Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa prieskumov sú dnes s vlastným štátom Slováci spokojnejší ako Česi a dokonca sú aj sebavedomejší než v minulosti.
Autor TASR
Bratislava 26. novembra (TASR) – Slováci a Česi sa rozišli v čase, keď sa tieto dve krajiny začali najviac podobať. Ich rozvod však nebol nič výnimočné. Po roku 1989 sa rozpadávali aj iné štáty vo východnej Európe. Pre TASR to povedal sociológ zo Slovenskej akadémie vied Miloslav Bahna, ktorý si vie veľmi ťažko predstaviť, že by sa Československo nerozpadlo. Podľa prieskumov sú dnes s vlastným štátom Slováci spokojnejší ako Česi a dokonca sú aj sebavedomejší než v minulosti.
„Ekonomicky boli krajiny v čase rozdelenia najpodobnejšie, čo sa týka štruktúry priemyslu, výšky miezd, ekonomiky... Niektorí to prezentovali ako paradox, že keď sa krajiny začali v ich histórii najviac podobať, tak prichádza rozdelenie,“ uviedol. Slováci zažili po rozdelení Československa „výrazný prepad ekonomickej úrovne“, ktorý bol podľa Bahnu výraznejší ako v Českej republike.
Rozpad spoločného štátu treba podľa sociológa vnímať v kontexte toho, kedy k nemu došlo. Pripomína, že po roku 1989 sa na menšie celky rozpadávali všetky štáty federatívneho typu usporiadania vo východnej Európe. „Juhoslávia, ZSSR, Československo. Išli sme s duchom doby. Veľmi ťažko si viem predstaviť, že by sme sa nerozpadli,“ poznamenal. Podľa Bahnu je veľmi pravdepodobné, že ak by sa proces rozpadu dial dnes, išlo by to veľmi pomaly. „Vtedy to bolo rýchle, 90. roky boli turbulentné,“ poznamenal.
Obe krajiny mali po rozpade odlišnú štartovaciu pozíciu. „V Čechách sa politická scéna rýchlo štandardizovala, na Slovensku vyhralo konzervatívno-nacionálne videnie sveta,“ uviedol Bahna. Situácia sa však podľa neho otáča. „Po roku 2004 sme sa vyrovnali Čechom v smerovaní na západ. Stali sme sa členmi EÚ a NATO,“ poukázal s tým, že na Slovensku dnes pretrváva „nekritický pozitívny pohľad na Úniu“ a je silnejší ako v ČR. Česi naopak patria k najeuroskeptickejšie naladeným štátom Únie.
Slováci sú dnes podľa prieskumov sebavedomejší ako v minulosti. Bahna poukazuje na zistenia, z ktorých Slováci vychádzali spokojnejší so svojou krajinou než Česi s tou ich. „Vysvetľujem to tak, že pominula základná schizma z 90. rokov, celá spoločnosť sa zmierila s existenciu samostatného Slovenska a prestal fungovať politický aspekt hodnotenia,“ uviedol. Pri spätnom pohľade sa podľa neho dá povedať, že transformačný proces Slovenska bol síce turbulentnejší, ale v konečnom dôsledku je pokrok „akoby väčší ako v Českej republike“.
„Ekonomicky boli krajiny v čase rozdelenia najpodobnejšie, čo sa týka štruktúry priemyslu, výšky miezd, ekonomiky... Niektorí to prezentovali ako paradox, že keď sa krajiny začali v ich histórii najviac podobať, tak prichádza rozdelenie,“ uviedol. Slováci zažili po rozdelení Československa „výrazný prepad ekonomickej úrovne“, ktorý bol podľa Bahnu výraznejší ako v Českej republike.
Rozpad spoločného štátu treba podľa sociológa vnímať v kontexte toho, kedy k nemu došlo. Pripomína, že po roku 1989 sa na menšie celky rozpadávali všetky štáty federatívneho typu usporiadania vo východnej Európe. „Juhoslávia, ZSSR, Československo. Išli sme s duchom doby. Veľmi ťažko si viem predstaviť, že by sme sa nerozpadli,“ poznamenal. Podľa Bahnu je veľmi pravdepodobné, že ak by sa proces rozpadu dial dnes, išlo by to veľmi pomaly. „Vtedy to bolo rýchle, 90. roky boli turbulentné,“ poznamenal.
Obe krajiny mali po rozpade odlišnú štartovaciu pozíciu. „V Čechách sa politická scéna rýchlo štandardizovala, na Slovensku vyhralo konzervatívno-nacionálne videnie sveta,“ uviedol Bahna. Situácia sa však podľa neho otáča. „Po roku 2004 sme sa vyrovnali Čechom v smerovaní na západ. Stali sme sa členmi EÚ a NATO,“ poukázal s tým, že na Slovensku dnes pretrváva „nekritický pozitívny pohľad na Úniu“ a je silnejší ako v ČR. Česi naopak patria k najeuroskeptickejšie naladeným štátom Únie.
Slováci sú dnes podľa prieskumov sebavedomejší ako v minulosti. Bahna poukazuje na zistenia, z ktorých Slováci vychádzali spokojnejší so svojou krajinou než Česi s tou ich. „Vysvetľujem to tak, že pominula základná schizma z 90. rokov, celá spoločnosť sa zmierila s existenciu samostatného Slovenska a prestal fungovať politický aspekt hodnotenia,“ uviedol. Pri spätnom pohľade sa podľa neho dá povedať, že transformačný proces Slovenska bol síce turbulentnejší, ale v konečnom dôsledku je pokrok „akoby väčší ako v Českej republike“.
