Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jeho prvá cesta od snúbenice viedla na motorke do Bytče na čerpaciu stanicu, kde sa už od skorého rána tvorili rady na benzín.
Autor TASR
Považská Bystrica 9. augusta (TASR) – Mariána Babušu z považskobystrickej mestskej časti Dolný Milochov "vytiahol" augustový vpád okupačných vojsk v roku 1968 z postele od priateľky, neskôr manželky. Cestoval za ňou niekoľkokrát do týždňa viac ako 30 kilometrov do obce Petrovice v dnešnom Bytčianskom okrese.
"Vtedy ešte budúca svokra prišla do izby so slovami 'vstávajte, je vojna, prišli Rusi'. Nechápal som, pretože Rusi odišli asi tri týždne predtým, keď v Československu skončilo vojenské cvičenie. Už samotné cvičenie dávalo tušiť, že niečo sa určite udeje," spomína si 74-ročný Milochovčan.
Jeho prvá cesta od snúbenice viedla na motorke do Bytče na čerpaciu stanicu, kde sa už od skorého rána tvorili rady na benzín. "Od Bytče, smerom sa Považskú Bystricu, sa už tiahla obrovská kolóna ruskej bojovej techniky. Pred Považskou Bystricou som predbehol ruské obojživelné vozidlo a zaradil som sa pred ďalšie vojenské vozidlo. To zabrzdilo, zabrzdil som aj ja, no ruský obojživelník narazil do mojej motorky a ja som skončil najskôr v priekope a potom na poli. Vozidlo ani nezastavilo, myslím, že vodič ani nevedel, že do mňa narazil," doplnil Babuša.
Okupačné kolóny podľa neho prúdili po 21. auguste cez Považie, smerom na Bratislavu, ešte niekoľko týždňov. Ľudia sa snažili vysvetliť dôstojníkom i radovým vojakom, že v Československu k žiadnej kontrarevolúcii nedošlo. "Pred vtedajším Okresným národným výborom v Považskej Bystrici stál tank a obrnený transportér s hlavňami namierenými na budovu. V okolostojacom dave bolo aj niekoľko učiteliek, ktoré dôstojníkom vysvetľovali, že k žiadnemu prevratu v našom štáte nedošlo. Zbytočne. Mali rozkazy obsadiť strategické budovy a ten plnili," dodal Babuša.
Politické uvoľnenie od začiatku roka 1968 podľa neho dalo ľuďom obrovskú nádej, že sa po 20 rokoch stane Československo opäť slobodnou krajinou, obyvatelia štátu očakávali pozitívne zmeny a otvorenie dverí k vyspelému západnému svetu. "Okupačné vojská túto nádej potopili na ďalšie dve desaťročia. Ľudí sa opäť zmocnila neistota a strach z budúcnosti," doplnil.
Ako dodal, nová nádej prišla až na jeseň 1989, i keď najmä u strednej a staršej generácie, ktorá zažila vpád okupačných vojsk, sa objavili obavy z ďalšieho zásahu zo zahraničia. "Aj po roku 1989 prišlo sklamanie. Špekulanti začali rozdeľovať majetok, ktoré tu budovalo niekoľko generácií. Rozdelili si to tí, ktorí na tom nemali žiadnu zásluhu. Ľudí odsunuli nabok. Ľudia, ktorí nič nerobili, majú zrazu milióny," dodal Babuša.
pok vs
"Vtedy ešte budúca svokra prišla do izby so slovami 'vstávajte, je vojna, prišli Rusi'. Nechápal som, pretože Rusi odišli asi tri týždne predtým, keď v Československu skončilo vojenské cvičenie. Už samotné cvičenie dávalo tušiť, že niečo sa určite udeje," spomína si 74-ročný Milochovčan.
Jeho prvá cesta od snúbenice viedla na motorke do Bytče na čerpaciu stanicu, kde sa už od skorého rána tvorili rady na benzín. "Od Bytče, smerom sa Považskú Bystricu, sa už tiahla obrovská kolóna ruskej bojovej techniky. Pred Považskou Bystricou som predbehol ruské obojživelné vozidlo a zaradil som sa pred ďalšie vojenské vozidlo. To zabrzdilo, zabrzdil som aj ja, no ruský obojživelník narazil do mojej motorky a ja som skončil najskôr v priekope a potom na poli. Vozidlo ani nezastavilo, myslím, že vodič ani nevedel, že do mňa narazil," doplnil Babuša.
Okupačné kolóny podľa neho prúdili po 21. auguste cez Považie, smerom na Bratislavu, ešte niekoľko týždňov. Ľudia sa snažili vysvetliť dôstojníkom i radovým vojakom, že v Československu k žiadnej kontrarevolúcii nedošlo. "Pred vtedajším Okresným národným výborom v Považskej Bystrici stál tank a obrnený transportér s hlavňami namierenými na budovu. V okolostojacom dave bolo aj niekoľko učiteliek, ktoré dôstojníkom vysvetľovali, že k žiadnemu prevratu v našom štáte nedošlo. Zbytočne. Mali rozkazy obsadiť strategické budovy a ten plnili," dodal Babuša.
Politické uvoľnenie od začiatku roka 1968 podľa neho dalo ľuďom obrovskú nádej, že sa po 20 rokoch stane Československo opäť slobodnou krajinou, obyvatelia štátu očakávali pozitívne zmeny a otvorenie dverí k vyspelému západnému svetu. "Okupačné vojská túto nádej potopili na ďalšie dve desaťročia. Ľudí sa opäť zmocnila neistota a strach z budúcnosti," doplnil.
Ako dodal, nová nádej prišla až na jeseň 1989, i keď najmä u strednej a staršej generácie, ktorá zažila vpád okupačných vojsk, sa objavili obavy z ďalšieho zásahu zo zahraničia. "Aj po roku 1989 prišlo sklamanie. Špekulanti začali rozdeľovať majetok, ktoré tu budovalo niekoľko generácií. Rozdelili si to tí, ktorí na tom nemali žiadnu zásluhu. Ľudí odsunuli nabok. Ľudia, ktorí nič nerobili, majú zrazu milióny," dodal Babuša.
pok vs
