Západ v danom období z nejakého dôvodu "trápil", tak to bolo vlastne len z obavy šírenia komunizmu. "Obávali sa, či februárové udalosti v Československu nebudú mať revolucionizujúci vplyv na Západe a hlavne v Taliansku, kde podľa nich mohli stimulovať komunistické aktivity," uviedol Londák.
