Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Expremiér a minister financií Igor Matovič vo štvrtok povedal, že Rusi požiadali o vrátenie vakcín pre neuhradenie dodávky.
Autor TASR
Bratislava 17. apríla (TASR) - Šéfka rezortu spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) verí, že zmluva o nákupe ruskej vakcíny Sputnik V bude v najbližších dňoch zverejnená. TASR o tom informoval hovorca Ministerstva spravodlivosti (MS) SR Peter Bubla.
"Je to zmluva, ktorá patrí medzi zmluvy, ktoré majú byť povinne zverejňované, rovnako je to zmluva, ktorá v zmysle infozákona má byť sprístupnená na základe infožiadosti," zopakovala s tým, že toto stanovisko ministerstva komunikovala aj na vláde. "Na základe pokynu pána premiéra som ho konzultovala aj s pánom podpredsedom Štefanom Holým (Sme rodina), s ktorým máme k tomu zhodu, a rovnako som ho konzultovala aj s pánom ministrom zdravotníctva, ktorý je o ňom upovedomený," zdôraznila. MS SR ďalej uviedlo, že podmienkou nadobudnutia účinnosti povinne zverejňovanej zmluvy je jej zverejnenie.
"V súvislosti s nákupom vakcín Sputnik sa vyjadrujú vedci, vedecké inštitúcie, Slovenská akadémia vied, Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Osobnosti z vedeckého prostredia požívajú veľkú dôveru verejnosti a myslím si, že je veľmi dôležité a správne, že aj v tejto otázke zaujímajú jasný, nezaujatý a nestranný postoj," doplnila. Zároveň im v tejto súvislosti vyjadrila podporu.
Expremiér a minister financií Igor Matovič (OĽANO) vo štvrtok (15. 4.) povedal, že Rusi požiadali o vrátenie vakcín pre neuhradenie dodávky. Má však ísť o zámienku. Tvrdí, že v skutočnosti nešlo o peniaze, ale Rusom malo prekážať stanovisko ŠÚKL, ktorý spochybnil reputáciu vakcíny. Žiadali preto testy v OMCL laboratóriu, nie v "nepriateľskej organizácii".
"Je to zmluva, ktorá patrí medzi zmluvy, ktoré majú byť povinne zverejňované, rovnako je to zmluva, ktorá v zmysle infozákona má byť sprístupnená na základe infožiadosti," zopakovala s tým, že toto stanovisko ministerstva komunikovala aj na vláde. "Na základe pokynu pána premiéra som ho konzultovala aj s pánom podpredsedom Štefanom Holým (Sme rodina), s ktorým máme k tomu zhodu, a rovnako som ho konzultovala aj s pánom ministrom zdravotníctva, ktorý je o ňom upovedomený," zdôraznila. MS SR ďalej uviedlo, že podmienkou nadobudnutia účinnosti povinne zverejňovanej zmluvy je jej zverejnenie.
"V súvislosti s nákupom vakcín Sputnik sa vyjadrujú vedci, vedecké inštitúcie, Slovenská akadémia vied, Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Osobnosti z vedeckého prostredia požívajú veľkú dôveru verejnosti a myslím si, že je veľmi dôležité a správne, že aj v tejto otázke zaujímajú jasný, nezaujatý a nestranný postoj," doplnila. Zároveň im v tejto súvislosti vyjadrila podporu.
Expremiér a minister financií Igor Matovič (OĽANO) vo štvrtok (15. 4.) povedal, že Rusi požiadali o vrátenie vakcín pre neuhradenie dodávky. Má však ísť o zámienku. Tvrdí, že v skutočnosti nešlo o peniaze, ale Rusom malo prekážať stanovisko ŠÚKL, ktorý spochybnil reputáciu vakcíny. Žiadali preto testy v OMCL laboratóriu, nie v "nepriateľskej organizácii".
Stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR k zverejneniu zmluvy o nákupe vakcíny Sputnik V
Povinné zverejnenie zmluvy
O povinne zverejňovanú zmluvu ide vtedy, ak sú naplnené definičné znaky povinne zverejňovanej zmluvy. Týmito znakmi sú (i) písomná forma zmluvy, (ii) aspoň jednou zo zmluvných strán musí byť povinná osoba podľa zákona o slobode informácií, a (iii) zmluva sa musí týkať nakladania s verejnými prostriedkami. V prípade Zmluvy, o ktorú tu ide, sú naplnené všetky definičné znaky povinne zverejňovanej zmluvy, pretože zmluva má písomnú formu, jednou zo zmluvných strán je povinná osoba v zmysle zákona o slobode informácií a zmluva má odplatný charakter, a teda je naplnený aj znak, že sa týka nakladania s verejnými prostriedkami.
Každá povinne zverejňovaná zmluva musí byť zverejnená, pretože jej zverejnenie je podmienkou nadobudnutia účinnosti povinne zverejňovanej zmluvy.
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) a zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZOZ“) upravujú sériu výnimiek, ktoré umožňujú, aby povinne zverejňovaná zmluva nadobudla účinnosť aj bez zverejnenia, resp. zákonná úprava obsahuje taxatívny výpočet zmlúv, ktoré hoci spĺňajú definičné znaky povinne zverejňovaných zmlúv, tak sa nepovažujú za povinne zverejňované zmluvy.
Výnimky sú ustanovené v § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka a v § 5a ods. 5 zákona o slobode informácií.
Podľa § 47a ods. 3 OZ „Zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie, je účinná bez zverejnenia.“ Ak by aj Zmluva spĺňala podmienky pre nadobudnutie jej účinnosti bez zverejnenia podľa citovaného ustanovenia (pričom je potrebné sa prikloniť k názoru, že tomu tak nie je), toto nie je možné vykladať tak, že povinne zverejňovanú zmluvu podľa § 47 ods. 3 OZ nie je potrebné následne zverejniť.
Ak zmluva nadobudne účinnosť bez jej zverejnenia podľa § 47a ods. 3 OZ, neznamená to, že prestáva byť povinne zverejňovanou zmluvou. Predmetné ustanovenie upravuje len nadobudnutie účinnosti zmluvy, i keď nepriamo, ale predpokladá jej následné zverejnenie po odstránení následkov mimoriadnej udalosti. Uvedený záver plynie aj z dôvodovej správy k zákonu č. 546/2010 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým sa zaviedla právna úprava povinného zverejňovania zmlúv. Dôvodová správa uvádza k § 47a ods. 3 nasledovné: „Ustanovenie upravuje výnimku z pravidla podľa odseku 1. Pokiaľ ide o zmluvy uzavreté podľa prvej vety tohto ustanovenia, neznamená to, že povinná osoba nemusí následne zverejniť zmluvu podľa infozákona.“ A teda, zmluva, ktorá nadobudla účinnosť podľa § 47a ods. 3 OZ bez zverejnenia, sa má zverejniť dodatočne.
Z výnimiek ustanovených § 5a ods. 5 zákona o slobode informácií môže byť v danej situácii relevantná len výnimka podľa § 5a ods. 5 písm. k), podľa ktorého „Povinne zverejňovanou zmluvou nie je ... zmluva, ktorej účelom je zabezpečenie hospodárskej mobilizácie,“. Iná výnimka neprichádza do úvahy. Existenciu výnimiek z povinného zverejňovania je potrebné chápať reštriktívne a pri existencii výnimky je potrebné mať spoľahlivé doklady preukazujúce jej naplnenie, a to s ohľadom na vážne následky nezverejnenia povinne zverejňovanej zmluvy podľa § 47a OZ. Čo sa týka ustanovenia § 5a ods. 5 písm. k) zákona o slobode informácií, na to, aby nejakú zmluvu bolo možné označiť za zmluvu, ktorej účelom je zabezpečenie hospodárskej mobilizácie, je potrebné, aby boli splnené zákonné podmienky zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Aktuálne sa javí, že podmienky pre túto výnimku nie sú naplnené, teda predmetnú Zmluvu neuzatvoril subjekt hospodárskej mobilizácie podľa § 4 ods. 1 písm. a) na účely plnenia opatrení hospodárskej mobilizácie v čase bezpečnosti (§ 7 ods. 11), zmluva nie je zrejme financovaná z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie. Okrem toho i v tejto súvislosti poukazujeme na dôvodovú správu k zákonu č. 382/2011 Z. z. (zmena zákona o slobode informácií): „V danom ustanovení ide o zmluvu, ktorej účelom je zabezpečenie hospodárskych a organizačných činností a opatrení pripravovaných v stave bezpečnosti ako súčasť prípravy štátu na obranu a riešenie krízových situácií vykonávaných v oblasti výroby, služieb a financovania, na zabezpečenie zdrojov, ktorý ako súčasť prvku zabezpečenia slúži na zmiernenie následkov krízovej situácie a ktorej účelom je aj vytvorenie predpokladov na zabezpečenie potrieb nevyhnutných na prežitie obyvateľstva a na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zložiek v období krízovej situácie.“
Zo všetkých uvedených dôvodov sa domnievame, že Zmluva je povinne zverejňovanou zmluvou, ktorá si vyžaduje zverejnenie podľa § 47a OZ. Zároveň upozorňujeme i na následok nezverejnenia zmluvy podľa § 47 ods. 4 OZ, podľa ktorého ak sa povinne zverejňovaná zmluva nezverejní do troch mesiacov od jej uzavretia, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Plnenie z takejto zmluvy je plnením bez právneho dôvodu, zakladajúce potenciálne porušenie finančnej disciplíny a pravidiel rozpočtového hospodárenia (zákon č. 523/2003 Z. z.) a zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite. Sprístupnenie zmluvy
Ak by aj Zmluve svedčil dôvod pre nezverejnenie podľa § 47a ods. 3 OZ alebo podľa § 5a ods. 5 zákona o slobode informácií, tak to neznamená, že je daný dôvod na jej nesprístupnenie. Inak povedané, to, že zmluva nie je povinne zverejňovaná, neznamená, že je automaticky daný dôvod na to, aby nebola sprístupnená na základe infožiadosti podľa § 14 zákona o slobode informácií.
Z hľadiska obmedzenia prístupu k informáciám sme nezistili dôvod na nesprístupnenie Zmluvy. Zákon o slobode informácií síce v § 10 ods. 1 obsahuje ustanovenie o obchodnom tajomstve, porušením obchodného tajomstva ale pri sprístupnení informácií nemôže byť sprístupnenie informácie, ktorá sa týka použitia verejných prostriedkov. Zákon o slobode informácií sa teda chráni predtým, aby z dôvodu ochrany obchodného tajomstva mohla byť nezverejnená celá povinne zverejňovaná zmluva, resp. aby bolo možné odmietnuť sprístupniť povinne zverejňovanú zmluvu z dôvodu ochrany obchodného tajomstva.
Zákon o slobode informácií nechráni pred zverejnením či sprístupnením dôverné informácie v zmysle § 271 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v predmetnej zmluve označené ako Confidential Information.
Teda je možné (resp. nutné) odmietnuť sprístupnenie informácií uvedených v Zmluve, ktoré tvoria obchodné tajomstvo, nemôže ale ísť o informácie, ktoré sa týkajú používania verejných prostriedkov [§ 10 ods. 2 písm. c) zákona o slobode informácií]. Medzi takéto ustanovenia Zmluvy určite patria ustanovenia o termínoch a o podmienkach dodania, o množstve, o cene alebo iných nákladoch povinnej osoby, o zodpovednosti a vylúčení zodpovednosti, o trvaní zmluvy, pokutách a kompenzáciách.
Pri sprístupnení i zverejnení Zmluvy je zároveň povinnosť zo sprístupnenia vylúčiť tie pasáže a časti, o ktorých to ustanovuje zákon, t. j. časti dotýkajúce sa bankového a daňového tajomstva podľa § 8 (t. j. označenie bankových spojení, údaje dotýkajúce sa daňového statusu zmluvného partnera), konkrétnych fyzických osôb podľa § 9 (napríklad kontaktné údaje podľa čl. 11), obchodného tajomstva, ak sa netýkajú používania verejných prostriedkov podľa § 10, resp. teoreticky i pasáže, ktoré by mohli napĺňať obmedzenia podľa § 11.
Povinné zverejnenie zmluvy
O povinne zverejňovanú zmluvu ide vtedy, ak sú naplnené definičné znaky povinne zverejňovanej zmluvy. Týmito znakmi sú (i) písomná forma zmluvy, (ii) aspoň jednou zo zmluvných strán musí byť povinná osoba podľa zákona o slobode informácií, a (iii) zmluva sa musí týkať nakladania s verejnými prostriedkami. V prípade Zmluvy, o ktorú tu ide, sú naplnené všetky definičné znaky povinne zverejňovanej zmluvy, pretože zmluva má písomnú formu, jednou zo zmluvných strán je povinná osoba v zmysle zákona o slobode informácií a zmluva má odplatný charakter, a teda je naplnený aj znak, že sa týka nakladania s verejnými prostriedkami.
Každá povinne zverejňovaná zmluva musí byť zverejnená, pretože jej zverejnenie je podmienkou nadobudnutia účinnosti povinne zverejňovanej zmluvy.
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode informácií“) a zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZOZ“) upravujú sériu výnimiek, ktoré umožňujú, aby povinne zverejňovaná zmluva nadobudla účinnosť aj bez zverejnenia, resp. zákonná úprava obsahuje taxatívny výpočet zmlúv, ktoré hoci spĺňajú definičné znaky povinne zverejňovaných zmlúv, tak sa nepovažujú za povinne zverejňované zmluvy.
Výnimky sú ustanovené v § 47a ods. 3 Občianskeho zákonníka a v § 5a ods. 5 zákona o slobode informácií.
Podľa § 47a ods. 3 OZ „Zmluva uzavretá na účely odstránenia následkov mimoriadnej udalosti bezprostredne ohrozujúcej život, zdravie, majetok alebo životné prostredie, je účinná bez zverejnenia.“ Ak by aj Zmluva spĺňala podmienky pre nadobudnutie jej účinnosti bez zverejnenia podľa citovaného ustanovenia (pričom je potrebné sa prikloniť k názoru, že tomu tak nie je), toto nie je možné vykladať tak, že povinne zverejňovanú zmluvu podľa § 47 ods. 3 OZ nie je potrebné následne zverejniť.
Ak zmluva nadobudne účinnosť bez jej zverejnenia podľa § 47a ods. 3 OZ, neznamená to, že prestáva byť povinne zverejňovanou zmluvou. Predmetné ustanovenie upravuje len nadobudnutie účinnosti zmluvy, i keď nepriamo, ale predpokladá jej následné zverejnenie po odstránení následkov mimoriadnej udalosti. Uvedený záver plynie aj z dôvodovej správy k zákonu č. 546/2010 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým sa zaviedla právna úprava povinného zverejňovania zmlúv. Dôvodová správa uvádza k § 47a ods. 3 nasledovné: „Ustanovenie upravuje výnimku z pravidla podľa odseku 1. Pokiaľ ide o zmluvy uzavreté podľa prvej vety tohto ustanovenia, neznamená to, že povinná osoba nemusí následne zverejniť zmluvu podľa infozákona.“ A teda, zmluva, ktorá nadobudla účinnosť podľa § 47a ods. 3 OZ bez zverejnenia, sa má zverejniť dodatočne.
Z výnimiek ustanovených § 5a ods. 5 zákona o slobode informácií môže byť v danej situácii relevantná len výnimka podľa § 5a ods. 5 písm. k), podľa ktorého „Povinne zverejňovanou zmluvou nie je ... zmluva, ktorej účelom je zabezpečenie hospodárskej mobilizácie,“. Iná výnimka neprichádza do úvahy. Existenciu výnimiek z povinného zverejňovania je potrebné chápať reštriktívne a pri existencii výnimky je potrebné mať spoľahlivé doklady preukazujúce jej naplnenie, a to s ohľadom na vážne následky nezverejnenia povinne zverejňovanej zmluvy podľa § 47a OZ. Čo sa týka ustanovenia § 5a ods. 5 písm. k) zákona o slobode informácií, na to, aby nejakú zmluvu bolo možné označiť za zmluvu, ktorej účelom je zabezpečenie hospodárskej mobilizácie, je potrebné, aby boli splnené zákonné podmienky zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Aktuálne sa javí, že podmienky pre túto výnimku nie sú naplnené, teda predmetnú Zmluvu neuzatvoril subjekt hospodárskej mobilizácie podľa § 4 ods. 1 písm. a) na účely plnenia opatrení hospodárskej mobilizácie v čase bezpečnosti (§ 7 ods. 11), zmluva nie je zrejme financovaná z prostriedkov štátneho rozpočtu určených na vykonávanie opatrení hospodárskej mobilizácie. Okrem toho i v tejto súvislosti poukazujeme na dôvodovú správu k zákonu č. 382/2011 Z. z. (zmena zákona o slobode informácií): „V danom ustanovení ide o zmluvu, ktorej účelom je zabezpečenie hospodárskych a organizačných činností a opatrení pripravovaných v stave bezpečnosti ako súčasť prípravy štátu na obranu a riešenie krízových situácií vykonávaných v oblasti výroby, služieb a financovania, na zabezpečenie zdrojov, ktorý ako súčasť prvku zabezpečenia slúži na zmiernenie následkov krízovej situácie a ktorej účelom je aj vytvorenie predpokladov na zabezpečenie potrieb nevyhnutných na prežitie obyvateľstva a na zabezpečenie činnosti ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a záchranných zložiek v období krízovej situácie.“
Zo všetkých uvedených dôvodov sa domnievame, že Zmluva je povinne zverejňovanou zmluvou, ktorá si vyžaduje zverejnenie podľa § 47a OZ. Zároveň upozorňujeme i na následok nezverejnenia zmluvy podľa § 47 ods. 4 OZ, podľa ktorého ak sa povinne zverejňovaná zmluva nezverejní do troch mesiacov od jej uzavretia, platí, že k uzavretiu zmluvy nedošlo. Plnenie z takejto zmluvy je plnením bez právneho dôvodu, zakladajúce potenciálne porušenie finančnej disciplíny a pravidiel rozpočtového hospodárenia (zákon č. 523/2003 Z. z.) a zákona č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite. Sprístupnenie zmluvy
Ak by aj Zmluve svedčil dôvod pre nezverejnenie podľa § 47a ods. 3 OZ alebo podľa § 5a ods. 5 zákona o slobode informácií, tak to neznamená, že je daný dôvod na jej nesprístupnenie. Inak povedané, to, že zmluva nie je povinne zverejňovaná, neznamená, že je automaticky daný dôvod na to, aby nebola sprístupnená na základe infožiadosti podľa § 14 zákona o slobode informácií.
Z hľadiska obmedzenia prístupu k informáciám sme nezistili dôvod na nesprístupnenie Zmluvy. Zákon o slobode informácií síce v § 10 ods. 1 obsahuje ustanovenie o obchodnom tajomstve, porušením obchodného tajomstva ale pri sprístupnení informácií nemôže byť sprístupnenie informácie, ktorá sa týka použitia verejných prostriedkov. Zákon o slobode informácií sa teda chráni predtým, aby z dôvodu ochrany obchodného tajomstva mohla byť nezverejnená celá povinne zverejňovaná zmluva, resp. aby bolo možné odmietnuť sprístupniť povinne zverejňovanú zmluvu z dôvodu ochrany obchodného tajomstva.
Zákon o slobode informácií nechráni pred zverejnením či sprístupnením dôverné informácie v zmysle § 271 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov v predmetnej zmluve označené ako Confidential Information.
Teda je možné (resp. nutné) odmietnuť sprístupnenie informácií uvedených v Zmluve, ktoré tvoria obchodné tajomstvo, nemôže ale ísť o informácie, ktoré sa týkajú používania verejných prostriedkov [§ 10 ods. 2 písm. c) zákona o slobode informácií]. Medzi takéto ustanovenia Zmluvy určite patria ustanovenia o termínoch a o podmienkach dodania, o množstve, o cene alebo iných nákladoch povinnej osoby, o zodpovednosti a vylúčení zodpovednosti, o trvaní zmluvy, pokutách a kompenzáciách.
Pri sprístupnení i zverejnení Zmluvy je zároveň povinnosť zo sprístupnenia vylúčiť tie pasáže a časti, o ktorých to ustanovuje zákon, t. j. časti dotýkajúce sa bankového a daňového tajomstva podľa § 8 (t. j. označenie bankových spojení, údaje dotýkajúce sa daňového statusu zmluvného partnera), konkrétnych fyzických osôb podľa § 9 (napríklad kontaktné údaje podľa čl. 11), obchodného tajomstva, ak sa netýkajú používania verejných prostriedkov podľa § 10, resp. teoreticky i pasáže, ktoré by mohli napĺňať obmedzenia podľa § 11.
