Minister zhodnotil, že rok 2016 bol v poradí už tretí, pre ktorý platí prívlastok najnáročnejší.
Autor TASR
Bratislava 1. februára (TASR) – Zostať v úzkom kontakte počas roka 2017, ktorý bude zo zahraničnopolitického hľadiska zložitý. S takouto výzvou sa obrátil minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák na predstaviteľov mimovládnych neziskových organizácií, ktoré s rezortom diplomacie spolupracujú. Výzvu im adresoval na utorkovom (31.1.) tradičnom stretnutí, ktoré sa koná od roku 2010.
"Záleží mi na tom, aby náš vzťah bol naozaj vzťahom partnerského rovnocenného dialógu. Ste náš kľúčový partner vo verejnej diplomacii, naozaj vás potrebujeme pre našu každodennú prácu a bol by som rád, keby to takto pokračovalo ďalej," uviedol počas príhovoru Lajčák.
Minister zhodnotil, že rok 2016 bol v poradí už tretí, pre ktorý platí prívlastok najnáročnejší. "Terorizmus, extrémizmus, radikalizácia, migrácia, k tomu americké voľby, britské hlasovanie. To sú len niektoré z problémov, ktorým musíme čeliť, ale to, čo mňa osobne trápi, nie je ani tak počet problémov, skôr naša narastajúca neschopnosť problémy riešiť," zhodnotil.
Lajčák sa priznal, že v ňom narastá frustrácia z neschopnosti počúvať sa, akceptovať aj iný názor a hľadať riešenia problémov. "S týmto prístupom nevydržíme, pretože tie problémy narastajú spôsobom, že by nás mohli prevalcovať," upozornil. Pre Slovensko podľa neho paradoxne vlaňajšok nebol zlý, vďaka úspešnému slovenskému predsedníctvu v Rade EÚ. Z neho sa do tohto roku prenáša diskusia o európskych témach.
Predstaviteľov tretieho sektora požiadal, aby práve tu zostali v kontakte. "Bude to dôležitejšie viac než kedykoľvek predtým a naozaj od schopnosti Európskej únie postaviť sa k téme brexitu, nájsť si svoju pozíciu voči novej americkej administratíve, bude možno závisieť aj schopnosť Európskej únie prežiť, a tu potrebujeme byť v každodennom dialógu a potrebujeme vaše skúsenosti a vaše myšlienky," zdôraznil.
Šéf rezortu diplomacie ocenil, že sa vlani v spolupráci s mimovládnymi organizáciami podarilo prijať zákon o rozvojovej pomoci a formálne zakotviť záväzok každoročne zvyšovať prostriedky na rozvojovú pomoc v štátnom rozpočte o 10 percent. Slovensko však podľa neho zaostáva v Agende 2030, teda udržateľných rozvojových cieľov, ktoré schválila OSN.
"Téma, ktorá doslova hýbe planétou, ale nehýbe Slovenskom," vyjadril Lajčák nespokojnosť, že krajina zatiaľ neprijala národnú stratégiu v tejto veci. "Je to pritom agenda, ktorá má potenciál zmeniť túto krajinu," domnieva sa minister, ktorý aj tu očakáva intenzívnu kooperáciu s tretím sektorom.
Minister pochválil organizátorov dvoch najväčších diskusných fór organizovaných na Slovensku – Globsec a Tatra Summit za to, že nespia na vavrínoch, ale hľadajú nový prístup k týmto konferenciám. Oznámil tiež, že ministerstvo tento rok zmení nastavenie dotačnej schémy. Podporených by tak malo byť menej, ale zaujímavejších projektov. Celková suma z minulého roka 118.000 eur vyčlenených na projekty ostane zachovaná aj tento rok. Vlani bolo prostredníctvom schémy podporených 32 projektov.
Lajčák požiadal predstaviteľov mimovládnych organizácií, aby pracovali s novým brandingom Slovenska, ktorý presadilo v roku 2016 ministerstvo. Novú značku krajiny totiž podľa ministra treba viac uviesť do života. "Treba ju postaviť na systémový základ, treba s ňou začať žiť a pracovať v našich každodenných aktivitách, lebo až potom môžeme mať pocit, že sme splnili našu úlohu," doplnil.
"Záleží mi na tom, aby náš vzťah bol naozaj vzťahom partnerského rovnocenného dialógu. Ste náš kľúčový partner vo verejnej diplomacii, naozaj vás potrebujeme pre našu každodennú prácu a bol by som rád, keby to takto pokračovalo ďalej," uviedol počas príhovoru Lajčák.
Minister zhodnotil, že rok 2016 bol v poradí už tretí, pre ktorý platí prívlastok najnáročnejší. "Terorizmus, extrémizmus, radikalizácia, migrácia, k tomu americké voľby, britské hlasovanie. To sú len niektoré z problémov, ktorým musíme čeliť, ale to, čo mňa osobne trápi, nie je ani tak počet problémov, skôr naša narastajúca neschopnosť problémy riešiť," zhodnotil.
Lajčák sa priznal, že v ňom narastá frustrácia z neschopnosti počúvať sa, akceptovať aj iný názor a hľadať riešenia problémov. "S týmto prístupom nevydržíme, pretože tie problémy narastajú spôsobom, že by nás mohli prevalcovať," upozornil. Pre Slovensko podľa neho paradoxne vlaňajšok nebol zlý, vďaka úspešnému slovenskému predsedníctvu v Rade EÚ. Z neho sa do tohto roku prenáša diskusia o európskych témach.
Predstaviteľov tretieho sektora požiadal, aby práve tu zostali v kontakte. "Bude to dôležitejšie viac než kedykoľvek predtým a naozaj od schopnosti Európskej únie postaviť sa k téme brexitu, nájsť si svoju pozíciu voči novej americkej administratíve, bude možno závisieť aj schopnosť Európskej únie prežiť, a tu potrebujeme byť v každodennom dialógu a potrebujeme vaše skúsenosti a vaše myšlienky," zdôraznil.
Šéf rezortu diplomacie ocenil, že sa vlani v spolupráci s mimovládnymi organizáciami podarilo prijať zákon o rozvojovej pomoci a formálne zakotviť záväzok každoročne zvyšovať prostriedky na rozvojovú pomoc v štátnom rozpočte o 10 percent. Slovensko však podľa neho zaostáva v Agende 2030, teda udržateľných rozvojových cieľov, ktoré schválila OSN.
"Téma, ktorá doslova hýbe planétou, ale nehýbe Slovenskom," vyjadril Lajčák nespokojnosť, že krajina zatiaľ neprijala národnú stratégiu v tejto veci. "Je to pritom agenda, ktorá má potenciál zmeniť túto krajinu," domnieva sa minister, ktorý aj tu očakáva intenzívnu kooperáciu s tretím sektorom.
Minister pochválil organizátorov dvoch najväčších diskusných fór organizovaných na Slovensku – Globsec a Tatra Summit za to, že nespia na vavrínoch, ale hľadajú nový prístup k týmto konferenciám. Oznámil tiež, že ministerstvo tento rok zmení nastavenie dotačnej schémy. Podporených by tak malo byť menej, ale zaujímavejších projektov. Celková suma z minulého roka 118.000 eur vyčlenených na projekty ostane zachovaná aj tento rok. Vlani bolo prostredníctvom schémy podporených 32 projektov.
Lajčák požiadal predstaviteľov mimovládnych organizácií, aby pracovali s novým brandingom Slovenska, ktorý presadilo v roku 2016 ministerstvo. Novú značku krajiny totiž podľa ministra treba viac uviesť do života. "Treba ju postaviť na systémový základ, treba s ňou začať žiť a pracovať v našich každodenných aktivitách, lebo až potom môžeme mať pocit, že sme splnili našu úlohu," doplnil.