V poradí 53. Mníchovská bezpečnostná konferencia by mala priniesť zásadnú diskusiu najmä o postojoch novej vlády USA v otázke zahraničnej politiky a bezpečnosti.
Autor TASR
Mníchov 18. februára (TASR) - Úvodnými prejavmi ministrov obrany Nemecka a USA sa v Mníchove v piatok (17. februára) oficiálne začala v poradí 53. Mníchovská bezpečnostná konferencia, od ktorej sa očakáva zásadná diskusia najmä o postojoch novej americkej vlády v otázke zahraničnej politiky a bezpečnosti, ale aj o budúcnosti EÚ a úlohách a postavení NATO.
Isté odpovede už priniesli slová amerického ministra obrany Jamesa Mattisa, ktorý ocenil líderskú úlohu Nemecka v Európe a potvrdil, že transatlantické puto je rovnako pevné ako kedykoľvek v minulosti, a je tou najsilnejšou zbraňou proti nestabilite, pričom článok 5 zmluvy o NATO je "záväzkom pevným ako kameň".
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák, ktorý sa na konferencii zúčastňuje, zhrnul prvý deň podujatia slovami: "Tento ročník Mníchovskej bezpečnostnej konferencie je možno vôbec najdôležitejší v jej 53. ročnej histórii, lebo jeho hlavnou témou je charakteristika vzťahov medzi USA a Európou. Bola to jedna z prvých príležitostí predstaviteľov americkej administratívy preniesť európskemu publiku posolstvá, ktoré Európa chcela počuť. Myslím si, že minister Mattis to povedal jednoznačne: euroatlantické partnerstvo je pevné a neochvejné, hoci naň – a to tiež povedal jasne – budeme musieť väčšmi finančne prispieť. Myslím si, že táto konferencia naozaj ukáže, kde sa nachádza Európa a vzťahy s USA, a aké máme perspektívy do budúcnosti".
M. Lajčák popri hlavnom programe konferencie absolvoval aj niekoľko bilaterálnych stretnutí; z nich prvým bol rozhovor s generálnym tajomníkom OBSE Lambertom Zannierom, ktorého hlavnou témou bolo ako lepšie využiť platformu OBSE na riešenie problémov vo svete. Misie OBSE majú svoje nezastupiteľné miesto, vrátane, okrem iného, pri riešení akútnych problémov, ako sú konflikty – vrátane toho na Ukrajine - terorizmus, radikálny extrémizmus, obchod s ľuďmi či nekontrolovaná migrácia.
Slovensko sa v súčasnosti pripravuje na prevzatie predsedníctva v tejto organizácii v januári 2019; M. Lajčák v rozhovore potvrdil, že našou ambíciou je dodržať vyvážený prístup k všetkým trom dimenziám OBSE - politicko-vojenskej, ekonomicko-environmentálnej aj ľudskoprávnej.
Stretnutiu s gruzínskym premiérom Giorgim Kvirikašvilim dominovali témy nedávneho rozhodnutia Európskeho parlamentu v otázke poskytnutia bezvízového režimu pre Gruzínsko, a reforiem v krajine. M. Lajčák zdôraznil, že Slovenská republika plne podporuje eurointegračné ambície Gruzínska, a ponúkol zdieľanie slovenských skúseností z transformačného procesu. Ocenil tiež pokrok, ktorý Gruzínsko dosiahlo v oblasti reforiem.
V rozhovore s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny Pavlom Klimkinom šéf slovenskej diplomacie zdôraznil, že nás znepokojila nedávna eskalácia násilia na východe krajiny, ktorá sťažuje implementáciu mierových dohôd. Vyjadril znepokojenie, že v danej situácii je potrebné urobiť všetko pre to, aby sme sa vyhli vytvoreniu ďalšieho zmrazeného konfliktu. V tomto zmysle vidí M. Lajčák priestor pre väčšie angažovanie sa Európskej únie.
Obaja partneri vyslovili očakávania v súvislosti so sobotňajšou schôdzkou predstaviteľov krajín Normandskej skupiny na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Obaja ministri prerokovali možnosti užšej spolupráce Ukrajiny s krajinami V4.
Vnútropolitická situácia v Kosove, vývoj vo vzťahoch medzi Belehradom a Prištinou s dôrazom na pokrok v otázke vytvorenia Združenia srbských municipalít (ZSO) boli témami stretnutia M. Lajčáka s ministrom zahraničných vecí Kosova Enverom Hoxhajom. Slovenský minister zopakoval stanovisko, že dialóg je jediným nástrojom na riešenie otvorených otázok so susedmi, a to tak vo vzťahu k Srbsku ako aj k Čiernej Hore. Slovensko podporuje úsilie Kosova o dosiahnutie vízovej liberalizácie, je však potrebné splniť dve zostávajúce podmienky – pokrok v oblasti budovania právneho štátu a demarkácia hraníc s Čiernou Horou.
Seriál bilaterálnych stretnutí uzavrel M. Lajčák rozhovorom s kirgizským partnerom Erlanom Erlan Abdyldajevom, na ktorom vyjadril záujem na zintenzívnení bilaterálnej spolupráce najmä v ekonomickej oblasti a pri poskytovaní slovenských štipendií pre kirgizských študentov. V sobotu má minister M. Lajčák na programe okrem účasti na viacerých diskusných fórach konferencie aj viaceré bilaterálne stretnutia, vrátane schôdzky s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.
TASR o tom informoval Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR.
Isté odpovede už priniesli slová amerického ministra obrany Jamesa Mattisa, ktorý ocenil líderskú úlohu Nemecka v Európe a potvrdil, že transatlantické puto je rovnako pevné ako kedykoľvek v minulosti, a je tou najsilnejšou zbraňou proti nestabilite, pričom článok 5 zmluvy o NATO je "záväzkom pevným ako kameň".
Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslav Lajčák, ktorý sa na konferencii zúčastňuje, zhrnul prvý deň podujatia slovami: "Tento ročník Mníchovskej bezpečnostnej konferencie je možno vôbec najdôležitejší v jej 53. ročnej histórii, lebo jeho hlavnou témou je charakteristika vzťahov medzi USA a Európou. Bola to jedna z prvých príležitostí predstaviteľov americkej administratívy preniesť európskemu publiku posolstvá, ktoré Európa chcela počuť. Myslím si, že minister Mattis to povedal jednoznačne: euroatlantické partnerstvo je pevné a neochvejné, hoci naň – a to tiež povedal jasne – budeme musieť väčšmi finančne prispieť. Myslím si, že táto konferencia naozaj ukáže, kde sa nachádza Európa a vzťahy s USA, a aké máme perspektívy do budúcnosti".
M. Lajčák popri hlavnom programe konferencie absolvoval aj niekoľko bilaterálnych stretnutí; z nich prvým bol rozhovor s generálnym tajomníkom OBSE Lambertom Zannierom, ktorého hlavnou témou bolo ako lepšie využiť platformu OBSE na riešenie problémov vo svete. Misie OBSE majú svoje nezastupiteľné miesto, vrátane, okrem iného, pri riešení akútnych problémov, ako sú konflikty – vrátane toho na Ukrajine - terorizmus, radikálny extrémizmus, obchod s ľuďmi či nekontrolovaná migrácia.
Slovensko sa v súčasnosti pripravuje na prevzatie predsedníctva v tejto organizácii v januári 2019; M. Lajčák v rozhovore potvrdil, že našou ambíciou je dodržať vyvážený prístup k všetkým trom dimenziám OBSE - politicko-vojenskej, ekonomicko-environmentálnej aj ľudskoprávnej.
Stretnutiu s gruzínskym premiérom Giorgim Kvirikašvilim dominovali témy nedávneho rozhodnutia Európskeho parlamentu v otázke poskytnutia bezvízového režimu pre Gruzínsko, a reforiem v krajine. M. Lajčák zdôraznil, že Slovenská republika plne podporuje eurointegračné ambície Gruzínska, a ponúkol zdieľanie slovenských skúseností z transformačného procesu. Ocenil tiež pokrok, ktorý Gruzínsko dosiahlo v oblasti reforiem.
V rozhovore s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny Pavlom Klimkinom šéf slovenskej diplomacie zdôraznil, že nás znepokojila nedávna eskalácia násilia na východe krajiny, ktorá sťažuje implementáciu mierových dohôd. Vyjadril znepokojenie, že v danej situácii je potrebné urobiť všetko pre to, aby sme sa vyhli vytvoreniu ďalšieho zmrazeného konfliktu. V tomto zmysle vidí M. Lajčák priestor pre väčšie angažovanie sa Európskej únie.
Obaja partneri vyslovili očakávania v súvislosti so sobotňajšou schôdzkou predstaviteľov krajín Normandskej skupiny na okraj Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Obaja ministri prerokovali možnosti užšej spolupráce Ukrajiny s krajinami V4.
Vnútropolitická situácia v Kosove, vývoj vo vzťahoch medzi Belehradom a Prištinou s dôrazom na pokrok v otázke vytvorenia Združenia srbských municipalít (ZSO) boli témami stretnutia M. Lajčáka s ministrom zahraničných vecí Kosova Enverom Hoxhajom. Slovenský minister zopakoval stanovisko, že dialóg je jediným nástrojom na riešenie otvorených otázok so susedmi, a to tak vo vzťahu k Srbsku ako aj k Čiernej Hore. Slovensko podporuje úsilie Kosova o dosiahnutie vízovej liberalizácie, je však potrebné splniť dve zostávajúce podmienky – pokrok v oblasti budovania právneho štátu a demarkácia hraníc s Čiernou Horou.
Seriál bilaterálnych stretnutí uzavrel M. Lajčák rozhovorom s kirgizským partnerom Erlanom Erlan Abdyldajevom, na ktorom vyjadril záujem na zintenzívnení bilaterálnej spolupráce najmä v ekonomickej oblasti a pri poskytovaní slovenských štipendií pre kirgizských študentov. V sobotu má minister M. Lajčák na programe okrem účasti na viacerých diskusných fórach konferencie aj viaceré bilaterálne stretnutia, vrátane schôdzky s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom.
TASR o tom informoval Tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR.