Bratislava 11. augusta (Teraz.sk) - Slovensku stratilo veľkú osobnosť, vo veku 98 rokov zomrel v pondelok v Ríme kardinál Jozef Tomko. Pri tejto príležitosti portál Teraz.sk prináša rozhovor Pavla Demeša s veľvyslancom Slovenskej republiky pri Svätej stolici Marekom Lisánskym.


Pán veľvyslanec, v tieto dni zažívame smútok z odchodu vzácnej osobnosti kardinála Jozefa Tomka. Slovenské médiá mu venujú veľkú pozornosť, verejnosť sa pripravuje na vystavenie jeho rakvy v našich metropolitných katedrálach – v Dóme sv. Martina v Bratislave a v Dóme sv. Alžbety v Košiciach, kde bude i pochovaný. Určite ste ho dobre poznali. Kedy a pri akej príležitosti ste sa s ním stretli naposledy ?
-Za moje vyše štvorročné pôsobenie ako slovenského veľvyslanca vo Vatikáne bolo tých stretnutí mnoho a každé mi zostane hlboko v pamäti. Vždy však budem za najvzácnejšie považovať naše prvé a posledné stretnutie. Prvé, keď som ho ako nový slovenský titulár pri Svätej stolici navštívil hneď nasledujúci deň po mojom prílete do Ríma. V ten júnový deň roku 2018 som bol najprv v Bazilike sv. Klementa, kde je hrob sv. Cyrila, aby som sa poklonil pamiatke muža, ktorý do Ríma prišiel „od nás“ z Veľkej Moravy, aby tu zostal už navždy a následne som navštívil kardinála Tomka v jeho byte, aby som symbolicky vzdal úctu osobnosti, ktorá toto naše dedičstvo rozvíjala aj o vyše jedenásť storočí.

A naše posledné stretnutie, keď sme otcovi kardinálovi v polovici júna priniesli spolu s našim rektorom Pápežského slovenského ústavu Pavlom Zvarom ukázať pamätnú tabulu venovanú sv. Cyrilovi, ktorú v ten deň posvätil pápež František. Dohodli sme sa vtedy, že o niekoľko dní k sviatku sv. Cyrila a Metoda kardinál Tomko túto pamätnú dosku slávnostne odhalí v Bazilike sv. Klementa nad hrobom nášho vierozvestca, ale žiaľ túto poslednú misiu už nemohol naplniť.-


Čo charakterizovalo kardinála Tomka ako človeka?
-Jednoducho obrovský pokoj, vzácna múdrosť a rozvaha, zároveň aj humor a vždy dobrá nálada. Ale v prvom rade hlboká viera, veľké srdce a oddanosť. Tak si ho budem pamätať nielen ja, ale asi každý, kto sa s otcom kardinálom stretol.-


V čom spočíva jeho vklad do cirkvi a histórie?
-Kardinál Tomko bol jedným z blízkych spolupracovníkom troch pápežov - Pavla VI., Jána Pavla II. i Benedikta XVI. a jeho vplyv a autorita v tomto prostredí bola skutočne mimoriadne významná. To kde sa dnes univerzálna Katolícka cirkev vo svetovom prostredí nachádza je v mnohom práve zásluha trpezlivej práce a dlhoročného pôsobenia kardinála Tomka na čele Kongregácie pre evanjelizáciu národov. Dnes vidíme, aký obrovský nárast zaznamenáva katolicizmus v Afrike, ktorá je v súčasnosti do istej miery hlavným „motorom“ kresťanského sveta.

A sú to práve roky pôsobenia kardinála Tomka na čele tejto kľúčovej vatikánskej Kongregácie, ktoré tento vplyv na africkom kontinente, ale aj na ďalších svetadieloch, najmä v Ázii a Oceánii posunuli zásadným smerom vpred. A rovnako je veľmi významná aj jeho úloha pri napĺňaní záverov Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý bol prelomový v moderných dejinách Cirkvi. Ale pre Slovensko je samozrejme kľúčová najmä jeho úloha v prostredí slovenského duchovného i kultúrneho exilu. Myslím si, že nepreháňam ak poviem, že bez kardinála Jozefa Tomka, jeho rozhľadu, charizmy a usilovnosti by moderné dejiny Slovenska XX. storočia vyzerali inak.-


Ako hodnotíte jeho vzťah k Slovensku?
-Aj napriek tomu, že dlhých 40 rokov, až do roku 1989, nemohol kardinál Tomko Slovensko navštíviť, vždy to bola jeho vlasť. Je až neuveriteľné, za koľko Slovensko vďačí tomuto mužovi, ktorý od roku 1945 žil v Ríme a hoci o sebe často s humorom hovoril, že už je „starý Riman“, v prvom rade bol vždy Slovák, kňaz a mimoriadne múdry človek. Stál za mnohými kľúčovými rozhodnutiami slovenského exilu a po roku 1989 aj naďalej zostal veľkou autoritou v našom domácom spoločenskom i politickom prostredí.

Práve vďaka kardinálovi Tomkovi a skupine slovenských duchovných v Ríme sa podarilo v r. 1963 založiť Slovenské kolégium sv. Cyrila a Metoda, dnes Pápežský slovenský ústav a kolégium sv. Cyrila a Metoda, ktoré bolo počas totality hlavným „ostrovom“ slovenského duchovného i kultúrneho života v slobodnom svete za „železnou oponou“. Chcem veriť, že tak ako si on nosil Slovensko a jeho osud hlboko v srdci, tak si Slovensko bude ctiť aj do budúcnosti odkaz tejto mimoriadnej osobnosti.-


Mali ste česť sa s ním rozlúčiť vo Večnom meste. Priblížte tieto momenty?
-Sú to skutočne ľudsky i profesionálne nezabudnuteľné a mimoriadne silné chvíle. Na jednej strane smutná povinnosť slovenského veľvyslanca rozlúčiť sa v mene celej krajiny s touto mimoriadne vzácnou osobnosťou tu vo Vatikáne, na strane druhej hlboká česť sprevádzať Jeho Eminenciu kardinála Jozefa Tomka na poslednej ceste domov, do vlasti, ktorú tak dlho nemohol počas obdobia neslobody navštíviť. Dnes sa vracia natrvalo, aby v nej spočinul po boku mnohých ďalších osobností, ktoré sa domov na Slovensko mohli aspoň symbolicky vrátiť až po roku 1989.-


Pochádzate z Košíc. Ako ste zareagovali na rozhodnutie otca kardinála byť pochovaný v košickej katedrále? Čo to pre nás znamená?
-Je to pre mňa ako Košičana, ktorý v tomto meste s jedinečnou atmosférou žije, istým spôsobom symbolické. Vnímam to ako návrat domov, odkiaľ kardinál Tomko odišiel pred vyše 75 rokmi, ale zároveň slovenský domov vlastne nikdy neopustil. Kardinál Jozef Tomko pochádzal z Udavského, ktoré je súčasťou Košickej arcidiecézy, čím sa naša najväčšia slovenská osobnosť v prostredí svetovej univerzálnej Cirkvi teda symbolicky vracia do svojej domovskej diecézy.

Tak ako je kardinál Ján Chryzostom Korec pochovaný v Nitre – najstaršom slovenskom biskupskom sídle, korene ktorého siahajú do čias sv. Metoda, tak dnes kardinál Tomko spočinie v Dóme sv. Alžbety, ktorý je nielen najväčším katolíckym chrámom Slovenska, ale aj najvýchodnejšou rímskokatolíckou gotickou katedrálou na svete. Symbolicky na križovatke západného a východného, latinského a byzantského duchovného sveta, ktorým tak dobre rozumel.-