Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V diskusii v utorok v Bratislave o narastajúcom extrémizme z pohľadu zdravotne postihnutých na to upozornila historička Michala Lônčíková.
Autor TASR
Bratislava 27. septembra (TASR) - Extrémizmus začína, keď je človek postihovaný za to, ako sa narodil. Počas večernej debaty v bratislavskom Nu Spirit Clube na to upozornila historička Michala Lônčíková. Diskusia bola venovaná téme narastajúceho extrémizmu z pohľadu zdravotne postihnutých, súčasťou bolo aj uvedenie dokumentu Nehodní žitia? jeho autorkou Veronikou Homolovou Tóthovou.
"Primárnym zámerom takýchto pravicových hnutí, ako bol fašizmus či nacizmus, nie je niekoho zničiť, ale motiváciou bolo vytvoriť lepší svet. Napríklad u nacistov bola prvotným impulzom predstava čistej rasy, zdravých, nepoškodených ľudí," vysvetlila Lônčíková. Zároveň priznala, že je skeptická, keďže sa ukázalo, že históriu nie sme schopní brať ako učiteľku života.
Bývalá investigatívna novinárka a predsedníčka občianskeho združenia Pomoc človeku Monika Ščevovichová uznala, že štát sa snaží osvetou približovať život zdravotne postihnutých. "Zatiaľ sa to drží, ale extrémizmus neuznáva žiadne minoritné skupiny, a toto ma desí. Neuvedomujeme si totiž, že môžme začať opakovať chyby minulosti. Nie sme schopní dať si námahu rozmýšľať," myslí si.
Podľa Homolovej Tóthovej je hrozné počuť konkrétne príbehy, vidieť fotky tých ľudí a uvedomiť si, že sú pre niekoho nehodní žitia. "Vtedy boli vnímaní ako darmožráči. Plynové komory neboli určené len Židom, Nemci likvidovali aj vlastných, ktorých považovali za nehodných žitia," konštatovala.
Účastníčka cesty do nemeckého nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau Veronika Veslárová, ktorá je na invalidnom vozíku, priznala, že v čase holokaustu by už bola pre svoje postihnutie mŕtva. "Uvedomila som si, aké mám šťastie, že dnes mám svoje práva a sú naplnené moje potreby," odkázala.
Ščevovichová, ktorá je autorkou projektu Poznaj svoju minulosť a nezabudni, uviedla, že cieľom je poukázať na stále živú hrozbu vyplývajúcu z hrôz holokaustu s poukázaním na rastúci extrémizmus a radikalizmus. Tie sú podľa nej živnou pôdou totalitných režimov, za aký rozhodne možno považovať aj nacizmus.
Podujatie malo preto podporiť zdravotne postihnutých ľudí, ktorých sa podľa Ščevovichovej extrémizmus priamo dotýka. "Zdravotne postihnutí ľudia slúžili ako objekty na testovanie hromadného usmrcovania a boli medzi prvými, ktorých sa nacisti zbavovali," dodala.
"Primárnym zámerom takýchto pravicových hnutí, ako bol fašizmus či nacizmus, nie je niekoho zničiť, ale motiváciou bolo vytvoriť lepší svet. Napríklad u nacistov bola prvotným impulzom predstava čistej rasy, zdravých, nepoškodených ľudí," vysvetlila Lônčíková. Zároveň priznala, že je skeptická, keďže sa ukázalo, že históriu nie sme schopní brať ako učiteľku života.
Bývalá investigatívna novinárka a predsedníčka občianskeho združenia Pomoc človeku Monika Ščevovichová uznala, že štát sa snaží osvetou približovať život zdravotne postihnutých. "Zatiaľ sa to drží, ale extrémizmus neuznáva žiadne minoritné skupiny, a toto ma desí. Neuvedomujeme si totiž, že môžme začať opakovať chyby minulosti. Nie sme schopní dať si námahu rozmýšľať," myslí si.
Podľa Homolovej Tóthovej je hrozné počuť konkrétne príbehy, vidieť fotky tých ľudí a uvedomiť si, že sú pre niekoho nehodní žitia. "Vtedy boli vnímaní ako darmožráči. Plynové komory neboli určené len Židom, Nemci likvidovali aj vlastných, ktorých považovali za nehodných žitia," konštatovala.
Účastníčka cesty do nemeckého nacistického koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau Veronika Veslárová, ktorá je na invalidnom vozíku, priznala, že v čase holokaustu by už bola pre svoje postihnutie mŕtva. "Uvedomila som si, aké mám šťastie, že dnes mám svoje práva a sú naplnené moje potreby," odkázala.
Ščevovichová, ktorá je autorkou projektu Poznaj svoju minulosť a nezabudni, uviedla, že cieľom je poukázať na stále živú hrozbu vyplývajúcu z hrôz holokaustu s poukázaním na rastúci extrémizmus a radikalizmus. Tie sú podľa nej živnou pôdou totalitných režimov, za aký rozhodne možno považovať aj nacizmus.
Podujatie malo preto podporiť zdravotne postihnutých ľudí, ktorých sa podľa Ščevovichovej extrémizmus priamo dotýka. "Zdravotne postihnutí ľudia slúžili ako objekty na testovanie hromadného usmrcovania a boli medzi prvými, ktorých sa nacisti zbavovali," dodala.
