Bratislava 3. februára (TASR) - Presun štátnych pozemkov v národných parkoch pod správu Štátnej ochrany prírody (ŠOP) SR je alfou a omegou fungovania ochrany prírody na týchto územiach. Myslí si to riaditeľ Správy národného parku Muránska planina Milan Boroš, ktorý podľa svojich slov chce veriť, že vláda k tomuto kroku nájde dostatok odvahy.

"Je to základný princíp, podľa ktorého funguje ochrana prírody v zahraničí," zdôraznil. Upozorňuje však, že v návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorá presun umožní, sú nedostatky. "Okrem paragrafového znenia tohto návrhu v zákone chýba celý rad nadväzujúcich kľúčových ustanovení, ktoré by mali začať platiť hneď po schválení zákona tak, aby bolo vôbec možné realizovať/dodržať termíny navrhnuté v novele pri súčasnom fungovaní všetkých kľúčových subjektov," priblížil Boroš pre TASR.

Napriek tomu však súhlasí s vedením rezortu, že navrhovaná novela aspoň podnietila diskusiu. "Sme pripravení argumentovať verejnosti, a to nielen odbornej, prečo je tento krok absolútne dôležitý na to, aby chránené územia slúžili na ochranu prírody a nie na obohacovanie sa uzavretých skupín podnikateľov," vyhlásil ochranár.

Problém podľa neho vznikol, keď sa v roku 2013 rezorty pôdohospodárstva a životného prostredia dohodli, že lesníci a ochranári si budú navzájom rešpektovať dokumenty lesníckeho hospodárskeho plánovania a dokumenty ochrany prírody. Z lesného zákona však ustanovenia, ktoré by to umožnili, v legislatívnom procese vypadli. "Tak sa stalo, že pri tvorbe svojich ťažbových návrhov nepotrebujú lesníci súhlas príslušných národných parkov, ale len stanovisko, ktoré nemajú povinnosť akceptovať, čo, samozrejme, aj vždy využívali," vysvetlil Boroš.

Riaditeľ tiež pripomína, že prevod chránených území na ŠOP SR neznamená okamžité zastavenia ťažby dreva. "Ťažiť sa dá aj tak, ako to v minulosti robili naši predkovia - jemne a citlivo vyberať z lesa drevo, aby príroda túto stratu nepocítila a vedela ju prirodzeným procesom nahradiť," konštatuje. Ideálne by podľa neho bolo, aby odborníci z radov ochranárov a lesníkov spolupracovali na ekonomicky výhodnom hospodárení, ktoré bude zároveň šetrné k prírode.

Nová legislatíva plánuje rozšíriť princíp bezzásahovosti aspoň na polovicu územia každého národného parku. Pre zvyšné územie národných parkov novela ustanovuje, že hospodáriť v lesoch sa má výlučne spôsobom, ktorý zachováva a podporuje ich prirodzené ekologické funkcie.

Novela sa venuje ochrane prírody aj mimo národných parkov. Okrem iného posilňuje právomoc Štátnej ochrany prírody SR pri programoch starostlivosti o lesy. Navrhuje tiež, aby pri ich schvaľovaní boli pripomienky štátnych ochrancov prírody záväzné. Envirorezort v súčasnosti vyhodnocuje pripomienky k novele.