Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ľudia sú pri pohľade na demokraciu skeptickejší, než boli pred šiestimi rokmi, v diskusnej relácii Fakty a argumenty na Tablet. TV to uviedol sociológ Miloslav Bahna.
Autor TASR
Bratislava 9. februára (TASR) – Ľudia sú dnes pri pohľade na demokraciu skeptickejší, než boli pred šiestimi rokmi, čo nahráva radikalizácii spoločnosti. V diskusnej relácii Fakty a argumenty na Tablet.TV to uviedol sociológ Miloslav Bahna.
Čítajte aj FAKTY A ARGUMENTY: Spoločnosť sa radikalizuje. Je za tým korupcia?
Tablet.TV, včera 14:24
Bahna prezentoval výsledky jesenného prieskumu CSES a ISSP Slovensko, ktorý pre Sociologický ústav SAV realizovala agentúra TNS Slovakia. Celkovo je s fungovaním demokracie na Slovensku spokojná necelá tretina ľudí (29 %) a dve tretiny (68 %) vyslovili nespokojnosť. Oproti roku 2010 zároveň kleslo presvedčenie, že voľbami možno niečo zmeniť.
Politológ Pavol Baboš vidí za nárastom skepticizmu aj nespokojnosť ľudí s ich životnou situáciou, a tým, ako sa vyvíja ekonomika. „Z každého rohu na nich trčí nejaká správa o korupcii, škandáloch, sprenevere, pokiaľ ide o veľkú politiku. Ľudia to potom dávajú za vinu demokracii,“ uviedol Baboš v relácii moderovanej Jurajom Hrabkom.
Podľa prieskumu sa zvýšila v spoločnosti tolerancia radikálnych názorov. V roku 2008 by len 38,2 percenta respondentov povolilo verejné zhromaždenie ľuďom, ktorí chcú revolúciou zvrhnúť vládu. V roku 2016 by to bolo už 60,8 percenta respondentov. „V tejto otázke nastal výrazný posun,“ upozornil Bahna.
Najčastejšie sú pritom k radikálom tolerantní ľudia, ktorí sú presvedčení o skorumpovanosti politikov. Celkovo polovica (49,5 %) respondentov, podľa ktorých sú takmer všetci politici zapletení do korupcie, by určite dovolila radikálom usporadúvať verejné zhromaždenia. „Tým, že väčšina ľudí je presvedčených, že veľa politikov je korupčných, myslia si, že radikálom treba dať slovo. V roku 2008 takéto spojenie korupcie a radikalizácie takmer neexistovalo,“ uviedol Bahna.
Vnímanie veľkej korupcie a pohľad na politikov ostalo v porovnaní s rokom 2008 takmer nezmenené. Znížila sa však osobná skúsenosť ľudí s korupciou, priblížil ďalej zistenia prieskumu Bahna, podľa ktorého tak dochádza k značnému kontrastu. Pred ôsmimi rokmi sa ani raz s korupciou osobne nestretlo 38,7 percenta ľudí, vlani takúto skutočnosť konštatovalo už 56,6 percenta.
„S korupciou sa darí do istej miery bojovať,“ potvrdil Baboš, ktorý to prisudzuje aj meniacej sa kultúre a nástupu novej generácie do verejného života. „Dnes už nie je bežné, že za každú návštevu u lekára alebo vyšetrenie špecialistu by bolo potrebné dávať úplatok. Toto sa za 8 rokov určite zmenilo,“ skonštatoval.
Politológ je presvedčený, že radikalizáciia spoločnosti je dôsledkom straty rovnováhy medzi jej vrstvami, ktoré sa živia prácou a vlastníkmi kapitálu. „Ak sa nič nezmení a politické elity nezačnú úprimne konať inak, čoraz väčšia časť spoločnosti bude v politikoch vidieť iba tých, čo sa spriahli so zlými korporáciami, s bankármi či oligarchami. Pritvrdzovanie súboja medzi tými, čo zo zmien ťažia, a tými, čo na nich strácajú, povedie k vyššiemu dopytu po ešte väčších extrémoch,“ upozornil Baboš.
Čítajte aj FAKTY A ARGUMENTY: Spoločnosť sa radikalizuje. Je za tým korupcia?
Tablet.TV, včera 14:24
Bahna prezentoval výsledky jesenného prieskumu CSES a ISSP Slovensko, ktorý pre Sociologický ústav SAV realizovala agentúra TNS Slovakia. Celkovo je s fungovaním demokracie na Slovensku spokojná necelá tretina ľudí (29 %) a dve tretiny (68 %) vyslovili nespokojnosť. Oproti roku 2010 zároveň kleslo presvedčenie, že voľbami možno niečo zmeniť.
Politológ Pavol Baboš vidí za nárastom skepticizmu aj nespokojnosť ľudí s ich životnou situáciou, a tým, ako sa vyvíja ekonomika. „Z každého rohu na nich trčí nejaká správa o korupcii, škandáloch, sprenevere, pokiaľ ide o veľkú politiku. Ľudia to potom dávajú za vinu demokracii,“ uviedol Baboš v relácii moderovanej Jurajom Hrabkom.
Podľa prieskumu sa zvýšila v spoločnosti tolerancia radikálnych názorov. V roku 2008 by len 38,2 percenta respondentov povolilo verejné zhromaždenie ľuďom, ktorí chcú revolúciou zvrhnúť vládu. V roku 2016 by to bolo už 60,8 percenta respondentov. „V tejto otázke nastal výrazný posun,“ upozornil Bahna.
Najčastejšie sú pritom k radikálom tolerantní ľudia, ktorí sú presvedčení o skorumpovanosti politikov. Celkovo polovica (49,5 %) respondentov, podľa ktorých sú takmer všetci politici zapletení do korupcie, by určite dovolila radikálom usporadúvať verejné zhromaždenia. „Tým, že väčšina ľudí je presvedčených, že veľa politikov je korupčných, myslia si, že radikálom treba dať slovo. V roku 2008 takéto spojenie korupcie a radikalizácie takmer neexistovalo,“ uviedol Bahna.
Vnímanie veľkej korupcie a pohľad na politikov ostalo v porovnaní s rokom 2008 takmer nezmenené. Znížila sa však osobná skúsenosť ľudí s korupciou, priblížil ďalej zistenia prieskumu Bahna, podľa ktorého tak dochádza k značnému kontrastu. Pred ôsmimi rokmi sa ani raz s korupciou osobne nestretlo 38,7 percenta ľudí, vlani takúto skutočnosť konštatovalo už 56,6 percenta.
„S korupciou sa darí do istej miery bojovať,“ potvrdil Baboš, ktorý to prisudzuje aj meniacej sa kultúre a nástupu novej generácie do verejného života. „Dnes už nie je bežné, že za každú návštevu u lekára alebo vyšetrenie špecialistu by bolo potrebné dávať úplatok. Toto sa za 8 rokov určite zmenilo,“ skonštatoval.
Politológ je presvedčený, že radikalizáciia spoločnosti je dôsledkom straty rovnováhy medzi jej vrstvami, ktoré sa živia prácou a vlastníkmi kapitálu. „Ak sa nič nezmení a politické elity nezačnú úprimne konať inak, čoraz väčšia časť spoločnosti bude v politikoch vidieť iba tých, čo sa spriahli so zlými korporáciami, s bankármi či oligarchami. Pritvrdzovanie súboja medzi tými, čo zo zmien ťažia, a tými, čo na nich strácajú, povedie k vyššiemu dopytu po ešte väčších extrémoch,“ upozornil Baboš.
