Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V čase núdzového stavu môže štát v zmysle zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas.
Autor TASR
Bratislava 10. novembra (TASR) – Poslanec Národnej rady SR a člen predsedníctva strany Za ľudí Miroslav Kollár sa pýta, či nie je zrozumiteľnejšie a adekvátnejšie situácii vyhlásiť núdzový stav na kratší čas, následne vyhodnotiť situáciu a prípadne ho opäť predĺžiť. Podľa vlastných slov rozumie potrebe znížiť mobilitu počas vianočných sviatkov a predpokladá, že ústredný krízový štáb (ÚKŠ) prijal rozhodnutie na základe vyhodnotenia aktuálnej situácie. Podotkol však, že na efektívnosť prijímaných opatrení je potrebná dôvera a spolupráca verejnosti.
„Vzhľadom na doteraz realizované opatrenia a vývoj epidemiologickej situácie ma však bude zaujímať, či je nevyhnutné vyhlásiť ho znovu rovno na 90 dní, či nie je zrozumiteľnejšie a adekvátnejšie situácii vyhlásiť ho na kratší čas, napríklad do 7. – 8. januára (pretože rozumiem potrebe obmedziť mobilitu do konca roka, najmä v časoch vianočných sviatkov), a následne prehodnotiť potrebu jeho predĺženia," uviedol pre TASR Kollár.
Predpokladá, že ak ÚKŠ odporučil vláde opäť vyhlásiť núdzový stav, urobil tak na základe vyhodnotenia aktuálnej epidemiologickej situácie a potrebných opatrení. Poznamenal, že na efektívnosť prijímaných opatrení treba dôveru a spoluprácu verejnosti. Ak o ňu vláda nechce prísť, musí byť podľa neho verejnosti jasné, že prijímané opatrenia sú plánovité, efektívne, predvídateľné, zrozumiteľné a primerané aktuálnej epidemiologickej situácii.
Vládne hnutie OĽANO podporí predĺženie núdzového stavu, Sme rodina nebude proti. Premiér Igor Matovič v utorok zopakoval, že núdzový stav je potrebný.
SaS s odporúčaním ÚKŠ nesúhlasí. Predseda strany Richard Sulík chce apelovať na vládu, aby nepredĺžila núdzový stav o ďalších 90 dní. Vie si predstaviť kompromis a jeho vyhlásenie napríklad na 30 dní.
ÚKŠ na svojom pondelkovom rokovaní odporučil vláde predĺžiť núdzový stav o ďalších 90 dní. Ak by tak vláda neurobila, núdzový stav by sa mal skončiť 14. novembra. Kabinet ho vyhlásil od 1. októbra na 45 dní.
V čase núdzového stavu môže štát v zmysle zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže v zmysle zákona trvať 90 dní.
Núdzový stav v súvislosti s pandémiou vyhlásila vláda už druhýkrát. Prvýkrát to bolo pri prvej vlne na jar. Kabinet ho vtedy vyhlásil 16. marca, trval do polnoci zo soboty na nedeľu 14. júna. Týkal sa iba zdravotníctva. Mimoriadna situácia, ktorú vláda vyhlásila od 12. marca, trvá naďalej.
„Vzhľadom na doteraz realizované opatrenia a vývoj epidemiologickej situácie ma však bude zaujímať, či je nevyhnutné vyhlásiť ho znovu rovno na 90 dní, či nie je zrozumiteľnejšie a adekvátnejšie situácii vyhlásiť ho na kratší čas, napríklad do 7. – 8. januára (pretože rozumiem potrebe obmedziť mobilitu do konca roka, najmä v časoch vianočných sviatkov), a následne prehodnotiť potrebu jeho predĺženia," uviedol pre TASR Kollár.
Predpokladá, že ak ÚKŠ odporučil vláde opäť vyhlásiť núdzový stav, urobil tak na základe vyhodnotenia aktuálnej epidemiologickej situácie a potrebných opatrení. Poznamenal, že na efektívnosť prijímaných opatrení treba dôveru a spoluprácu verejnosti. Ak o ňu vláda nechce prísť, musí byť podľa neho verejnosti jasné, že prijímané opatrenia sú plánovité, efektívne, predvídateľné, zrozumiteľné a primerané aktuálnej epidemiologickej situácii.
Vládne hnutie OĽANO podporí predĺženie núdzového stavu, Sme rodina nebude proti. Premiér Igor Matovič v utorok zopakoval, že núdzový stav je potrebný.
SaS s odporúčaním ÚKŠ nesúhlasí. Predseda strany Richard Sulík chce apelovať na vládu, aby nepredĺžila núdzový stav o ďalších 90 dní. Vie si predstaviť kompromis a jeho vyhlásenie napríklad na 30 dní.
ÚKŠ na svojom pondelkovom rokovaní odporučil vláde predĺžiť núdzový stav o ďalších 90 dní. Ak by tak vláda neurobila, núdzový stav by sa mal skončiť 14. novembra. Kabinet ho vyhlásil od 1. októbra na 45 dní.
V čase núdzového stavu môže štát v zmysle zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže v zmysle zákona trvať 90 dní.
Núdzový stav v súvislosti s pandémiou vyhlásila vláda už druhýkrát. Prvýkrát to bolo pri prvej vlne na jar. Kabinet ho vtedy vyhlásil 16. marca, trval do polnoci zo soboty na nedeľu 14. júna. Týkal sa iba zdravotníctva. Mimoriadna situácia, ktorú vláda vyhlásila od 12. marca, trvá naďalej.
