Na stretnutiach sebaobhajcov sa učia efektívne komunikovať, vyjadrovať svoju vôľu, pocity a túžby. Rozprávajú sa tiež o vzťahoch.
Autor TASR
Bratislava 3. decembra (TASR) - Ľudia s mentálnym postihnutím stále zažívajú situácie, keď za seba nemôžu rozhodovať. Týka sa to často aj banálnych vecí. Treba ich preto učiť o ich právach a povinnostiach. TASR o tom informovalo Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím (ZPMP) v SR, ktoré niekoľko rokov organizuje stretnutia sebaobhajcov, kde sa učia vyjadrovať svoje túžby.
"Za mnohých ľudí s mentálnym postihnutím rozhodujú ich rodičia, opatrovníci alebo zamestnanci v zariadeniach sociálnych služieb, v ktorých žijú. Majú tak iba minimálnu možnosť rozhodnúť o tom, kam pôjdu, s kým pôjdu, čo budú v priebehu dňa robiť. Ale veľakrát za nich rozhodujú aj o tom, čo si oblečú alebo čo budú mať na raňajky. Pritom ľudia s mentálnym postihnutím vedia veľmi dobre, čo chcú, čo im chutí a čo sa im páči. Akurát nie vždy možno majú dostatok zručností a skúseností na to, aby tú svoju vôľu vyjadrili," skonštatoval Marián Horanič zo združenia.
Na stretnutiach sebaobhajcov sa preto učia efektívne komunikovať, vyjadrovať svoju vôľu, pocity a túžby. Rozprávajú sa tiež o vzťahoch. "Ľudia s mentálnym postihnutím nežijú vo vzduchoprázdne. Oni si všímajú, že ich rovesníci odchádzajú od rodičov a začínajú žiť samostatne, zakladajú si rodiny, majú deti," podotkol Horanič. Ľudia s mentálnym postihnutím sa tak potom pýtajú, či by niečo také mali, respektíve mohli urobiť aj oni. "Iba málokedy im odpoveď prinesie škola alebo napríklad zariadenie, ktoré navštevujú. A ani v rodinách sa vždy o takýchto témach nerozpráva," dodal Horanič.
"Za mnohých ľudí s mentálnym postihnutím rozhodujú ich rodičia, opatrovníci alebo zamestnanci v zariadeniach sociálnych služieb, v ktorých žijú. Majú tak iba minimálnu možnosť rozhodnúť o tom, kam pôjdu, s kým pôjdu, čo budú v priebehu dňa robiť. Ale veľakrát za nich rozhodujú aj o tom, čo si oblečú alebo čo budú mať na raňajky. Pritom ľudia s mentálnym postihnutím vedia veľmi dobre, čo chcú, čo im chutí a čo sa im páči. Akurát nie vždy možno majú dostatok zručností a skúseností na to, aby tú svoju vôľu vyjadrili," skonštatoval Marián Horanič zo združenia.
Na stretnutiach sebaobhajcov sa preto učia efektívne komunikovať, vyjadrovať svoju vôľu, pocity a túžby. Rozprávajú sa tiež o vzťahoch. "Ľudia s mentálnym postihnutím nežijú vo vzduchoprázdne. Oni si všímajú, že ich rovesníci odchádzajú od rodičov a začínajú žiť samostatne, zakladajú si rodiny, majú deti," podotkol Horanič. Ľudia s mentálnym postihnutím sa tak potom pýtajú, či by niečo také mali, respektíve mohli urobiť aj oni. "Iba málokedy im odpoveď prinesie škola alebo napríklad zariadenie, ktoré navštevujú. A ani v rodinách sa vždy o takýchto témach nerozpráva," dodal Horanič.