Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za prvky, ktoré ohrozujú stabilitu EÚ, označila europoslankyňa pretrvávajúce ekonomické ťažkosti predovšetkým v niektorých južných štátoch EÚ a nárast popularity populistických strán a hnutí.
Autor TASR
Bratislava 6. októbra (TASR) – Rovnako ako v prípade nedávneho bratislavského summitu Európskej rady ide o neformálne stretnutie predsedov parlamentov členských štátov Európskej únie (EÚ) a Európskeho parlamentu. Znamená to, že od neho určite neočakávam prijímanie nejakých záväzných riešení týkajúcich sa zmeny súčasných kompetencií či postavenia národných parlamentov. Pre TASR to uviedla europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer-SD) na margo summitu, ktorý sa začína dnes v Bratislave.
"Pozitívne vnímam deklarovanú snahu o prehĺbenie spolupráce národných zákonodarných zborov s Európskym parlamentom. Súvisí to aj s iniciatívou, ktorú sme v minulosti spolu s ostatnými slovenskými europoslancami vyvinuli," povedala europoslankyňa.
Podľa jej slov narážala na iniciatívu o zmenu rokovacieho poriadku Národnej rady (NR) SR. "Chceli sme mať možnosť aspoň raz za pol roka počas schôdze NR SR vystúpiť v pléne, ako sa aj primerane zúčastňovať na rokovaniach výboru pre európske záležitosti. Napriek tomu, že by to bolo účelné, sa nám to vtedy nepodarilo, možno teraz bude väčšia vôľa," konštatovala.
V otázke jednoty EÚ vníma viacero destabilizačných prvkov, ktoré ju ohrozujú. "Medzi tie, čo spôsobujú najväčšie vášne, patrí nepochybne utečenecká kríza a chýbajúce "svetlo na konci tunela" z hľadiska jej riešenia," uviedla Flašíková Beňová. Za ďalšie označila pretrvávajúce ekonomické ťažkosti predovšetkým v niektorých južných štátoch EÚ a nárast popularity populistických a najmä extrémistických strán a hnutí.
Postavenie EÚ ako globálneho aktéra v súčasnosti označila europoslankyňa vzhľadom na jej veľkosť a ekonomickú silu za nepostačujúce. "Mala by sa stať významnejším hráčom aj z hľadiska riešenia mimoeurópskych konfliktov. Ich dôsledky nám nakoniec spôsobujú veľké problémy napríklad v podobe neustávajúcej utečeneckej vlny. Zintenzívnenie angažovanosti EÚ napríklad v oblasti bezpečnostných výziev však opäť závisí predovšetkým od vôle predstaviteľov jednotlivých národných štátov. Európske inštitúcie tu nemôžu postupovať svojvoľne a bez ich súhlasu," dodala.
"Pozitívne vnímam deklarovanú snahu o prehĺbenie spolupráce národných zákonodarných zborov s Európskym parlamentom. Súvisí to aj s iniciatívou, ktorú sme v minulosti spolu s ostatnými slovenskými europoslancami vyvinuli," povedala europoslankyňa.
Podľa jej slov narážala na iniciatívu o zmenu rokovacieho poriadku Národnej rady (NR) SR. "Chceli sme mať možnosť aspoň raz za pol roka počas schôdze NR SR vystúpiť v pléne, ako sa aj primerane zúčastňovať na rokovaniach výboru pre európske záležitosti. Napriek tomu, že by to bolo účelné, sa nám to vtedy nepodarilo, možno teraz bude väčšia vôľa," konštatovala.
V otázke jednoty EÚ vníma viacero destabilizačných prvkov, ktoré ju ohrozujú. "Medzi tie, čo spôsobujú najväčšie vášne, patrí nepochybne utečenecká kríza a chýbajúce "svetlo na konci tunela" z hľadiska jej riešenia," uviedla Flašíková Beňová. Za ďalšie označila pretrvávajúce ekonomické ťažkosti predovšetkým v niektorých južných štátoch EÚ a nárast popularity populistických a najmä extrémistických strán a hnutí.
Postavenie EÚ ako globálneho aktéra v súčasnosti označila europoslankyňa vzhľadom na jej veľkosť a ekonomickú silu za nepostačujúce. "Mala by sa stať významnejším hráčom aj z hľadiska riešenia mimoeurópskych konfliktov. Ich dôsledky nám nakoniec spôsobujú veľké problémy napríklad v podobe neustávajúcej utečeneckej vlny. Zintenzívnenie angažovanosti EÚ napríklad v oblasti bezpečnostných výziev však opäť závisí predovšetkým od vôle predstaviteľov jednotlivých národných štátov. Európske inštitúcie tu nemôžu postupovať svojvoľne a bez ich súhlasu," dodala.
