Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Človek tu vedel, že ak sa dnes niečo dohodne, tak to bude dva týždne platiť a nebude sa to meniť zo dňa na deň ako v iných krajinách, povedal Milan Chrenko, Slovák žijúci v dánskej Kodani.
Autor TASR
Bratislava 17. októbra (TASR) - Slovensko by sa od Dánska mohlo inšpirovať robením politických rozhodnutí. Pre TASR to povedal Milan Chrenko, Slovák žijúci v dánskej Kodani. Za zaujímavé považuje aj to, že Dáni sa vedia dohodnúť na spoločnej vízii rozvoja spoločnosti, ktorá sa počas rokov zásadne nemení.
"Dôvera v inštitúcie a diskusia je tu na vyššej úrovni a je kultivovanejšia. Ak sa politici na niečom dohodnú, tak to platí a robia všetko pre to, aby to dodržali," hovorí Chrenko. Dobre sa to podľa neho ukázalo pri pandémii nového koronavírusu. Koalícia aj opozícia sa spoločne dohodli na opatreniach, ktoré následne platili dva týždne. "Človek tu vedel, že ak sa dnes niečo dohodne, tak to bude dva týždne platiť a nebude sa to meniť zo dňa na deň ako v iných krajinách," poznamenal Chrenko.
Poukazuje, že v Dánsku sa nemenia vízie smerovania krajiny po nástupe novej vlády. Pred približne 20 rokmi sa vláda dohodla na podpore zelenej ekonomiky a investíciách do zeleného biznisu. Investovali napríklad do zelených technológií, alebo sa dohodli na podpore cyklodopravy. "V súčasnosti sú cyklotrasy všade. Deti sa na bicykli dostanú do školy, dospelí do práce. Nie je to len o víkendovom bicyklovaní, ale o dennom dochádzaní," približuje Chrenko.
Slovensko by si, podobne ako Dánsko, mohlo zadefinovať životné prostredie a zelenú ekonomiku ako svoju prioritu. Dôvodom podľa neho je, že na Slovensku stále prebiehajú diskusie o tom, či chceme ostať ako montážna dielňa alebo chceme niečo iné. SR by tiež mala dať v súvislosti so životným prostredím financie na vedu, vzdelanie a iné potrebné reformy. Podporovať by sa mali aj zelené inovácie v malých a stredných firmách, a to na niekoľko rokov dopredu.
Chrenko si myslí, že Slovensko by malo nájsť mix spôsobov pri nakladaní s odpadom. Nejaká časť sa bude musieť, zatiaľ, podľa neho na Slovensku spaľovať, lebo nie všetko sa dá zrecyklovať či použiť znova. V Dánsku je podľa Chrenka vidieť dôkladné separovanie odpadu, aj keď majú spaľovne.
Hlavné mesto Kodaň je asi trikrát väčšie ako Bratislava. Je tu však menej individuálnej dopravy, viac bicyklov a mesto je vybudované formou štvrtí. Ľudia tam bývajú, chodia do práce, deti zase do školy. Kodaň tiež vytvorila na magistráte špeciálne oddelenie venujúce sa cieľom udržateľného rozvoja do roku 2030 a klimatickej zmene.
"Jeden z cieľov klimatickej politiky mesta je, aby mal každý občan maximálne desať minút pešo do parku v ktorejkoľvek časti mesta," poukazuje Chrenko. Dodal, že kodanské parky sú vystavané tak, aby zachytávali a postupne vsakovali dážď, nachádzajú sa tam aj rôzne jazierka. Kodaň tiež v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy upravovala kanalizáciu a robí mnoho opatrení vrátane podpory verejnej dopravy či zelených striech na budovách.
"Dôvera v inštitúcie a diskusia je tu na vyššej úrovni a je kultivovanejšia. Ak sa politici na niečom dohodnú, tak to platí a robia všetko pre to, aby to dodržali," hovorí Chrenko. Dobre sa to podľa neho ukázalo pri pandémii nového koronavírusu. Koalícia aj opozícia sa spoločne dohodli na opatreniach, ktoré následne platili dva týždne. "Človek tu vedel, že ak sa dnes niečo dohodne, tak to bude dva týždne platiť a nebude sa to meniť zo dňa na deň ako v iných krajinách," poznamenal Chrenko.
Poukazuje, že v Dánsku sa nemenia vízie smerovania krajiny po nástupe novej vlády. Pred približne 20 rokmi sa vláda dohodla na podpore zelenej ekonomiky a investíciách do zeleného biznisu. Investovali napríklad do zelených technológií, alebo sa dohodli na podpore cyklodopravy. "V súčasnosti sú cyklotrasy všade. Deti sa na bicykli dostanú do školy, dospelí do práce. Nie je to len o víkendovom bicyklovaní, ale o dennom dochádzaní," približuje Chrenko.
Slovensko by si, podobne ako Dánsko, mohlo zadefinovať životné prostredie a zelenú ekonomiku ako svoju prioritu. Dôvodom podľa neho je, že na Slovensku stále prebiehajú diskusie o tom, či chceme ostať ako montážna dielňa alebo chceme niečo iné. SR by tiež mala dať v súvislosti so životným prostredím financie na vedu, vzdelanie a iné potrebné reformy. Podporovať by sa mali aj zelené inovácie v malých a stredných firmách, a to na niekoľko rokov dopredu.
Chrenko si myslí, že Slovensko by malo nájsť mix spôsobov pri nakladaní s odpadom. Nejaká časť sa bude musieť, zatiaľ, podľa neho na Slovensku spaľovať, lebo nie všetko sa dá zrecyklovať či použiť znova. V Dánsku je podľa Chrenka vidieť dôkladné separovanie odpadu, aj keď majú spaľovne.
Hlavné mesto Kodaň je asi trikrát väčšie ako Bratislava. Je tu však menej individuálnej dopravy, viac bicyklov a mesto je vybudované formou štvrtí. Ľudia tam bývajú, chodia do práce, deti zase do školy. Kodaň tiež vytvorila na magistráte špeciálne oddelenie venujúce sa cieľom udržateľného rozvoja do roku 2030 a klimatickej zmene.
"Jeden z cieľov klimatickej politiky mesta je, aby mal každý občan maximálne desať minút pešo do parku v ktorejkoľvek časti mesta," poukazuje Chrenko. Dodal, že kodanské parky sú vystavané tak, aby zachytávali a postupne vsakovali dážď, nachádzajú sa tam aj rôzne jazierka. Kodaň tiež v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy upravovala kanalizáciu a robí mnoho opatrení vrátane podpory verejnej dopravy či zelených striech na budovách.
