Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aj v prípade úvah o zlúčení kompetencií mesta Bratislava a vyššieho územného celku, ktoré sa v mnohých oblastiach prekrývajú, navrhuje Kaliňák najskôr audit doterajšej činnosti VÚC.
Autor TASR
Bratislava 11. júla (TASR) – Tvorbe konkrétneho návrhu na zmenu súčasnej dvojúrovňovej samosprávy v Bratislave a Košiciach by mal predchádzať audit výkonu kľúčových kompetencií na úrovni magistrátov a mestských častí oboch najväčších miest SR. Myslí si to odborník na samosprávu a hovorca Združenia miest a obcí (ZMOS) Michal Kaliňák v reakcii na analýzu Inštitútu finančnej politiky Ministerstva financií (MF) SR, ktorá naznačila efektívnejší výkon správy oboch miest v prípade prechodu na jednoúrovňovú samosprávu, bez mestských častí.
Kaliňák vníma relevantnosť diskusie i vzhľadom na počet mestských častí, ktorých je v menších Košiciach dokonca viac ako v Bratislave (22 resp. 17). Poukazuje i na to, že niektoré mestské časti majú veľmi nízky počet obyvateľov, na úrovni malých obcí. "V každom prípade platí, že kým na úrovni miestnej samosprávy potrebujeme výraznejšiu podporu medziobecnej spolupráce, táto je v prostredí Bratislavy i Košíc medzi magistrátmi a mestskými časťami na dobrej úrovni," skonštatoval odborník na samosprávu.
Predložený materiál rezortu financií podľa neho vytvára priestor na vecnú diskusiu a zvyšovanie efektivity činnosti oboch miest, vrátane nastavenia vnútorných vzťahov medzi magistrátom a mestskými časťami. Namieta však voči tomu, aby sa ako argument na zníženie počtu mestských častí používala finančná úspora pri znížení počtu starostov a poslancov. "Volené orgány majú v zmysle Európskej charty miestnej samosprávy nárok na odmenu. Slovensko tento dokument, ktorý je na úrovni medzinárodných zmlúv, ratifikovalo v plnom rozsahu," zdôraznil Kaliňák.
Aj v prípade úvah o zlúčení kompetencií mesta Bratislava a vyššieho územného celku (VÚC), ktoré sa v mnohých oblastiach prekrývajú, navrhuje Kaliňák najskôr audit doterajšej činnosti VÚC. "Pravdou je, že v mnohých štátoch má hlavné mesto postavenie kraja a plní rozšírené úlohy," pripomenul.
Ďalší z návrhov analýzy - využiť pri zefektívnení samosprávy model tzv. Veľkého mesta, v rámci ktorého by sa k Bratislave a Košiciam pridružili satelitné obce, nevníma ako najlepší nápad. „Ako som spomínal, na úrovni Bratislavy a Košíc funguje medziobecná spolupráca dobre a na súčasných základoch ju možno ďalej rozširovať aj k okolitým samosprávam," ozrejmil.
Priznal, že nevie odhadnúť, či sa téma zmeny administratívneho usporiadania Košíc a Bratislavy stane predmetom diskusií pred novembrovými komunálnymi voľbami, v novom volebnom období by sa však ňou mali samosprávy zaoberať. "Napokon, keď ambíciou oboch miest je byť 'smart', táto téma ukáže intenzitu ich záujmu o komplexnú modernizáciu," dodal odborník na samosprávu.
K téme možného zlúčenia kompetencií na úrovni hlavné mesto a VÚC sa zatiaľ nechce bližšie vyjadrovať Bratislavský samosprávny kraj (BSK). Požaduje v prvom rade diskusiu o téme, ku ktorej majú čo povedať aj poslanci krajského zastupiteľstva. „Medzi nimi sú i viacerí starostovia bratislavských mestských častí a poslanci zastupiteľstva hlavného mesta," pripomenula hovorkyňa BSK Lucia Forman.
Ministerstvo financií (MF) SR zverejnilo v utorok (10.7.) analýzu svojho Inštitútu finančnej politiky, podľa ktorej by Bratislava a Košice mohli fungovať efektívnejšie, stačilo by zmeniť ich administratívne usporiadanie. Obe mestá majú podľa MF relatívne vysoké jednotkové náklady na výkon správy, dôvodom je dvojúrovňová samospráva a z toho vychádzajúci i počet poslancov v mestských častiach. "V Bratislave je počet poslancov v mestských častiach a magistráte 317 a v Košiciach 221. Na porovnanie, Kodaň, ktorá je veľkosťou podobná Bratislave, má 55 poslancov," uviedol rezort financií s tým, že obe mestá tak majú relatívne vysoké jednotkové náklady na výkon správy.
Podľa realizovaného modelu zmeny administratívneho usporiadania by podľa MF SR mohla Bratislava ušetriť päť až 19,9 milióna a Košice 2,6 až 17,3 miliónov eur ročne, ktoré by sa mohli využiť napríklad na výstavbu materských škôlok, domovov sociálnych služieb či opravu ciest. Medzi navrhovanými modelmi je prechod na jednoúrovňovú samosprávu bez mestských častí, prípadne model okresov, ktorý by v Bratislave znamenal, že by sa terajších 17 mestských častí pretransformovalo v rámci správy na päť okresov.
Ďalšou možnosťou je podľa MF SR zlúčenie kompetencií mesta Bratislava a vyššieho územného celku (VÚC), ktoré sa v mnohých oblastiach prekrývajú, prípadne realizácia usporiadania samosprávy podľa konceptu Veľké mesto, v rámci ktorého by sa k Bratislave pridružili satelitné obce spadajúce pod okresy Pezinok, Senec a Malacky.
Kaliňák vníma relevantnosť diskusie i vzhľadom na počet mestských častí, ktorých je v menších Košiciach dokonca viac ako v Bratislave (22 resp. 17). Poukazuje i na to, že niektoré mestské časti majú veľmi nízky počet obyvateľov, na úrovni malých obcí. "V každom prípade platí, že kým na úrovni miestnej samosprávy potrebujeme výraznejšiu podporu medziobecnej spolupráce, táto je v prostredí Bratislavy i Košíc medzi magistrátmi a mestskými časťami na dobrej úrovni," skonštatoval odborník na samosprávu.
Predložený materiál rezortu financií podľa neho vytvára priestor na vecnú diskusiu a zvyšovanie efektivity činnosti oboch miest, vrátane nastavenia vnútorných vzťahov medzi magistrátom a mestskými časťami. Namieta však voči tomu, aby sa ako argument na zníženie počtu mestských častí používala finančná úspora pri znížení počtu starostov a poslancov. "Volené orgány majú v zmysle Európskej charty miestnej samosprávy nárok na odmenu. Slovensko tento dokument, ktorý je na úrovni medzinárodných zmlúv, ratifikovalo v plnom rozsahu," zdôraznil Kaliňák.
Aj v prípade úvah o zlúčení kompetencií mesta Bratislava a vyššieho územného celku (VÚC), ktoré sa v mnohých oblastiach prekrývajú, navrhuje Kaliňák najskôr audit doterajšej činnosti VÚC. "Pravdou je, že v mnohých štátoch má hlavné mesto postavenie kraja a plní rozšírené úlohy," pripomenul.
Ďalší z návrhov analýzy - využiť pri zefektívnení samosprávy model tzv. Veľkého mesta, v rámci ktorého by sa k Bratislave a Košiciam pridružili satelitné obce, nevníma ako najlepší nápad. „Ako som spomínal, na úrovni Bratislavy a Košíc funguje medziobecná spolupráca dobre a na súčasných základoch ju možno ďalej rozširovať aj k okolitým samosprávam," ozrejmil.
Priznal, že nevie odhadnúť, či sa téma zmeny administratívneho usporiadania Košíc a Bratislavy stane predmetom diskusií pred novembrovými komunálnymi voľbami, v novom volebnom období by sa však ňou mali samosprávy zaoberať. "Napokon, keď ambíciou oboch miest je byť 'smart', táto téma ukáže intenzitu ich záujmu o komplexnú modernizáciu," dodal odborník na samosprávu.
K téme možného zlúčenia kompetencií na úrovni hlavné mesto a VÚC sa zatiaľ nechce bližšie vyjadrovať Bratislavský samosprávny kraj (BSK). Požaduje v prvom rade diskusiu o téme, ku ktorej majú čo povedať aj poslanci krajského zastupiteľstva. „Medzi nimi sú i viacerí starostovia bratislavských mestských častí a poslanci zastupiteľstva hlavného mesta," pripomenula hovorkyňa BSK Lucia Forman.
Ministerstvo financií (MF) SR zverejnilo v utorok (10.7.) analýzu svojho Inštitútu finančnej politiky, podľa ktorej by Bratislava a Košice mohli fungovať efektívnejšie, stačilo by zmeniť ich administratívne usporiadanie. Obe mestá majú podľa MF relatívne vysoké jednotkové náklady na výkon správy, dôvodom je dvojúrovňová samospráva a z toho vychádzajúci i počet poslancov v mestských častiach. "V Bratislave je počet poslancov v mestských častiach a magistráte 317 a v Košiciach 221. Na porovnanie, Kodaň, ktorá je veľkosťou podobná Bratislave, má 55 poslancov," uviedol rezort financií s tým, že obe mestá tak majú relatívne vysoké jednotkové náklady na výkon správy.
Podľa realizovaného modelu zmeny administratívneho usporiadania by podľa MF SR mohla Bratislava ušetriť päť až 19,9 milióna a Košice 2,6 až 17,3 miliónov eur ročne, ktoré by sa mohli využiť napríklad na výstavbu materských škôlok, domovov sociálnych služieb či opravu ciest. Medzi navrhovanými modelmi je prechod na jednoúrovňovú samosprávu bez mestských častí, prípadne model okresov, ktorý by v Bratislave znamenal, že by sa terajších 17 mestských častí pretransformovalo v rámci správy na päť okresov.
Ďalšou možnosťou je podľa MF SR zlúčenie kompetencií mesta Bratislava a vyššieho územného celku (VÚC), ktoré sa v mnohých oblastiach prekrývajú, prípadne realizácia usporiadania samosprávy podľa konceptu Veľké mesto, v rámci ktorého by sa k Bratislave pridružili satelitné obce spadajúce pod okresy Pezinok, Senec a Malacky.
