Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Remišová poukázala na to, že napríklad v Operačnom programe Výskum a inovácie je čerpanie jedno z najhorších vôbec.
Autor TASR
Bratislava 9. septembra (TASR) – Rýchlosť čerpania eurofondov je ovplyvnená nižšou absorpčnou schopnosťou, dopytom prijímateľov, taktiež zložitými procedúrami, ktoré sú s čerpaním spojené, ale napríklad aj s objektívnymi ťažkosťami, ktoré predstavuje nezáujem potenciálnych hodnotiteľov, obávajúcich sa mediálneho nátlaku. Ministerka školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR Martina Lubyová (nominantka SNS) to uviedla na pondelkovom rokovaní Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, kde odpovedala na kritiku opozičných poslancov Veroniky Remišovej (nezaradená) a Branislava Gröhlinga (SaS).
Remišová poukázala na to, že napríklad v Operačnom programe Výskum a inovácie je čerpanie jedno z najhorších vôbec. "Rok pred koncom programovacieho obdobia je na úrovni 11,39 percenta,“ uviedla. Okrem pomalého čerpania systém postihuje podľa nej "veľký podiel nezrovnalostí", spochybnila tiež efektívnosť čerpania prostredníctvom tzv. národných projektov. "Tam sa teraz lejú obrovské peniaze, len aby sa zvýšilo čerpanie," uviedla Remišová, poukazujúc konkrétne na národné projekty Centra vedecko-technických informácií (CVTI).
Názor Remišovej na zlé čerpanie zdieľa aj Gröhling, v tejto súvislosti hovoril o zdrojoch v rámci prioritnej osi na vzdelávanie v Operačnom programe Ľudské zdroje. "Čerpanie je podľa informácií vášho rezortu na úrovni deväť percent, keď som si to prerátal, tak mi vyšlo, že približne 418 miliónov eur, ktoré v alokácii ostáva nevyčerpaných a chýbajú na školách,“ povedal.
Lubyová v argumentácii, vysvetľujúcej nižšie čerpanie, zdôraznila menšiu absorpčnú schopnosť prijímateľov pri dopytových projektoch. "Ukazuje sa, že tie očakávania čerpania boli nadhodnotené," uviedla Lubyová, poukazujúc napríklad na nedávnu výzvu na priemyselné, strategické vývojové centrá vo výške 100 miliónov eur. "Tá výzva bola dohodnutá cez monitorovací výbor so samotnými prijímateľmi, ktorí požadovali takúto výzvu a alokáciu, napokon sú požiadavky na čerpanie na úrovni 48 miliónov,“ uviedla.
Ohradila sa voči Remišovej tvrdeniu o veľkom počte nezrovnalostí. "Sú pod dvomi percentami, čo je menej ako priemer,“ zdôraznila. Odmietla tiež atak, že sa snaží umelo zrýchliť cez tzv. národné projekty. Povedala pritom, že to bola práve ona, ktorá pri nástupe do funkcie stopla pripravené národné projekty a razila cestu čerpania prostredníctvom menších, dopytovo orientovaných projektov. V súvislosti so spomínanou výzvou, týkajúcou sa CVTI upozornila, že národné projekty v tomto prípade boli súčasťou schváleného operačného programu.
Pod pomalšie tempo čerpania sa podľa nej podpísalo aj nevyhnutné prenastavenie procedúr v operačnom programe Výskum a inovácie, no takisto aj problém s počtom hodnotiteľov. "Máme veľký problém ich zohnať, odmietajú ponuky, pretože nechcú byť vystavení mediálnemu nátlaku, keďže tento operačný program sa stal prostriedkom politického boja,“ povedala ministerka.
Zdôraznila však, že z celkovej alokácie 2,2 miliardy eur je vo výzvach už 93 percent. "Je potrebné pripomenúť, čerpanie je možné až do roku 2023, preto veríme, že sa nám tieto prostriedky podarí vyčerpať,“ uviedla.
Remišová poukázala na to, že napríklad v Operačnom programe Výskum a inovácie je čerpanie jedno z najhorších vôbec. "Rok pred koncom programovacieho obdobia je na úrovni 11,39 percenta,“ uviedla. Okrem pomalého čerpania systém postihuje podľa nej "veľký podiel nezrovnalostí", spochybnila tiež efektívnosť čerpania prostredníctvom tzv. národných projektov. "Tam sa teraz lejú obrovské peniaze, len aby sa zvýšilo čerpanie," uviedla Remišová, poukazujúc konkrétne na národné projekty Centra vedecko-technických informácií (CVTI).
Názor Remišovej na zlé čerpanie zdieľa aj Gröhling, v tejto súvislosti hovoril o zdrojoch v rámci prioritnej osi na vzdelávanie v Operačnom programe Ľudské zdroje. "Čerpanie je podľa informácií vášho rezortu na úrovni deväť percent, keď som si to prerátal, tak mi vyšlo, že približne 418 miliónov eur, ktoré v alokácii ostáva nevyčerpaných a chýbajú na školách,“ povedal.
Lubyová v argumentácii, vysvetľujúcej nižšie čerpanie, zdôraznila menšiu absorpčnú schopnosť prijímateľov pri dopytových projektoch. "Ukazuje sa, že tie očakávania čerpania boli nadhodnotené," uviedla Lubyová, poukazujúc napríklad na nedávnu výzvu na priemyselné, strategické vývojové centrá vo výške 100 miliónov eur. "Tá výzva bola dohodnutá cez monitorovací výbor so samotnými prijímateľmi, ktorí požadovali takúto výzvu a alokáciu, napokon sú požiadavky na čerpanie na úrovni 48 miliónov,“ uviedla.
Ohradila sa voči Remišovej tvrdeniu o veľkom počte nezrovnalostí. "Sú pod dvomi percentami, čo je menej ako priemer,“ zdôraznila. Odmietla tiež atak, že sa snaží umelo zrýchliť cez tzv. národné projekty. Povedala pritom, že to bola práve ona, ktorá pri nástupe do funkcie stopla pripravené národné projekty a razila cestu čerpania prostredníctvom menších, dopytovo orientovaných projektov. V súvislosti so spomínanou výzvou, týkajúcou sa CVTI upozornila, že národné projekty v tomto prípade boli súčasťou schváleného operačného programu.
Pod pomalšie tempo čerpania sa podľa nej podpísalo aj nevyhnutné prenastavenie procedúr v operačnom programe Výskum a inovácie, no takisto aj problém s počtom hodnotiteľov. "Máme veľký problém ich zohnať, odmietajú ponuky, pretože nechcú byť vystavení mediálnemu nátlaku, keďže tento operačný program sa stal prostriedkom politického boja,“ povedala ministerka.
Zdôraznila však, že z celkovej alokácie 2,2 miliardy eur je vo výzvach už 93 percent. "Je potrebné pripomenúť, čerpanie je možné až do roku 2023, preto veríme, že sa nám tieto prostriedky podarí vyčerpať,“ uviedla.
