Ministerstvo školstva počíta podľa Lubyovej s tým, že angličtinu si aj napriek navrhovanej liberalizácii cudzích jazykov bude vyberať väčšina žiakov.
Autor TASR
Bratislava 24. apríla (TASR) – Rezort školstva ráta s tým, že angličtina zostane naďalej dominantným cudzím jazykom na školách aj po zmene, ktorú chce rezort školstva od 1. septembra zaviesť. Uviedla to ministerka školstva, vedy, výskumu a športu Martina Lubyová (nominantka SNS) vo videu na sociálnej sieti. Žiaci by si po novom mali vybrať, ktorý cudzí jazyk sa budú učiť na prvom mieste, pričom doteraz to bola povinne práve angličtina.
Ministerstvo školstva počíta podľa Lubyovej s tým, že angličtinu si aj napriek navrhovanej liberalizácii cudzích jazykov bude vyberať väčšina žiakov. "Pokiaľ sa bude dieťa na základnej škole učiť dva cudzie jazyky a prvý z nich by nebol angličtina, tak sa pre neho stane na druhom mieste povinná," priblížila šéfka rezort školstva.
Podľa Lubyovej ide o opatrenie, ktoré sa bude zavádzať na dobrovoľnej báze. "To znamená, že ten cudzí jazyk bude vyučovaný na základnej škole, pokiaľ bude záujem zo strany rodičov a žiakov. A takisto, pokiaľ škola bude mať kapacitu a kvalifikačné predpoklady na to, aby ho na patričnej úrovni vyučovala. To znamená, že v žiadnom prípade nepôjde o povinnosť a nebude to viesť k žiadnym dodatočným stresom pre školy," vysvetlila Lubyová.
Lubyová tvrdí, že mnohí pedagógovia, ktorí túto kvalifikáciu v minulosti stratili, pretože sa zrušilo vyučovanie iných jazykov, sa k nej môžu vrátiť. "A mnohí ďalší pedagógovia si v rámci nového vzdelávacieho systému môžu rozšíriť jazykovú kvalifikáciu a získať tak dokonca maximálny príplatok na vzdelávanie vo výške 12 percent k platu," povedala šéfka rezortu školstva.
Podľa Lubyovej sa za uplynulé roky 'dramaticky' znížil rozsah vyučovania iných cudzích jazykov. Zároveň tvrdí, že sa zhoršili aj výsledky maturantov z jazykov iných ako anglického, a to najmä z nemčiny. "Preto si myslíme, že mnohí rodičia, ktorí chcú, aby sa im deti uplatnili na trhu práce alebo vo firmách a spoločnostiach, kde sa vyžadujú aj iné jazyky ako anglický, mali možnosť, aby sa deti začali tento jazyk učiť už na základnej škole. A tým pádom ho ovládali na oveľa vyššej úrovni, ako keď sa ho začínajú učiť v neskoršom veku," uzavrela.
Ministerstvo školstva počíta podľa Lubyovej s tým, že angličtinu si aj napriek navrhovanej liberalizácii cudzích jazykov bude vyberať väčšina žiakov. "Pokiaľ sa bude dieťa na základnej škole učiť dva cudzie jazyky a prvý z nich by nebol angličtina, tak sa pre neho stane na druhom mieste povinná," priblížila šéfka rezort školstva.
Podľa Lubyovej ide o opatrenie, ktoré sa bude zavádzať na dobrovoľnej báze. "To znamená, že ten cudzí jazyk bude vyučovaný na základnej škole, pokiaľ bude záujem zo strany rodičov a žiakov. A takisto, pokiaľ škola bude mať kapacitu a kvalifikačné predpoklady na to, aby ho na patričnej úrovni vyučovala. To znamená, že v žiadnom prípade nepôjde o povinnosť a nebude to viesť k žiadnym dodatočným stresom pre školy," vysvetlila Lubyová.
Lubyová tvrdí, že mnohí pedagógovia, ktorí túto kvalifikáciu v minulosti stratili, pretože sa zrušilo vyučovanie iných jazykov, sa k nej môžu vrátiť. "A mnohí ďalší pedagógovia si v rámci nového vzdelávacieho systému môžu rozšíriť jazykovú kvalifikáciu a získať tak dokonca maximálny príplatok na vzdelávanie vo výške 12 percent k platu," povedala šéfka rezortu školstva.
Podľa Lubyovej sa za uplynulé roky 'dramaticky' znížil rozsah vyučovania iných cudzích jazykov. Zároveň tvrdí, že sa zhoršili aj výsledky maturantov z jazykov iných ako anglického, a to najmä z nemčiny. "Preto si myslíme, že mnohí rodičia, ktorí chcú, aby sa im deti uplatnili na trhu práce alebo vo firmách a spoločnostiach, kde sa vyžadujú aj iné jazyky ako anglický, mali možnosť, aby sa deti začali tento jazyk učiť už na základnej škole. A tým pádom ho ovládali na oveľa vyššej úrovni, ako keď sa ho začínajú učiť v neskoršom veku," uzavrela.