Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V predvianočnom období, ktoré ľudia v minulosti volali aj stridžie dni, verili na pôsobenie zlých síl.
Autor TASR
Liptovský Hrádok 24. decembra (TASR) - Ľudia sa v minulosti na Vianoce a samotný Štedrý deň, ktorý pripadá na 24. decembra, podľa dlhoročnej liptovskej etnologičky Ivety Zuskinovej pripravovali niekoľko týždňov.
V predvianočnom období, ktoré ľudia v minulosti volali aj stridžie dni, verili na pôsobenie zlých síl. "V minulosti ešte ľudia neprežívali ten advent, ako prežívame my, že štyri adventné nedele a zapaľovanie adventných sviečok. Dni sa skracovali a predlžovala sa noc, mali tmu a dediny ani domy ešte neboli tak osvetlené. Verili preto, že práve v tomto období im zlé sily môžu poškodiť," povedala pre TASR Zuskinová. Pôsobenie zlých síl sa snažili rôznymi spôsobmi ustrážiť.
Prvým z predvianočných dní bol deň Ondreja. "Dievčatá si v tomto období chceli vyveštiť ženícha. Varili halušky, odhrýzali z jabĺčka, do vody kládli odtrhnutú vetvičku, a to všetko malo predpovedať, aké šťastie postretne to dievča v dome. Či sa vydá, či ostane starou dievkou, alebo nebodaj, či zomrie," vymenovala. Všetkému, čo sa dialo pred vianočnými sviatkami, prikladali kedysi veľký význam.
Pred Vianocami vykonávali na dedinách rôzne tradičné obrady, ako napríklad chodenie s oblátkami. "Kedysi oblátky piekol učiteľ s manželkou. Bola to aj forma jeho naturálnej odmeny. Ľudia si zaplatili za tie oblátky, akože za vajíčka, múku, cukor a podobne, a on so ženou mali aj nejaký príjem. Samozrejme, že po dedine ich potom roznášali žiaci," opísala etnologička.
Ďalším zvykom boli pochôdzky vinšovníkov, ktorí prišli do domu, zavinšovali, doniesli napríklad prúty, takzvané brezovce, podľa počtu chvostov, respektíve domácich zvierat. Koľko chvostov bolo v gazdovstve, toľko prútov odovzdali gazdovi. Ten im dal zase potraviny, aby aj oni mali niečo na sviatky. Podľa Zuskinovej je to dôkazom toho, že v dedinskom spoločenstve bolo všetko dôsledne poprepájané a ľudia boli na sebe navzájom závislí.
V predvianočnom období, ktoré ľudia v minulosti volali aj stridžie dni, verili na pôsobenie zlých síl. "V minulosti ešte ľudia neprežívali ten advent, ako prežívame my, že štyri adventné nedele a zapaľovanie adventných sviečok. Dni sa skracovali a predlžovala sa noc, mali tmu a dediny ani domy ešte neboli tak osvetlené. Verili preto, že práve v tomto období im zlé sily môžu poškodiť," povedala pre TASR Zuskinová. Pôsobenie zlých síl sa snažili rôznymi spôsobmi ustrážiť.
Prvým z predvianočných dní bol deň Ondreja. "Dievčatá si v tomto období chceli vyveštiť ženícha. Varili halušky, odhrýzali z jabĺčka, do vody kládli odtrhnutú vetvičku, a to všetko malo predpovedať, aké šťastie postretne to dievča v dome. Či sa vydá, či ostane starou dievkou, alebo nebodaj, či zomrie," vymenovala. Všetkému, čo sa dialo pred vianočnými sviatkami, prikladali kedysi veľký význam.
Pred Vianocami vykonávali na dedinách rôzne tradičné obrady, ako napríklad chodenie s oblátkami. "Kedysi oblátky piekol učiteľ s manželkou. Bola to aj forma jeho naturálnej odmeny. Ľudia si zaplatili za tie oblátky, akože za vajíčka, múku, cukor a podobne, a on so ženou mali aj nejaký príjem. Samozrejme, že po dedine ich potom roznášali žiaci," opísala etnologička.
Ďalším zvykom boli pochôdzky vinšovníkov, ktorí prišli do domu, zavinšovali, doniesli napríklad prúty, takzvané brezovce, podľa počtu chvostov, respektíve domácich zvierat. Koľko chvostov bolo v gazdovstve, toľko prútov odovzdali gazdovi. Ten im dal zase potraviny, aby aj oni mali niečo na sviatky. Podľa Zuskinovej je to dôkazom toho, že v dedinskom spoločenstve bolo všetko dôsledne poprepájané a ľudia boli na sebe navzájom závislí.
