Bratislava 29. septembra (TASR) – Slovensko sa hlási k prístupu Európskej únie voči iránskemu jadrovému programu.

"Nespochybňujeme právo na rozvíjanie jadrových technológií, ale máme obavy ohľadom toho, na aký účel sa tento program rozvíja. Žiaľ, prístup Teheránu k plneniu svojich medzinárodných záväzkov v tejto veci obavy len umocňujú," konštatoval pre TASR minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

EÚ podľa neho naďalej trvá na pokračovaní rozhovorov s Iránom, ktoré vedie šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová. Nemecký minister zahraničných vecí Guido Westerwelle na Valnom zhromaždení OSN v piatok (28.9.) varoval Teherán, že navzdory úsiliu o politické a diplomatické riešenie, sa čas kráti.

Lajčák na otázku, či nenastala doba na iný postup, reagoval, že zbrane nastupujú až vtedy, keď zlyhá diplomacia. "Myslíme si, že diplomacia nezlyhala a ešte stále má priestor," podčiarkol s tým, EÚ nie je naivná a popritom, ako prebiehajú rokovania, sleduje priebeh samotného jadrového programu, o ktorom existujú dosť presné predstavy. "Nehrozí nám, že budeme zaskočení vývojom situácie," ubezpečil.

Na druhej strane nepodceňuje ani vyhlásenia Izraela. Ten žiada od medzinárodného spoločenstva "jasnú červenú čiaru", pričom už niekoľkokrát avizoval, že v prípade neúspechu diplomacie by jeho armáda mohla zaútočiť na iránske nukleárne zariadenia. "Chceme dokázať, že diplomatickými rokovaniami problém vyriešime, pretože EÚ podporuje filozofiu rešpektovania medzinárodných záväzkov. Nie je typickým prístupom únie siahať k silovým riešeniam a ani ich podporovať, pokiaľ veríme, že existujú iné," zdôraznil Lajčák.

Foto: TASR/AP

Okrem toho európska dvadsaťsedmička pripravuje masívne rozšírenie sankcií voči Teheránu. O nich by mali šéfovia diplomacií EÚ hovoriť 15. októbra v Bruseli. Tie majú ochromiť kapacitu iránskej ekonomiky vyvinúť jadrovú zbraň. Irán naďalej tvrdí, že jeho program je výlučne určený na mierové účely. Podľa medzinárodného spoločenstva však na to neposkytol dôkazy a žiadajú zastavenie obohacovania uránu výmenou za spoluprácu v nukleárnej a leteckej technológii.

Lajčák potvrdil, že únia sa nechystá nasledovať krok Kanady, ktorá začiatkom septembra uzavrela svoje veľvyslanectvo v Teheráne a iránskym diplomatom dala istý čas na opustenie krajiny. Zdôvodnila to tým, že Irán v súčasnosti predstavuje najvážnejšiu hrozbu pre svetový mier a bezpečnosť.

"Vnímame to ako krajné opatrenie, pretože veľvyslanectvá sú naše tykadlá. Nepotrestáme nikoho, keď zavrieme veľvyslanectvá, len ublížime sebe, pretože stratíme možnosť priameho kontaktu a tiež možnosť komunikácie s demokratickými silami. V zásade ich zatvárame vtedy, keď sú v hostiteľskej krajine podmienky nezlučiteľné s Viedenskou konvenciou a keď tam veľvyslanec nemôže plniť svoju činnosť," vysvetlil.