Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Národnú stratégiu zručností vypracovala pre Slovensko Organizácia pre hospodársky rozvoj a spoluprácu (OECD) ako pre tretiu krajinu na svete.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 27. januára (TASR) – Až 60 percent pracovných miest na Slovensku je ohrozených v dôsledku automatizácie a digitalizácie. A práve rozvoj zručností je najlepším receptom, ako predísť týmto problémom. V pondelok počas tlačovej konferencie pri predstavení Národnej stratégie zručností to uviedla ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová (SNS).
Národnú stratégiu zručností vypracovala pre Slovensko Organizácia pre hospodársky rozvoj a spoluprácu (OECD) ako pre tretiu krajinu na svete. Lubyová poznamenala, že proces prípravy dokumentu trval rok, okrem OECD sa na diskusiách zúčastňovali aj iné ministerstvá, inštitúcie a sociálni partneri. "Za rok sme mali štyri workshopy. Výsledkom je Národná stratégia zručností, ktorá je integrálnou súčasťou Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVaV)," poznamenala šéfka rezortu školstva s tým, že NPRVaV je živý dokument a musí sa pravidelne aktualizovať. Podľa Lubyovej je práve Národná stratégia zručností významná v tom, že pomôže aktualizovať nasledujúci akčný plán NPRVaV.
Šéfka rezortu školstva poukázala na to, že OECD pochválilo zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania pre všetky päťročné deti. "Jedným zo zistení je, že dospelá populácia má dobré návyky zdedené ešte zo socialistického režimu, avšak mládež už zaostáva. Výsledky PISA, ktoré dlhodobo ukazovali klesajúci trend, sa nám v roku 2018 zastavili a začali sa zlepšovať," povedala Lubyová s tým, že je potrebné sa zamerať na zlepšovanie kompetencií u mladých, ale aj u žiakov z marginalizovaných skupín.
OECD zároveň odporúča, aby právo na prijatie do materských škôl mali aj trojročné a štvorročné deti. Šéfka rezortu školstva potvrdila, že má ambíciu, aby sa do dvoch rokov uzákonila povinná predškolská dochádzka pre trojročné a štvorročné deti.
Ďalším bodom je podpora celoživotného vzdelávania, v ktorom SR zaostáva. "Vzdelávanie sa nekončí odchodom zo školských lavíc. Tam sa len začína," povedala Lubyová. Jedným z odporúčaní OECD je lepšia spolupráca so zamestnávateľmi. Za dôležité Lubyová označila aj "sieťovanie" učiteľov. "Je to slabina, kde Slovensko potrebuje pridať. Je potrebné podporiť "sieťovanie a mentoring" medzi učiteľmi," povedala Lubyová.
Zástupca generálneho sekretára OECD Ludger Schuknecht poznamenal, že za posledné roky sa slovenskej ekonomike darí, zvyšujú sa mzdy, ale na druhej strane má Slovensko pred sebou viaceré výzvy. Podľa neho je potrebné rozvíjať zručnosti, s čím súvisí najmä celoživotné vzdelávanie. Rovnako OECD odporúča, aby sa vytvorila komplexná stratégia, ktorá by zabránila odlevu kvalitných mozgov do zahraničia, rovnako, aby sa pracovalo na ich návrate.
Národnú stratégiu zručností vypracovala pre Slovensko Organizácia pre hospodársky rozvoj a spoluprácu (OECD) ako pre tretiu krajinu na svete. Lubyová poznamenala, že proces prípravy dokumentu trval rok, okrem OECD sa na diskusiách zúčastňovali aj iné ministerstvá, inštitúcie a sociálni partneri. "Za rok sme mali štyri workshopy. Výsledkom je Národná stratégia zručností, ktorá je integrálnou súčasťou Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania (NPRVaV)," poznamenala šéfka rezortu školstva s tým, že NPRVaV je živý dokument a musí sa pravidelne aktualizovať. Podľa Lubyovej je práve Národná stratégia zručností významná v tom, že pomôže aktualizovať nasledujúci akčný plán NPRVaV.
Šéfka rezortu školstva poukázala na to, že OECD pochválilo zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania pre všetky päťročné deti. "Jedným zo zistení je, že dospelá populácia má dobré návyky zdedené ešte zo socialistického režimu, avšak mládež už zaostáva. Výsledky PISA, ktoré dlhodobo ukazovali klesajúci trend, sa nám v roku 2018 zastavili a začali sa zlepšovať," povedala Lubyová s tým, že je potrebné sa zamerať na zlepšovanie kompetencií u mladých, ale aj u žiakov z marginalizovaných skupín.
OECD zároveň odporúča, aby právo na prijatie do materských škôl mali aj trojročné a štvorročné deti. Šéfka rezortu školstva potvrdila, že má ambíciu, aby sa do dvoch rokov uzákonila povinná predškolská dochádzka pre trojročné a štvorročné deti.
Ďalším bodom je podpora celoživotného vzdelávania, v ktorom SR zaostáva. "Vzdelávanie sa nekončí odchodom zo školských lavíc. Tam sa len začína," povedala Lubyová. Jedným z odporúčaní OECD je lepšia spolupráca so zamestnávateľmi. Za dôležité Lubyová označila aj "sieťovanie" učiteľov. "Je to slabina, kde Slovensko potrebuje pridať. Je potrebné podporiť "sieťovanie a mentoring" medzi učiteľmi," povedala Lubyová.
Zástupca generálneho sekretára OECD Ludger Schuknecht poznamenal, že za posledné roky sa slovenskej ekonomike darí, zvyšujú sa mzdy, ale na druhej strane má Slovensko pred sebou viaceré výzvy. Podľa neho je potrebné rozvíjať zručnosti, s čím súvisí najmä celoživotné vzdelávanie. Rovnako OECD odporúča, aby sa vytvorila komplexná stratégia, ktorá by zabránila odlevu kvalitných mozgov do zahraničia, rovnako, aby sa pracovalo na ich návrate.
