Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyňať z ústavy ustanovenie o sudcovskej rozhodovacej imunite je súčasťou návrhu na ústavnú reformu justície.
Autor TASR
Bratislava 25. augusta (TASR) – Koncept sudcovskej imunity nemá v Ústave SR čo robiť, mal by sa z nej vypustiť. Myslí si to ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí). Nie je podľa nej pravdou, že by imunita zamedzila stíhať sudcov za svojvoľné rozhodovanie. Dodala, že keď sa koncept imunity vypustí z ústavy, nezasiahne to sudcom do vyjadrovania ich názoru.
„Určite neberiem sudcom imunitu, ktorú majú mať v každom právnom štáte pre rozhodovanie, aby sa cítili nezávislí, nestranní a nemuseli sa báť, že bude za to postih, že vyjadria svoj názor, že sú prípadne kreatívni, ale v rámci medzí zákona. To, čo chcem, aby bolo všetkým zrejmé, je to, že je tu možný trestnoprávny postih za to, že budú rozhodovať mimo zákona," vysvetlila ministerka novinárom po utorkovom vymenovaní nových sudcov.
Kolíková pripomenula, že imunita nebola do roku 2000 v zákone a do roku 2014 v ústave. „Nijakým spôsobom nedošlo k zmene pri zakotvení imunity, ktorá bola najprv v zákone, neskôr sa nám dostala do ústavy. Nie je pravdou, že by samotná imunita zamedzila stíhať sudcov za svojvoľné rozhodovanie. Na druhej strane, zjavne nám spôsobuje nedorozumenia, čo vlastne tá právna úprava znamenala, ale to jej zakotvenie v roku 2014 do ústavy znamená, že nám do roku 2014 nechýbala," ozrejmila koncept imunity sudcov.
„Práve naopak, objavili sa nám rozhodnutia, že sudcovia aj za úplne svojvoľné rozhodnutia stíhaní neboli, pretože sa tu naskytol priestor, že to je potenciálne právnym názorom," dodala ministerka. Tvrdí, že tak široko zakotvenú imunitu nenašli ani pri porovnaní s ostatnými štátmi v rámci EÚ.
Vyňať z ústavy ustanovenie o sudcovskej rozhodovacej imunite je súčasťou návrhu na ústavnú reformu justície. Kolíkovej legislatívne zámery sú súčasťou balíka, ktorý má zreformovať a očistiť justíciu. Okrem spomínaných zmien plánuje ministerka meniť Ústavný súd, Súdnu radu, zriadiť najvyšší správny súd a zmeniť spôsob preverovania majetku sudcov.
„Určite neberiem sudcom imunitu, ktorú majú mať v každom právnom štáte pre rozhodovanie, aby sa cítili nezávislí, nestranní a nemuseli sa báť, že bude za to postih, že vyjadria svoj názor, že sú prípadne kreatívni, ale v rámci medzí zákona. To, čo chcem, aby bolo všetkým zrejmé, je to, že je tu možný trestnoprávny postih za to, že budú rozhodovať mimo zákona," vysvetlila ministerka novinárom po utorkovom vymenovaní nových sudcov.
Kolíková pripomenula, že imunita nebola do roku 2000 v zákone a do roku 2014 v ústave. „Nijakým spôsobom nedošlo k zmene pri zakotvení imunity, ktorá bola najprv v zákone, neskôr sa nám dostala do ústavy. Nie je pravdou, že by samotná imunita zamedzila stíhať sudcov za svojvoľné rozhodovanie. Na druhej strane, zjavne nám spôsobuje nedorozumenia, čo vlastne tá právna úprava znamenala, ale to jej zakotvenie v roku 2014 do ústavy znamená, že nám do roku 2014 nechýbala," ozrejmila koncept imunity sudcov.
„Práve naopak, objavili sa nám rozhodnutia, že sudcovia aj za úplne svojvoľné rozhodnutia stíhaní neboli, pretože sa tu naskytol priestor, že to je potenciálne právnym názorom," dodala ministerka. Tvrdí, že tak široko zakotvenú imunitu nenašli ani pri porovnaní s ostatnými štátmi v rámci EÚ.
Vyňať z ústavy ustanovenie o sudcovskej rozhodovacej imunite je súčasťou návrhu na ústavnú reformu justície. Kolíkovej legislatívne zámery sú súčasťou balíka, ktorý má zreformovať a očistiť justíciu. Okrem spomínaných zmien plánuje ministerka meniť Ústavný súd, Súdnu radu, zriadiť najvyšší správny súd a zmeniť spôsob preverovania majetku sudcov.
