Pozrite si zhrnutie roka 2017 v zahraničnej politike očami Pavla Demeša a jeho hosťa Martina Bútoru v našom CD klube.
Autor Tablet.TV
Bratislava 28. decembra 2017 (TABLET.TV) – Expert na zahraničnú politiku, bývalý diplomat a súčasný poradca prezidenta Andreja Kisku Martin Bútora hodnotí rok 2017 z pohľadu zahraničnopolitických udalostí.
1. januára 2017 bol svet plný očakávaní: pripravovali sa voľby v Holandsku, Francúzsku i Nemecku, všetci čakali, ako sa bude vyvíjať britské rozhodnutie o odchode z Únie, ako budú po brexite pokračovať vzťahy medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou, ďalej bol svet zvedavý na vývoj v USA pod novým prezidentom, veľké otázniky boli okolo situácie na Blízkom východe, pýtali sme sa, čo bude pre vývoj medzinárodných vzťahov znamenať kongres Komunistickej strany Číny, pozorovatelia vnímali aj rastúce presadzovanie sa Ruska na svetovej poitickej scéne, čo zasa úzko súviselo aj s udalosťami v Sýrii. "Môj pocit na konci tohto roku je taký, že vo viacerých z týchto oblastí sa niečo podarilo, niekde sa niečo nepodarilo a objavili sa aj nové nečakané prvky," krátko zhodnotil Bútora.
EMBED:
Na tému odchodu Británie z Únie M. Bútora konštatoval, že "EÚ celkom solídne zvláda počiatočné etapy brexitu".
Spomedzi riešení najpálčivejších problémov súčasnej Európy vyzdvihol Bútora fakt, že "sa podarilo zmierniť dôsledky migračnej krízy. Či už to bolo vďaka dohode s Tureckom, alebo dohode, ktorá sa črtá okolo Líbye, tá Balkánska cesta sa podarila zastaviť."
Vývoj v USA komentoval M. Bútora slovami: "Američania sa musia vyrovnávať nie s obyčajnou zmenou v prezidentskom úrade, keď republikána vystrieda demokrat alebo naopak, ale so zmenou, ktorá má iný charakter. Jednak v osobnosti prezidenta a jednak v kľúčových pilieroch politiky." Podľa neho Spojené štáty stoja pred veľkou výzvou – ukázať silu svojej povahy, svojich kontrolných inštitúcií, či už je to Kongres, súdy alebo médiá, aby bola zachovaná "podstata demokracie, ktorá z USA vždy vyžarovala bez ohľadu na to, aký je tam v tejto chvíli prezident".
Pavol Demeš a jeho hosť sa v debate dlhšie pristavili pri vzťahoch Ruska a Európskej únie. "Rusko v roku 2013 vyhlásilo, ako súčasť svojej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, princíp hybridnej vojny," konštatoval Bútora a dodal: "Ľudia na celom svete stále viac a viac čítajú alternatívne médiá a servery, ktoré sú výrazne, systematicky ovplyvňované a zahlcované ruskou propagandou." Na druhej strane sa však Rusko vracia na globálnu scénu ako významný hráč. Podľa M. Bútoru je v súčasnosti veľou výzvou ísť súčasne dvoma smermi: "Jeden smer je – všade tam, kde je to možné, s Ruskom spolupracovať a zároveň celkom zreteľne dávať Rusku najavo to, čo povedala britská premiérka: Vieme, čo robíte. Vieme, čo proti nám robíte. A iba vám chceme povedať, že sa vám to nepodarí!"
1. januára 2017 bol svet plný očakávaní: pripravovali sa voľby v Holandsku, Francúzsku i Nemecku, všetci čakali, ako sa bude vyvíjať britské rozhodnutie o odchode z Únie, ako budú po brexite pokračovať vzťahy medzi Európskou úniou a Veľkou Britániou, ďalej bol svet zvedavý na vývoj v USA pod novým prezidentom, veľké otázniky boli okolo situácie na Blízkom východe, pýtali sme sa, čo bude pre vývoj medzinárodných vzťahov znamenať kongres Komunistickej strany Číny, pozorovatelia vnímali aj rastúce presadzovanie sa Ruska na svetovej poitickej scéne, čo zasa úzko súviselo aj s udalosťami v Sýrii. "Môj pocit na konci tohto roku je taký, že vo viacerých z týchto oblastí sa niečo podarilo, niekde sa niečo nepodarilo a objavili sa aj nové nečakané prvky," krátko zhodnotil Bútora.
EMBED:
Na tému odchodu Británie z Únie M. Bútora konštatoval, že "EÚ celkom solídne zvláda počiatočné etapy brexitu".
Spomedzi riešení najpálčivejších problémov súčasnej Európy vyzdvihol Bútora fakt, že "sa podarilo zmierniť dôsledky migračnej krízy. Či už to bolo vďaka dohode s Tureckom, alebo dohode, ktorá sa črtá okolo Líbye, tá Balkánska cesta sa podarila zastaviť."
Vývoj v USA komentoval M. Bútora slovami: "Američania sa musia vyrovnávať nie s obyčajnou zmenou v prezidentskom úrade, keď republikána vystrieda demokrat alebo naopak, ale so zmenou, ktorá má iný charakter. Jednak v osobnosti prezidenta a jednak v kľúčových pilieroch politiky." Podľa neho Spojené štáty stoja pred veľkou výzvou – ukázať silu svojej povahy, svojich kontrolných inštitúcií, či už je to Kongres, súdy alebo médiá, aby bola zachovaná "podstata demokracie, ktorá z USA vždy vyžarovala bez ohľadu na to, aký je tam v tejto chvíli prezident".
Pavol Demeš a jeho hosť sa v debate dlhšie pristavili pri vzťahoch Ruska a Európskej únie. "Rusko v roku 2013 vyhlásilo, ako súčasť svojej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, princíp hybridnej vojny," konštatoval Bútora a dodal: "Ľudia na celom svete stále viac a viac čítajú alternatívne médiá a servery, ktoré sú výrazne, systematicky ovplyvňované a zahlcované ruskou propagandou." Na druhej strane sa však Rusko vracia na globálnu scénu ako významný hráč. Podľa M. Bútoru je v súčasnosti veľou výzvou ísť súčasne dvoma smermi: "Jeden smer je – všade tam, kde je to možné, s Ruskom spolupracovať a zároveň celkom zreteľne dávať Rusku najavo to, čo povedala britská premiérka: Vieme, čo robíte. Vieme, čo proti nám robíte. A iba vám chceme povedať, že sa vám to nepodarí!"