Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Okrem iného vyzdvihla aj potrebu zosúladenia finančných prostriedkov z plánu obnovy, klasických eurofondov a rozpočtu. Krajina by podľa nej nemala hľadieť na eurofondy ako na jediný zdroj.
Autor TASR
Bratislava 8. februára (TASR) – Slovensko je jednou z najhoršie pripravených krajín na nástup umelej inteligencie na pracovný trh, najmä vo sfére výroby. Krajina v tejto oblasti musí absolútne zabrať, inak to ovplyvní konkurencieschopnosť nielen podnikov, ale aj ľudí ako účastníkov pracovného trhu. Počas diskusie v TASR TV to povedala europoslankyňa Miriam Lexmann. Tému digitalizácie považuje za jednu z najdôležitejších v rámci ekonomickej časti prebiehajúcej Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE). Jej kolega z Európskeho parlamentu (EP) Eugen Jurzyca zase kladie dôraz na hospodársky rast a udržateľnosť verejných financií.
Lexmann upozornila, že v niektorých regiónoch je ťažké budovať digitálnu infraštruktúru, keď v nich nie je ešte dobudovaná ani tá základná. „Napríklad v Prešovskom samosprávnom kraji vyše polovica obcí nemá kanál a z tých vyše 600 obcí 200 nemá ani len vodu,“ poznamenala europoslankyňa s tým, že v niektorých regiónoch treba začať úplne od základu, lebo vyspelejšie regióny v Európe nikdy nedobehnú.
Okrem iného vyzdvihla aj potrebu zosúladenia finančných prostriedkov z plánu obnovy, klasických eurofondov a rozpočtu. Krajina by podľa nej nemala hľadieť na eurofondy ako na jediný zdroj financovania. Európske trendy sú totiž nastavené na rozvoj digitálnej a zelenej ekonomiky, ak však Slovensku chýba nejaký element k tomu, aby sa vedelo pohnúť, slúžiť má na to štátny rozpočet. Lexmann takisto zdôraznila potrebu zachovávania princípu subsidiarity, teda aby sa riešenie problémov necentralizovalo, v čom Slovensko podľa jej slov ide opačným smerom.
Jurzyca by kládol dôraz viac na hospodársky rast, teda na jeho udržanie a zvýšenie po pandémii nového koronavírusu. Ak sa totiž prestanú krajiny zameriavať na ekonomický rast, môže sa to negatívne prejaviť vo viacerých oblastiach, ako napríklad v demografii, udržateľnosti verejných financií alebo sociálnej oblasti, upozornil europoslanec.
„Preto je ešte stále dôležité – hoci to teraz nie je až také ´in´ – hovoriť o kvalite podnikateľského prostredia a o tých základných slobodách, na ktorých je Únia postavená,“ podotkol Jurzyca s tým, že na mysli má voľné obchodovanie s tovarmi, ľahký presun ľudí cez hranice, ale najmä voľné obchodovanie so službami. Práve európsky trh so službami si podľa neho žiada väčšiu liberalizáciu. „Veľa by sme mohli zarobiť, celá Únia aj jednotlivé členské štáty, keby sme uvoľnili viac trh so službami,“ doplnil.
Jurzyca ešte vyzdvihol potrebu zamerania sa na udržateľnosť verejných financií. Pandémia so sebou totiž priniesla aj nárast dlhu jednotlivých členských krajín. Ľudí preto bude podľa neho v budúcnosti čakať buď tlak na vyššie dane, alebo na nižšie dôchodky, prípadne kombinácia oboch. Preto by štáty mali mať na mysli, že v dobrých časoch sa má šetriť na tie zlé, dodal.
CoFoE bude do jari 2022 prijímať pripomienky a nápady, ktoré môžu vyústiť do konkrétnych odporúčaní o reforme Európskej únie. Na oficiálnej webovej stránke konferencie futureu.europa.eu, ktorá je pod spoločnou záštitou europarlamentu, Európskej rady a Európskej komisie, sa môže ktokoľvek zaregistrovať a vyjadriť svoj názor či pripomienku k fungovaniu EÚ. Účastníci občianskych panelov sú zo všetkých 27 členských krajín, pričom odrážajú demografickú a sociálnu rozmanitosť EÚ.
Lexmann upozornila, že v niektorých regiónoch je ťažké budovať digitálnu infraštruktúru, keď v nich nie je ešte dobudovaná ani tá základná. „Napríklad v Prešovskom samosprávnom kraji vyše polovica obcí nemá kanál a z tých vyše 600 obcí 200 nemá ani len vodu,“ poznamenala europoslankyňa s tým, že v niektorých regiónoch treba začať úplne od základu, lebo vyspelejšie regióny v Európe nikdy nedobehnú.
Okrem iného vyzdvihla aj potrebu zosúladenia finančných prostriedkov z plánu obnovy, klasických eurofondov a rozpočtu. Krajina by podľa nej nemala hľadieť na eurofondy ako na jediný zdroj financovania. Európske trendy sú totiž nastavené na rozvoj digitálnej a zelenej ekonomiky, ak však Slovensku chýba nejaký element k tomu, aby sa vedelo pohnúť, slúžiť má na to štátny rozpočet. Lexmann takisto zdôraznila potrebu zachovávania princípu subsidiarity, teda aby sa riešenie problémov necentralizovalo, v čom Slovensko podľa jej slov ide opačným smerom.
Jurzyca by kládol dôraz viac na hospodársky rast, teda na jeho udržanie a zvýšenie po pandémii nového koronavírusu. Ak sa totiž prestanú krajiny zameriavať na ekonomický rast, môže sa to negatívne prejaviť vo viacerých oblastiach, ako napríklad v demografii, udržateľnosti verejných financií alebo sociálnej oblasti, upozornil europoslanec.
„Preto je ešte stále dôležité – hoci to teraz nie je až také ´in´ – hovoriť o kvalite podnikateľského prostredia a o tých základných slobodách, na ktorých je Únia postavená,“ podotkol Jurzyca s tým, že na mysli má voľné obchodovanie s tovarmi, ľahký presun ľudí cez hranice, ale najmä voľné obchodovanie so službami. Práve európsky trh so službami si podľa neho žiada väčšiu liberalizáciu. „Veľa by sme mohli zarobiť, celá Únia aj jednotlivé členské štáty, keby sme uvoľnili viac trh so službami,“ doplnil.
Jurzyca ešte vyzdvihol potrebu zamerania sa na udržateľnosť verejných financií. Pandémia so sebou totiž priniesla aj nárast dlhu jednotlivých členských krajín. Ľudí preto bude podľa neho v budúcnosti čakať buď tlak na vyššie dane, alebo na nižšie dôchodky, prípadne kombinácia oboch. Preto by štáty mali mať na mysli, že v dobrých časoch sa má šetriť na tie zlé, dodal.
CoFoE bude do jari 2022 prijímať pripomienky a nápady, ktoré môžu vyústiť do konkrétnych odporúčaní o reforme Európskej únie. Na oficiálnej webovej stránke konferencie futureu.europa.eu, ktorá je pod spoločnou záštitou europarlamentu, Európskej rady a Európskej komisie, sa môže ktokoľvek zaregistrovať a vyjadriť svoj názor či pripomienku k fungovaniu EÚ. Účastníci občianskych panelov sú zo všetkých 27 členských krajín, pričom odrážajú demografickú a sociálnu rozmanitosť EÚ.
