Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zásluhy Dubčeka pri emancipovaní našej ustanovizne v šesťdesiatych rokoch sú však nesporné, uviedol Gešper.
Autor TASR
Martin 22. novembra (TASR) – Matica slovenská (MS) sa mohla v 60. rokoch minulého storočia vďaka politike Alexandra Dubčeka po rokoch opäť nadýchnuť. Matičiari obnovili Valné zhromaždenie MS, ktoré i dnes predstavuje matičnú demokraciu a spolkový charakter. Dokonca sa začali obnovovať miestne odbory MS. Pri príležitosti 100. výročia Dubčekovho narodenia to pre TASR povedal predseda MS Marián Gešper.
Pripomenul, že v päťdesiatych rokoch 20. storočia sa komunistom takmer podarilo MS zlikvidovať. "Zachránili ju iní slovenskí komunisti, ako napríklad Ondrej Pavlík alebo Ladislav Novomeský, neskorší predseda MS, aspoň v podobe národnej knižnice a knihovedného ústavu. Novomeský bol aj pre svoje matičné aktivity obvinený z buržoázneho nacionalizmu," podotkol Gešper s tým, že spolkový a demokratický charakter MS bol zničený a dostala sa pod úplnú kontrolu režimu.
Dubček navštívil MS v rokoch 1963 a 1992 a národná ustanovizeň mu v roku 1968 udelila čestné členstvo, ktoré v jej histórii získalo a prijalo len niekoľko osobností. "Žiaľ, rovnako ako obrodný proces, ani obroda MS netrvala dlho. Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa znamenal aj koniec nádejí matičiarov. V sedemdesiatych rokoch sa znormalizovala i národná ustanovizeň, a tak museli matičiari čakať až do roku 1989, keď mohli znovu obnoviť demokratické a spolkové základy. Zásluhy Dubčeka pri emancipovaní našej ustanovizne v šesťdesiatych rokoch sú však nesporné. Preto sme si ho uctili odhalením busty Alexandra Dubčeka pred sídlom MS v Martine v auguste tohto roku," doplnil Gešper.
Odhalením busty zavŕšila MS Rok Alexandra Dubčeka 2021. "Dubček je vnímaný ako politik a štátnik, ale zabúda sa na jeho kultúrny a spoločenský presah. V 60. rokoch 20. storočia práve on prinavrátil MS naspäť do vedeckého a kultúrneho života vtedajšej Československej republiky. Návštevou z augusta 1963 akoby symbolicky umožnil nadýchnuť sa našej najstaršej národnej kultúrnej ustanovizni," povedal predseda MS po odhalení busty.
Pripomenul, že v päťdesiatych rokoch 20. storočia sa komunistom takmer podarilo MS zlikvidovať. "Zachránili ju iní slovenskí komunisti, ako napríklad Ondrej Pavlík alebo Ladislav Novomeský, neskorší predseda MS, aspoň v podobe národnej knižnice a knihovedného ústavu. Novomeský bol aj pre svoje matičné aktivity obvinený z buržoázneho nacionalizmu," podotkol Gešper s tým, že spolkový a demokratický charakter MS bol zničený a dostala sa pod úplnú kontrolu režimu.
Dubček navštívil MS v rokoch 1963 a 1992 a národná ustanovizeň mu v roku 1968 udelila čestné členstvo, ktoré v jej histórii získalo a prijalo len niekoľko osobností. "Žiaľ, rovnako ako obrodný proces, ani obroda MS netrvala dlho. Vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa znamenal aj koniec nádejí matičiarov. V sedemdesiatych rokoch sa znormalizovala i národná ustanovizeň, a tak museli matičiari čakať až do roku 1989, keď mohli znovu obnoviť demokratické a spolkové základy. Zásluhy Dubčeka pri emancipovaní našej ustanovizne v šesťdesiatych rokoch sú však nesporné. Preto sme si ho uctili odhalením busty Alexandra Dubčeka pred sídlom MS v Martine v auguste tohto roku," doplnil Gešper.
Odhalením busty zavŕšila MS Rok Alexandra Dubčeka 2021. "Dubček je vnímaný ako politik a štátnik, ale zabúda sa na jeho kultúrny a spoločenský presah. V 60. rokoch 20. storočia práve on prinavrátil MS naspäť do vedeckého a kultúrneho života vtedajšej Československej republiky. Návštevou z augusta 1963 akoby symbolicky umožnil nadýchnuť sa našej najstaršej národnej kultúrnej ustanovizni," povedal predseda MS po odhalení busty.
