Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V roku 2020 linky spoločne riešili viac ako 170.000 kontaktov od ľudí hľadajúcich pomoc a podporu.
Autor TASR
Bratislava 31. marca (TASR) - Ľudia v dôsledku pandémie kontaktujú linky pomoci trojnásobne viac. "V súčasnom období stúpol počet kontaktov ľudí po strate blízkych a ľudí v existenčnom strese v dôsledku ekonomických dopadov," približuje Alexandra Dzureková z Ligy za duševné zdravie. Zástupcovia liniek pomoci analyzovali rok s pandémiou v diskusii Nadácie Volkswagen Slovakia. Upozorňujú, že na pomoc viac ľuďom im chýbajú peniaze.
Linka pomoci obetiam násilia uvádza, že až 68 percent kontaktov v roku 2020 bolo spojených s témou domáceho násilia, v rôznych formách. Špecifickou situáciou, ktorú priniesla pandémia, bolo zanedbávanie starostlivosti o seniorov.
Rovesnícka poradňa, ktorú ponúka Linka detskej dôvery, zaznamenala nárast najmä v oblasti rodinných vzťahov a rodinného násilia. "Problémy pritom nie sú iné oproti nepandemickej situácii, ale sú závažnejšie," hovorí podpredsedníčka OZ Spoločnosť priateľov detí – Li(e)nka Soňa Lovašová. Po obnovení školskej dochádzky očakáva ďalší nárast problémov spôsobených napríklad rôznou úrovňou dištančného vzdelávania či nárokov učiteľov.
Tím poradcov občianskeho združenia IPčko počas roka riešil viac ako 8000 kontaktov s myšlienkami na samovraždu a viac ako 3000 suicidálnych pokusov, pričom išlo často o mladých ľudí. Pre najťažšie situácie zriadili Krízový intervenčný tím, ktorý funguje výjazdovo a na pomoc pre krízové situácie spojené s pandémiou vznikla Krízová linka pomoci. "Psychologickú podporu na nej často hľadajú aj zdravotníci, ktorí sú vyčerpaní z extrémne náročnej práce a sú v akútnej kríze," uviedlo združenie. Počas pandémie spustilo IPčko aj projekt Dobrá linka, kde poskytujú aj poradenstvo pre ľudí so zdravotným znevýhodnením v posunkovej reči.
V roku 2020 linky spoločne riešili viac ako 170.000 kontaktov od ľudí hľadajúcich pomoc a podporu. Na dopyt dokázali reagovať najmä vďaka podpore firemných darcov a nadácií. Organizácie považujú za kľúčové systematické riešenie zo strany štátu, ktoré by popri zriadení národnej linky zabezpečilo aj základnú prevádzku aktuálne pôsobiacich liniek.
„Pandémia priniesla zmenu v myslení, keď sa riešenie duševného zdravia stalo akútnou otázkou. Táto zmena súvisí s odpoveďou na otázku, kto má zabezpečiť, aby sa ľuďom takáto pomoc dostávala. Sme presvedčení, že je to úlohou štátu – cez vlastné linky i cez podporu doteraz existujúcich liniek pod občianskymi zduženiami,“ skonštatoval Andrej Vršanský z Ligy za duševné zdravie. Z plánovanej dotácie 500.000 eur na polročné fungovanie národnej linky by podľa neho, aj vďaka iným ako štátnym zdrojom, mohli celý rok pôsobiť všetky spomenuté linky.
„Denne nám klientov prepájajú aj štátne záchranné systémy, z liniek 112, 155 a 158. Na rozdiel od nich však nemáme plné financovanie, hoci dopĺňame a suplujeme činnosť štátu,“ pripomenul Madro. „Boj liniek o prežitie znamená, že linky musia venovať stále viac času zháňaniu základných financií na úkor toho, aby rozširovali svoje služby v prospech klientov, ktorí to potrebujú,“ upozornila Táňa Ivanič Rybanská z Linky detskej istoty.
Linka pomoci obetiam násilia uvádza, že až 68 percent kontaktov v roku 2020 bolo spojených s témou domáceho násilia, v rôznych formách. Špecifickou situáciou, ktorú priniesla pandémia, bolo zanedbávanie starostlivosti o seniorov.
Rovesnícka poradňa, ktorú ponúka Linka detskej dôvery, zaznamenala nárast najmä v oblasti rodinných vzťahov a rodinného násilia. "Problémy pritom nie sú iné oproti nepandemickej situácii, ale sú závažnejšie," hovorí podpredsedníčka OZ Spoločnosť priateľov detí – Li(e)nka Soňa Lovašová. Po obnovení školskej dochádzky očakáva ďalší nárast problémov spôsobených napríklad rôznou úrovňou dištančného vzdelávania či nárokov učiteľov.
Tím poradcov občianskeho združenia IPčko počas roka riešil viac ako 8000 kontaktov s myšlienkami na samovraždu a viac ako 3000 suicidálnych pokusov, pričom išlo často o mladých ľudí. Pre najťažšie situácie zriadili Krízový intervenčný tím, ktorý funguje výjazdovo a na pomoc pre krízové situácie spojené s pandémiou vznikla Krízová linka pomoci. "Psychologickú podporu na nej často hľadajú aj zdravotníci, ktorí sú vyčerpaní z extrémne náročnej práce a sú v akútnej kríze," uviedlo združenie. Počas pandémie spustilo IPčko aj projekt Dobrá linka, kde poskytujú aj poradenstvo pre ľudí so zdravotným znevýhodnením v posunkovej reči.
V roku 2020 linky spoločne riešili viac ako 170.000 kontaktov od ľudí hľadajúcich pomoc a podporu. Na dopyt dokázali reagovať najmä vďaka podpore firemných darcov a nadácií. Organizácie považujú za kľúčové systematické riešenie zo strany štátu, ktoré by popri zriadení národnej linky zabezpečilo aj základnú prevádzku aktuálne pôsobiacich liniek.
„Pandémia priniesla zmenu v myslení, keď sa riešenie duševného zdravia stalo akútnou otázkou. Táto zmena súvisí s odpoveďou na otázku, kto má zabezpečiť, aby sa ľuďom takáto pomoc dostávala. Sme presvedčení, že je to úlohou štátu – cez vlastné linky i cez podporu doteraz existujúcich liniek pod občianskymi zduženiami,“ skonštatoval Andrej Vršanský z Ligy za duševné zdravie. Z plánovanej dotácie 500.000 eur na polročné fungovanie národnej linky by podľa neho, aj vďaka iným ako štátnym zdrojom, mohli celý rok pôsobiť všetky spomenuté linky.
„Denne nám klientov prepájajú aj štátne záchranné systémy, z liniek 112, 155 a 158. Na rozdiel od nich však nemáme plné financovanie, hoci dopĺňame a suplujeme činnosť štátu,“ pripomenul Madro. „Boj liniek o prežitie znamená, že linky musia venovať stále viac času zháňaniu základných financií na úkor toho, aby rozširovali svoje služby v prospech klientov, ktorí to potrebujú,“ upozornila Táňa Ivanič Rybanská z Linky detskej istoty.
