Endemit Muránskej planiny je neprehliadnuteľný najmä v období kvitnutia, keď sa z ružových kvetov šíri i výrazná vôňa podobná tej z kvetov orgovánov.
Autor TASR
Revúca 14. marca (TASR) – Lykovec muránsky nie je len endemitom, ale i symbolom Muránskej planiny. Tento naružovo kvitnúci vždyzelený kríček rastie na skalnatých vápencových lokalitách a vyskytuje sa na 12 maloplošných chránených územiach. Pre TASR to uviedol Drahoš Blanár zo Správy Národného parku (NP) Muránska planina.
Výskyt lykovca muránskeho po prvýkrát publikoval vo svojom diele botanik a rodák z Revúcej Gustáv Maurícius Reuss ešte v roku 1853. V historicky prvej slovenskej kvetene Května Slovenska ho však mylne uviedol pod menom lykovec voňavý, ktorý na Muránskej planine v skutočnosti nerastie.
"Až neskôr český botanik Ladislav Čelakovský zistil, že na Muránskej planine sa vyskytuje iný, ešte nepopísaný druh lykovca. Táto veľmi vzácna rastlina rastie len v pohorí Muránskej planiny a nikde inde na svete sa už nevyskytuje," priblížil Blanár.
Lykovec muránsky, ktorý je i symbolom NP Muránska planina, rastie na skalnatých vápencových lokalitách, ako sú skalné svahy, bralá, skalné steny či terasy.
"Na Muránskej planine sa vyskytuje v 12 maloplošných chránených územiach, ale v rámci každej rezervácie spravidla rastie na viacerých miestach. Uvádza sa okolo 30 lokalít výskytu lykovca muránskeho," doplnil Blanár s tým, že s najväčšou početnosťou rastie v Národnej prírodnej rezervácii Veľká Stožka.
Endemit Muránskej planiny je neprehliadnuteľný najmä v období kvitnutia, keď sa z ružových kvetov šíri i výrazná vôňa podobná tej z kvetov orgovánov. Z hľadiska početnosti je populácia lykovca muránskeho na stabilnej úrovni viac ako 5000 jedincov, a to aj v porovnaní s nedávnou minulosťou.
Lykovec muránsky je zákonom chránený druh a všetky lokality jeho výskytu sa nachádzajú v maloplošných chránených územiach s najvyšším stupňom ochrany. Podľa ochranára je najväčším rizikom pre tento druh, aspoň nateraz, zber jedincov.
"Napriek všetkým týmto legislatívnym opatreniam a tiež faktu, že na lokality lykovca muránskeho nevedú žiadne turistické chodníky, boli na niektorých ľahšie prístupných lokalitách zaznamenané ľudské aktivity s negatívnym vplyvom na jedince lykovca muránskeho," dodal Blanár.
Správa NP Muránska planina sa v rámci ochrany lykovca muránskeho zameriava najmä na čo najpravidelnejšiu kontrolu lokalít jeho výskytu, čo však komplikuje nízky počet vhodných zamestnancov. "V súvislosti s ochranou lykovca muránskeho a jeho zachovaním je však veľmi dôležité kvalitné poznanie tohto druhu, čo súvisí aj s jeho pravidelným monitorovaním a tiež s jeho skúmaním vo viacerých smeroch. Jeden z takýchto výskumov prebieha aj v súčasnosti," uzavrel Blanár.
Výskyt lykovca muránskeho po prvýkrát publikoval vo svojom diele botanik a rodák z Revúcej Gustáv Maurícius Reuss ešte v roku 1853. V historicky prvej slovenskej kvetene Května Slovenska ho však mylne uviedol pod menom lykovec voňavý, ktorý na Muránskej planine v skutočnosti nerastie.
"Až neskôr český botanik Ladislav Čelakovský zistil, že na Muránskej planine sa vyskytuje iný, ešte nepopísaný druh lykovca. Táto veľmi vzácna rastlina rastie len v pohorí Muránskej planiny a nikde inde na svete sa už nevyskytuje," priblížil Blanár.
Lykovec muránsky, ktorý je i symbolom NP Muránska planina, rastie na skalnatých vápencových lokalitách, ako sú skalné svahy, bralá, skalné steny či terasy.
"Na Muránskej planine sa vyskytuje v 12 maloplošných chránených územiach, ale v rámci každej rezervácie spravidla rastie na viacerých miestach. Uvádza sa okolo 30 lokalít výskytu lykovca muránskeho," doplnil Blanár s tým, že s najväčšou početnosťou rastie v Národnej prírodnej rezervácii Veľká Stožka.
Endemit Muránskej planiny je neprehliadnuteľný najmä v období kvitnutia, keď sa z ružových kvetov šíri i výrazná vôňa podobná tej z kvetov orgovánov. Z hľadiska početnosti je populácia lykovca muránskeho na stabilnej úrovni viac ako 5000 jedincov, a to aj v porovnaní s nedávnou minulosťou.
Lykovec muránsky je zákonom chránený druh a všetky lokality jeho výskytu sa nachádzajú v maloplošných chránených územiach s najvyšším stupňom ochrany. Podľa ochranára je najväčším rizikom pre tento druh, aspoň nateraz, zber jedincov.
"Napriek všetkým týmto legislatívnym opatreniam a tiež faktu, že na lokality lykovca muránskeho nevedú žiadne turistické chodníky, boli na niektorých ľahšie prístupných lokalitách zaznamenané ľudské aktivity s negatívnym vplyvom na jedince lykovca muránskeho," dodal Blanár.
Správa NP Muránska planina sa v rámci ochrany lykovca muránskeho zameriava najmä na čo najpravidelnejšiu kontrolu lokalít jeho výskytu, čo však komplikuje nízky počet vhodných zamestnancov. "V súvislosti s ochranou lykovca muránskeho a jeho zachovaním je však veľmi dôležité kvalitné poznanie tohto druhu, čo súvisí aj s jeho pravidelným monitorovaním a tiež s jeho skúmaním vo viacerých smeroch. Jeden z takýchto výskumov prebieha aj v súčasnosti," uzavrel Blanár.