Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hoci minister obrany Martin Glváč avizuje, že sa bude usilovať o zachovanie sociálneho systému vojakov, ministerstvo bude podľa neho hľadať všetky možné spôsoby ako šetriť verejné financie.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 13. apríla (TASR) - Slovenskej republike v najbližšom období nehrozí, že by mohla investovať do obrany dve percentá HDP, ako to vyžaduje politická dohoda členov NATO. V rozhovore pre TASR to dnes povedal nový minister obrany Martin Glváč, ktorý sa zúčastnil na bezpečnostnom fóre GLOBSEC v Bratislave.
"Potrebujeme zhovievavosť, efektívne programy, možno spoločné obstarávania, spoločné projekty typu V4 ako povedal premiér Robert Fico (Smer-SD). Dnes som sa rozprával s ministrom obrany Česka (Alexandrom Vondrom, pozn. TASR), aby sme si vedeli povedať, čo vieme urobiť lacnejšie, kde vieme ušetriť, kde vieme spolu obstarať a dostať sa cenou nižšie... Ale ja si uvedomujem, že k dvom percentám sa nedostaneme a myslím si, že si to uvedomujú aj všetci v NATO," komentoval Glváč.
Hoci minister avizuje, že sa bude usilovať o zachovanie sociálneho systému vojakov, ministerstvo bude podľa neho hľadať všetky možné spôsoby ako šetriť verejné financie. Odmieta preto úvahy o rozsiahlych modernizačných projektoch, na ktoré Slovensko nemá peniaze. Aj preto už oslovil predstaviteľov Ozbrojených síl SR, aby hľadali rezervy, kde by ministerstvo mohlo ušetriť. Personálne náklady by sa mali znížiť aj v civilnej zložke rezortu.
"Ako príklad poviem, je tam úrad právnych služieb a ďalší právnici sú na iných sekciách. Tu by som chcel, aby sme možno dve sekcie zlúčili," povedal. Koľko civilistov v rezorte obrany by tak mohlo prísť o prácu, dnes minister ešte nechcel konkretizovať. Exminister obrany Ľubomír Galko (SaS) však hovoril o stovkách zamestnancov. "Nie je mojím cieľom prepustiť ľudí, ale efektívne s nimi narábať a používať tam, kde treba," dodal.
Prehodnotiť by sa podľa neho mohol aj finančný stav niektorých organizácií, ktoré zriaďuje rezort a v súčasnosti sú v zlej ekonomickej situácii. "To je napríklad VOP (Vojenský opravárenský podnik), ktorý je po reštrukturalizácii vo veľmi zlej ekonomickej situácii. Na jednej strane je tam zamestnanosť nejakého regiónu, na druhej strane potreba rezortu," poznamenal.
Slovensko nie je ani zďaleka jedinou krajinou, ktorá neplní politickú dohodu NATO o investovaní dvoch percent HDP do svojej obrany. Táto skutočnosť vytvára tlak v Severoatlantickej aliancii, keďže je nevyhnutné aj s menším počtom peňazí zachovať väčšinu súčasných spôsobilostí i schopnosť pôsobiť v prebiehajúcich operáciách.
Hoci Aliancia v súčasnosti hľadá iné východiská na riešenie vzniknutej situácie, od členských krajín očakáva, že sa so zlepšujúcou ekonomickou situáciou bude zlepšovať aj financovanie obrany. V rozhovore pre TASR to konštatoval zástupca šéfa NATO Alexander Vershbow na bezpečnostnom fóre GLOBSEC.
"Snažíme sa hľadať spôsoby ako čo najlepšie využiť spôsobilosti, ktoré máme v týchto časoch, využívajúc metódy, ktoré spadajú do pojmu Smart defence... Musíme hľadať cesty ako prekonať toto obdobie scvrkávajúcich sa rozpočtov. Ale tiež dúfame, že s tým ako bude ekonomika rásť, výdavky na obranu sa vrátia na pôvodnú úroveň. Dvojpercentná hranica je stále to, k čomu Aliancia bude nabádať," podčiarkol.
Vershbow vyzdvihol príspevok Slovenska v rámci operácií NATO. Zdôraznil pritom prínos slovenských vojakov v Afganistane i prácu našich špeciálnych jednotiek v tejto ázijskej krajine. "Je to značný záväzok pre malú krajinu... Špeciálne jednotky preukázali svoju hodnotu v Afganistane, keď pomohli vyradiť z boja niektorých bojovníkov Talibanu," zdôraznil.
Zástupca šéfa NATO sa neodvážil špecifikovať, aké spôsobilosti Aliancia od Slovenska očakáva. O tejto otázke musia podľa neho rozhodnúť experti. Ako príklad však spomenul, že naša armáda je ešte z čias Československa známa odbornosťou v boji s chemickými či biologickými hrozbami.
"Je to jedna z oblastí, kde by možno spojenie s Českom a ďalšími partnermi z V4 mohlo by byť veľmi významným prínosom pre Alianciu," doplnil. Spomenul aj vysokú profesionalitu, s ktorou naši vojaci cvičia afganské jednotky.
"Potrebujeme zhovievavosť, efektívne programy, možno spoločné obstarávania, spoločné projekty typu V4 ako povedal premiér Robert Fico (Smer-SD). Dnes som sa rozprával s ministrom obrany Česka (Alexandrom Vondrom, pozn. TASR), aby sme si vedeli povedať, čo vieme urobiť lacnejšie, kde vieme ušetriť, kde vieme spolu obstarať a dostať sa cenou nižšie... Ale ja si uvedomujem, že k dvom percentám sa nedostaneme a myslím si, že si to uvedomujú aj všetci v NATO," komentoval Glváč.
Hoci minister avizuje, že sa bude usilovať o zachovanie sociálneho systému vojakov, ministerstvo bude podľa neho hľadať všetky možné spôsoby ako šetriť verejné financie. Odmieta preto úvahy o rozsiahlych modernizačných projektoch, na ktoré Slovensko nemá peniaze. Aj preto už oslovil predstaviteľov Ozbrojených síl SR, aby hľadali rezervy, kde by ministerstvo mohlo ušetriť. Personálne náklady by sa mali znížiť aj v civilnej zložke rezortu.
"Ako príklad poviem, je tam úrad právnych služieb a ďalší právnici sú na iných sekciách. Tu by som chcel, aby sme možno dve sekcie zlúčili," povedal. Koľko civilistov v rezorte obrany by tak mohlo prísť o prácu, dnes minister ešte nechcel konkretizovať. Exminister obrany Ľubomír Galko (SaS) však hovoril o stovkách zamestnancov. "Nie je mojím cieľom prepustiť ľudí, ale efektívne s nimi narábať a používať tam, kde treba," dodal.
Prehodnotiť by sa podľa neho mohol aj finančný stav niektorých organizácií, ktoré zriaďuje rezort a v súčasnosti sú v zlej ekonomickej situácii. "To je napríklad VOP (Vojenský opravárenský podnik), ktorý je po reštrukturalizácii vo veľmi zlej ekonomickej situácii. Na jednej strane je tam zamestnanosť nejakého regiónu, na druhej strane potreba rezortu," poznamenal.
VERSHBOW: Očakávame, že financovanie obrany sa vráti na dve percentá HDP
Slovensko nie je ani zďaleka jedinou krajinou, ktorá neplní politickú dohodu NATO o investovaní dvoch percent HDP do svojej obrany. Táto skutočnosť vytvára tlak v Severoatlantickej aliancii, keďže je nevyhnutné aj s menším počtom peňazí zachovať väčšinu súčasných spôsobilostí i schopnosť pôsobiť v prebiehajúcich operáciách.
Hoci Aliancia v súčasnosti hľadá iné východiská na riešenie vzniknutej situácie, od členských krajín očakáva, že sa so zlepšujúcou ekonomickou situáciou bude zlepšovať aj financovanie obrany. V rozhovore pre TASR to konštatoval zástupca šéfa NATO Alexander Vershbow na bezpečnostnom fóre GLOBSEC.
"Snažíme sa hľadať spôsoby ako čo najlepšie využiť spôsobilosti, ktoré máme v týchto časoch, využívajúc metódy, ktoré spadajú do pojmu Smart defence... Musíme hľadať cesty ako prekonať toto obdobie scvrkávajúcich sa rozpočtov. Ale tiež dúfame, že s tým ako bude ekonomika rásť, výdavky na obranu sa vrátia na pôvodnú úroveň. Dvojpercentná hranica je stále to, k čomu Aliancia bude nabádať," podčiarkol.
Vershbow vyzdvihol príspevok Slovenska v rámci operácií NATO. Zdôraznil pritom prínos slovenských vojakov v Afganistane i prácu našich špeciálnych jednotiek v tejto ázijskej krajine. "Je to značný záväzok pre malú krajinu... Špeciálne jednotky preukázali svoju hodnotu v Afganistane, keď pomohli vyradiť z boja niektorých bojovníkov Talibanu," zdôraznil.
Zástupca šéfa NATO sa neodvážil špecifikovať, aké spôsobilosti Aliancia od Slovenska očakáva. O tejto otázke musia podľa neho rozhodnúť experti. Ako príklad však spomenul, že naša armáda je ešte z čias Československa známa odbornosťou v boji s chemickými či biologickými hrozbami.
"Je to jedna z oblastí, kde by možno spojenie s Českom a ďalšími partnermi z V4 mohlo by byť veľmi významným prínosom pre Alianciu," doplnil. Spomenul aj vysokú profesionalitu, s ktorou naši vojaci cvičia afganské jednotky.
