Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za silnú stránku Dánska považuje dôraz na inovácie a nové technológie v solárnej a veternej energii.
Autor TASR
Bratislava/Kodaň 10. mája (TASR) - Na Slovensku má Dánsko povesť zelenej a udržateľnej krajiny s veľkým rešpektom ku klíme a životnému prostrediu. Na druhej strane, Dánsko v boji proti klimatickej zmene aj v ochrane prírody zaostáva za ostatnými škandinávskymi krajinami. Pre TASR to uviedol analytik portálu Euractiv Slovensko Michal Hudec. V týchto dňoch je na oficiálnej návšteve Dánska prezidentka SR Zuzana Čaputová a jedným z cieľov jej návštevy je poukázať aj na inovatívne riešenia v oblasti zelenej transformácie, ktorými sa môže Slovensko inšpirovať.
"Platí, že v Dánsku je klimatická zmena dôležitou témou, ktorá môže, na rozdiel od Slovenska, rozhodovať voľby, čo sa stalo napríklad v roku 2019," hovorí Hudec. Za uplynulé desaťročie sa Dánsku podarilo oddeliť produkciu skleníkových plynov a rast ekonomiky. "To považujem za skutočne obrovský úspech a inšpiráciu pre ostatné krajiny," poznamenal analytik.
Nastavilo si tiež vlastné prísnejšie emisné ciele. Do roku 2030 chce znížiť emisie o 70 percent namiesto 55 percent, ktoré stanovuje Európska únia, približuje Hudec. Dáni urobili pokrok v dekarbonizácii energetiky. Poukazuje, že na Slovensku sa o tejto téme začalo hovoriť len nedávno.
Dánsko tiež rýchlo rozvíja podiel obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe. "Od roku 2010 podiel stúpol z 23,9 na 37,2 percenta v roku 2019. Na porovnanie, na Slovensku stúpol za rovnaké obdobie z deviatich na 16,9 percenta, aj to len v dôsledku značne sporného započítavania spaľovania biomasy v domácnostiach," vysvetlil Hudec. Za silnú stránku Dánska považuje dôraz na inovácie a nové technológie v solárnej a veternej energii.
Analytik hovorí, že v Dánsku sú problematickými najmä poľnohospodárstvo a odpadové hospodárstvo. Poľnohospodárske oblasti v krajine zaberajú viac ako 60 percent územia. Má to negatívny vplyv na pôdu a využívaním pesticídov a hnojív aj na vody a vodné ekosystémy. "S rozšíreným poľnohospodárstvom súvisí tiež slabá úroveň biodiverzity a nízka prepojenosť ekosystémov, čoho výsledkom je veľký počet živočíchov a rastlín na takzvanom červenom zozname," podotkol Hudec.
"Platí, že v Dánsku je klimatická zmena dôležitou témou, ktorá môže, na rozdiel od Slovenska, rozhodovať voľby, čo sa stalo napríklad v roku 2019," hovorí Hudec. Za uplynulé desaťročie sa Dánsku podarilo oddeliť produkciu skleníkových plynov a rast ekonomiky. "To považujem za skutočne obrovský úspech a inšpiráciu pre ostatné krajiny," poznamenal analytik.
Nastavilo si tiež vlastné prísnejšie emisné ciele. Do roku 2030 chce znížiť emisie o 70 percent namiesto 55 percent, ktoré stanovuje Európska únia, približuje Hudec. Dáni urobili pokrok v dekarbonizácii energetiky. Poukazuje, že na Slovensku sa o tejto téme začalo hovoriť len nedávno.
Dánsko tiež rýchlo rozvíja podiel obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe. "Od roku 2010 podiel stúpol z 23,9 na 37,2 percenta v roku 2019. Na porovnanie, na Slovensku stúpol za rovnaké obdobie z deviatich na 16,9 percenta, aj to len v dôsledku značne sporného započítavania spaľovania biomasy v domácnostiach," vysvetlil Hudec. Za silnú stránku Dánska považuje dôraz na inovácie a nové technológie v solárnej a veternej energii.
Analytik hovorí, že v Dánsku sú problematickými najmä poľnohospodárstvo a odpadové hospodárstvo. Poľnohospodárske oblasti v krajine zaberajú viac ako 60 percent územia. Má to negatívny vplyv na pôdu a využívaním pesticídov a hnojív aj na vody a vodné ekosystémy. "S rozšíreným poľnohospodárstvom súvisí tiež slabá úroveň biodiverzity a nízka prepojenosť ekosystémov, čoho výsledkom je veľký počet živočíchov a rastlín na takzvanom červenom zozname," podotkol Hudec.
