Maľovanie veľkonočných vajíčok si podľa nej v prvom rade vyžaduje trpezlivosť a pevnú ruku, aby boli línie čo najpresnejšie.
Autor TASR
Turčianske Teplice 29. marca (TASR) – Záľubou aj relaxom je pre Mariu Krupovú z Turčianskych Teplíc zdobenie veľkonočných vajíčok, ktorému sa venuje asi 30 rokov.
Využíva pri ňom techniku reliéfneho voskovania. "To je moja srdcovka," uviedla pre TASR. Dodala, že takáto technika sa už vytráca, no treba ju zachovať.
"Bolo by treba, aby sa zachovalo nielen reliéfne voskovanie, ale aj iné základné tradičné techniky, napríklad, mne sa veľmi páči slamou obliepané vajíčko. To bolo kedysi tiež veľmi žiadané, teraz sa s ním stretávame veľmi málo," konštatovala Marie Krupová. Dodala, že ľudové umenie je krásne a máme sa z čoho učiť.
Maľovanie veľkonočných vajíčok si podľa nej v prvom rade vyžaduje trpezlivosť a pevnú ruku, aby boli línie čo najpresnejšie. Tiež vkus, aby namiešané farby "nekričali." Pri svojej tvorbe vychádza zo slovenských ľudových vzorov. Podľa vlastných slov ich však trochu zdokonalila, nakoľko pôvodný vzor bol veľmi jednoduchý.
Krupová sa venuje aj tvorbe dierkovaných vajíčok, do ktorých sa najprv spravia dierky a vzorka sa nanáša technikou reliéfneho voskovania bielym voskom. Kraslicami zvykne potešiť aj známych. "Chodí si ku mne rodina, dcéry vyberať vajíčka, aj darujem, niečo sa rozbije a niečo sa aj predá," povedala Krupová a doplnila, že chodieva s vajíčkami na veľkonočné trhy.
Kurzy maľovania týchto symbolov Veľkej noci robila pre deti aj ženy. Na gymnáziu v Turčianskych Tepliciach bola zasa vyrábať veľkonočné vajíčka v rámci projektu týkajúceho sa ľudového umenia zameraného na seniorky – učiteľky.
"Bola som učiteľka v materskej škole, teraz som na dôchodku. Takže k výtvarnému umeniu som mala vždy trochu vzťah a takúto techniku som sa naučila ešte v pedagogickej škole," priblížila Krupová. Keď bolo potom treba na Veľkú noc zdobiť vajíčka, aby mali jej dcéry výslužku pre kúpačov, oprášila vedomosti zo študentských čias, zaspomínala pani Krupová.
"Zo začiatku som ich robila len pre kúpačov. Potom pre rodinu, známych, priateľov." Až neskôr ju dcéra nahovorila, aby išla s vajíčkami "do sveta". "Tak sa vydalo vajce na vandrovku, prekročila som turčiansky chotár a prišla som do Žiliny," dodala. V Žiline sa zúčastnila na výstave cestovného ruchu. "Pokiaľ budem vládať, pokiaľ mi budú slúžiť oči a ruky, aby sa mi netriasli, myslím si, že pár rôčkov sa tomu ešte budem venovať," uzavrela M. Krupová.
Využíva pri ňom techniku reliéfneho voskovania. "To je moja srdcovka," uviedla pre TASR. Dodala, že takáto technika sa už vytráca, no treba ju zachovať.
"Bolo by treba, aby sa zachovalo nielen reliéfne voskovanie, ale aj iné základné tradičné techniky, napríklad, mne sa veľmi páči slamou obliepané vajíčko. To bolo kedysi tiež veľmi žiadané, teraz sa s ním stretávame veľmi málo," konštatovala Marie Krupová. Dodala, že ľudové umenie je krásne a máme sa z čoho učiť.
Maľovanie veľkonočných vajíčok si podľa nej v prvom rade vyžaduje trpezlivosť a pevnú ruku, aby boli línie čo najpresnejšie. Tiež vkus, aby namiešané farby "nekričali." Pri svojej tvorbe vychádza zo slovenských ľudových vzorov. Podľa vlastných slov ich však trochu zdokonalila, nakoľko pôvodný vzor bol veľmi jednoduchý.
Krupová sa venuje aj tvorbe dierkovaných vajíčok, do ktorých sa najprv spravia dierky a vzorka sa nanáša technikou reliéfneho voskovania bielym voskom. Kraslicami zvykne potešiť aj známych. "Chodí si ku mne rodina, dcéry vyberať vajíčka, aj darujem, niečo sa rozbije a niečo sa aj predá," povedala Krupová a doplnila, že chodieva s vajíčkami na veľkonočné trhy.
Kurzy maľovania týchto symbolov Veľkej noci robila pre deti aj ženy. Na gymnáziu v Turčianskych Tepliciach bola zasa vyrábať veľkonočné vajíčka v rámci projektu týkajúceho sa ľudového umenia zameraného na seniorky – učiteľky.
"Bola som učiteľka v materskej škole, teraz som na dôchodku. Takže k výtvarnému umeniu som mala vždy trochu vzťah a takúto techniku som sa naučila ešte v pedagogickej škole," priblížila Krupová. Keď bolo potom treba na Veľkú noc zdobiť vajíčka, aby mali jej dcéry výslužku pre kúpačov, oprášila vedomosti zo študentských čias, zaspomínala pani Krupová.
"Zo začiatku som ich robila len pre kúpačov. Potom pre rodinu, známych, priateľov." Až neskôr ju dcéra nahovorila, aby išla s vajíčkami "do sveta". "Tak sa vydalo vajce na vandrovku, prekročila som turčiansky chotár a prišla som do Žiliny," dodala. V Žiline sa zúčastnila na výstave cestovného ruchu. "Pokiaľ budem vládať, pokiaľ mi budú slúžiť oči a ruky, aby sa mi netriasli, myslím si, že pár rôčkov sa tomu ešte budem venovať," uzavrela M. Krupová.