Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Spomína, ako SDĽ odmietla prezidentský systém, ale aj návrh kancelárskeho systému.
Autor TASR
Bratislava 2. septembra (TASR) - Ústava SR je základný zákon štátu a mal by sa meniť iba vtedy, keď je to nevyhnutné, keď sa zásadne menia okolnosti okolo nás alebo sa ukáže situácia, s ktorou ústavný text nepočítal. Pre TASR to uviedol Milan Ftáčnik, ktorý v roku 1992 pri podpise ústavy niesol spolu s vtedajšími poslancami Jozefom Prokešom a Vladimírom Bajanom Ústavu SR, štátny znak, pečať a vlajku SR.
Nemyslí si, že by sme potrebovali novú ústavu. "Osvedčili sa jej základné piliere, ako je úprava základných práv a slobôd, výstavba postavená na triáde občan-samospráva-štát, ako aj trojdelenie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu," vysvetlil.
Spomína, ako SDĽ odmietla prezidentský systém, ale aj návrh kancelárskeho systému. "Posilňoval by už aj tak silného predsedu vlády Mečiara a tiež nezodpovedá ústavne tradícii Česko-Slovenska," objasnil. Ftáčnik si naďalej myslí, že netreba zásadne meniť postavenie prezidenta, teda ani mu dávať právo navrhovať zákony. "Ústava vychádza z ústavnej tradície Česko-Slovenska, v ktorej je prezident prvým mužom štátu, reprezentuje ho navonok, ale nemá silné právomoci. Právo navrhovať zákony je posun iným smerom, preto si nemyslím, že by sme mali zásadne meniť postavenie prezidenta," uviedol Ftáčnik.
Hoci si nemyslí, že treba novú ústavu, vie si predstaviť, že za istých okolností by mohla prísť potreba jej prijatia. "Ak by sa zásadne inak formulovali ľudské, hospodárske, sociálne a politické práva občanov, ak by Slovenská republika chcela byť súčasťou napr. Spojených štátov európskych, ako federatívneho zväzku s parlamentom, vládou a prezidentom aj na úrovni Európy, to by som bral ako dôvod pripraviť novú ústavu. Dovtedy nevidím dôvod na takéto uvažovanie a som skôr za stabilitu dnešného ústavného dokumentu," konkretizoval.
Ftáčnik nevidí dôvod ani na zmenu preambuly. "Predstavitelia maďarskej menšiny mali pocit, že ich ústava, konkrétne preambula odsúva na vedľajšiu koľaj a chceli nahradiť národný princíp občianskym princípom," zaspomínal si na schvaľovanie ústavy. Podľa neho preambula začína správne slovami "My národ slovenský".
"Slovenská republika vznikla ako národný štát Slovákov. Ja čítam preambulu tak, že začína slovami "My národ slovenský", v strede je text "spolu s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín" a na konci je text "teda my občania". To je spojenie národného princípu s občianskym, sme v nej všetci, ktorí žijeme v tejto krajine a nikoho to nevylučuje. Myslím si, že takto formulovanú preambulu nemáme dôvod meniť, mali by sme sa ju naučiť správne čítať a vykladať," uzavrel.
Nemyslí si, že by sme potrebovali novú ústavu. "Osvedčili sa jej základné piliere, ako je úprava základných práv a slobôd, výstavba postavená na triáde občan-samospráva-štát, ako aj trojdelenie moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu," vysvetlil.
Spomína, ako SDĽ odmietla prezidentský systém, ale aj návrh kancelárskeho systému. "Posilňoval by už aj tak silného predsedu vlády Mečiara a tiež nezodpovedá ústavne tradícii Česko-Slovenska," objasnil. Ftáčnik si naďalej myslí, že netreba zásadne meniť postavenie prezidenta, teda ani mu dávať právo navrhovať zákony. "Ústava vychádza z ústavnej tradície Česko-Slovenska, v ktorej je prezident prvým mužom štátu, reprezentuje ho navonok, ale nemá silné právomoci. Právo navrhovať zákony je posun iným smerom, preto si nemyslím, že by sme mali zásadne meniť postavenie prezidenta," uviedol Ftáčnik.
Hoci si nemyslí, že treba novú ústavu, vie si predstaviť, že za istých okolností by mohla prísť potreba jej prijatia. "Ak by sa zásadne inak formulovali ľudské, hospodárske, sociálne a politické práva občanov, ak by Slovenská republika chcela byť súčasťou napr. Spojených štátov európskych, ako federatívneho zväzku s parlamentom, vládou a prezidentom aj na úrovni Európy, to by som bral ako dôvod pripraviť novú ústavu. Dovtedy nevidím dôvod na takéto uvažovanie a som skôr za stabilitu dnešného ústavného dokumentu," konkretizoval.
Ftáčnik nevidí dôvod ani na zmenu preambuly. "Predstavitelia maďarskej menšiny mali pocit, že ich ústava, konkrétne preambula odsúva na vedľajšiu koľaj a chceli nahradiť národný princíp občianskym princípom," zaspomínal si na schvaľovanie ústavy. Podľa neho preambula začína správne slovami "My národ slovenský".
"Slovenská republika vznikla ako národný štát Slovákov. Ja čítam preambulu tak, že začína slovami "My národ slovenský", v strede je text "spolu s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín" a na konci je text "teda my občania". To je spojenie národného princípu s občianskym, sme v nej všetci, ktorí žijeme v tejto krajine a nikoho to nevylučuje. Myslím si, že takto formulovanú preambulu nemáme dôvod meniť, mali by sme sa ju naučiť správne čítať a vykladať," uzavrel.
