Bojnice 25. februára (TASR)- Február 1948 zasiahol aj rodinu Hagarovcov z Novák. Prišli vtedy i o obuvnícku výrobu. Neskôr nový režim potrestal aj dnes už 84-ročného veterána protikomunistického odboja Martina Hagaru, ktorý pre svoje aktivity v rámci skautingu strávil nejaký čas vo väzení.

"Keď sa blížil 1948. rok, už to bolo cítiť, Husák robil rošády na povereníctve Slovenskej národnej rady. Videl som na dospelých, ako mali určité obavy. Ako študenti prievidzského gymnázia sme to vtedy tiež vnímali," začal svoje rozprávanie Hagara.

Následne, ako pokračoval, sa začali prvé znárodňovania a jeho otec už vedel, že je zle, keďže mal v Novákoch veľkovýrobu obuvi s 50 zamestnancami. "Otec dal šikovne všetok kapitál do novej dielne. Vedel, že nám to zoberú, ale bál sa, že nás vyhodia aj z domu, lebo sme bývali nad dielňami. Nakoniec sa to aj splnilo, asi rok potom, čo prišli komunisti k moci, prišiel otec o všetko," priblížil.

Komunisti zrušili všetky organizácie, vrátane skautingu, ktorý mal na hornej Nitre širokú základňu a v ktorého nováckej družine pôsobil aj Hagara. Skauti sa rozhodli, že budú vo svojej činnosti pokračovať aj naďalej. Skauting Zlatého orla sa neskôr rozrástol a podľa slov Hagaru bol v tom období najdlhšie existujúcou ilegálnou skupinou. Jej členov neskôr pozatvárali na niekoľko rokov.

Do väzenia sa Hagara spolu s ďalšími členmi nováckej skupiny dostal pre letákovú akciu pred Vianocami v roku 1950. Doma na otcovej tlačiarni vytvorili letáky s textom: Pozdravujeme všetkých Slovákov, ktorí bojujú proti komunizmu. Podpis - Klub Justícia. "Na Štedrý deň sme to rozhadzovali a dali aj do vlaku. Jeden z členov sa však týmto pochválil otcovi, a ten nás udal na ŠTB. Po mňa prišli 25. decembra večer, ďalších pochytali tiež. Medzitým zaistili i iných členov z Prievidze, aj môjho otca so mnou zavreli," ozrejmil.

Po zatknutí skautov predviedli na novácku policajnú stanicu, neskôr po pobyte v Prievidzi do vyšetrovacej väzby v Nitre, kde ich štyri mesiace vypočúvali, šikanovali a ponižovali, pred očami Hagaru tam bili i jeho otca, pokiaľ sa neprizná. Ten nakoniec podpísal svoje priznanie aj s dodatkom, že výpoveď poskytol slobodne a dobrovoľne. "Výsluchy trvali aj 48 hodín, bili nás tam, bol som vtedy o smäde aj hlade," podotkol Hagara.

Súdne pojednávanie s Hagarom a ďalšími desiatimi členmi skautingu z Novák bolo v októbri 1951 v Bratislave. Vtedy ešte neplnoletého Nováčana odsúdili za trestný čin velezrady na dva roky odňatia slobody, pričom bol už rok vo vyšetrovacej väzbe. Hagara si najskôr svoj trest odpykával v Hlohovci, po dovŕšení plnoletosti ho premiestnili do Leopoldova.

Hagaru časy vo väzení podľa jeho slov nezlomili. "Ja som si povedal: Martin, môžu ťa fyzicky zničiť, ale psychicky, duševne sa nedaj porušiť. Možno, že to bude znieť ako fráza, ale je to pravda, človeka zachránila viera. Ja som sa každý večer, každé ráno, pokiaľ sa dalo, modlil. Proste, spoľahnúť sa, že je niekto nado mnou a že sa odtiaľ zdravý dostanem. Väčšina tých, ktorí boli aj neveriaci, tam začali veriť," skonštatoval.

Nováčana prepustili z väzenia v decembri 1952. Po rôznych problémoch sa zamestnal v strojárňach v Martine, neskôr pracoval aj v nováckych baniach. Dorobil si maturitu, v roku 1971 dokončil i Vysokú školu technickú v Bratislave, nepustili ho však k štátniciam. Promoval až v roku 1991. Bol aj generálnym riaditeľom vtedajšieho Národného úradu práce.

Hagara ako dieťa pôsobil v Hlinkovej mládeži. Dnes žije ako aktívny dôchodca v Bojniciach. Je ženatý a má syna. Zaslúžil sa o odhalenie pamätných tabúľ obetiam komunistického režimu. V januári si v Bojniciach prevzal titul Senior roka, ktorý mu udelilo Fórum na pomoc starším.

"Ja sa nesťažujem na svoj osud. S dobrou vôľou, optimizmom, všetko sa dá prežiť. Ja som si aj v Leopoldove, zvnútra cely na dvere vyškriabal: zajtra idem domov. Ráno som vstal, prečítal a hneď som mal dobrú náladu," uzavrel.