Remišová hovorí, že dobrovoľné odstúpenie Lučanského by zrejme vyriešilo viacero problémov.
Autor TASR
Bratislava 8. júna (TASR) – Dobrovoľné odstúpenie Milana Lučanského z funkcie prezidenta Policajného zboru (PZ) by podľa vicepremiérky a podpredsedníčky strany Za ľudí Veroniky Remišovej zrejme vyriešilo viacero problémov. Predseda parlamentu a hnutia Sme rodina Boris Kollár si myslí, že šéf polície by nemal odstupovať pod nátlakom. SaS necháva rozhodnutie na ministra vnútra. Uviedli to pre TASR na otázky o budúcnosti Lučanského v pozícii šéfa polície.
"Vychádzajúc z programového vyhlásenia vlády (PVV) musí byť pánovi Lučanskému jasné, aké zámery a úmysly táto koalícia v kontexte pripravovaných reforiem v Policajnom zbore má a či sa s ňou pán Lučanský vie stotožniť. Pokiaľ má voči takýmto krokom koalície výhrady, tak privítam jeho schopnosť sebareflexie zvážiť ďalšie jeho pôsobenie vo funkcii," skonštatoval predseda parlamentného brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽaNO). Dodal, že jeho rozhodnutie berie na vedomie, "je to vyslovene na ňom".
Podpredseda parlamentu a člen výboru Gábor Grendel (OĽaNO) pripomenul, že v PVV sa vláda zaviazala posilniť politickú zodpovednosť ministra vnútra pri výbere policajného prezidenta.
"Nepovažoval by som za korektné robiť personálneho poradcu ktorémukoľvek ministrovi posielaním odkazov cez médiá," komentoval. "Otázky o možnej budúcnosti policajného prezidenta ponechávame na výlučnej pôsobnosti ministra vnútra," vyjadrila sa aj koaličná SaS.
Kollár si myslí, že by bolo veľmi nešťastné, ak by Lučanský musel odstúpiť pod nátlakom. "A nebolo by v poriadku, ak by v takej dôležitej veci neprišlo k dohode v koalícii," dodal.
Remišová hovorí, že dobrovoľné odstúpenie Lučanského by zrejme vyriešilo viacero problémov. Je podľa nej kľúčové, aby malo vedenie polície dôveru ľudí a aspoň základnú dôveru vlády. Vzhľadom na ambíciu vlády "očistiť políciu od mafiánskych štruktúr", by bolo vhodné mať na čele polície nespochybniteľnú osobnosť, myslí si.
Poukázala na to, že Lučanský bol dlhé roky šéfom policajnej inšpekcie, "ktorá nevyšetrila žiadny veľký prípad policajnej korupcie a zločinu vo vlastných radoch". Do funkcie sa podľa nej dostal po "politickej kamufláži vlády Smeru" a pod jeho vedením polícia stále nevyšetrila podozrenia z prenikania mafie do svojich radov, ale napríklad ani kauzu únosu občana Vietnamu. "Preto si nemyslím, že jeho zotrvanie vo funkcii by bolo pre krajinu najlepším riešením," dodala.
Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala prehodnotiť súčasné pravidlá vymenúvania a odvolávania prezidenta PZ tak, aby sa posilnil vplyv ministra vnútra. Navrhuje tiež, aby boli prezident PZ a ďalší vrcholoví predstavitelia PZ a inšpekcie MV SR pri prijímaní na vysoké riadiace funkcie podrobení skríningovému vyšetreniu, tzv. detektoru lži. Následne ho majú absolvovať raz ročne. Taktiež budú musieť dokladovať svoj majetok a majetok osôb, ktoré s nimi žijú v jednej domácnosti. Vláda chce zabezpečiť aj prehodnotenie aktuálneho stavu legislatívy, štruktúry, materiálno–technického vybavenia a personálneho zabezpečenia polície. Zabezpečiť chce tiež prijatie Stratégie rozvoja PZ s výhľadom do roku 2024.
Policajný prezident Milan Lučanský v rozhovore pre Nový čas naznačil, že zvažuje dobrovoľné odstúpenie z funkcie.
"Vychádzajúc z programového vyhlásenia vlády (PVV) musí byť pánovi Lučanskému jasné, aké zámery a úmysly táto koalícia v kontexte pripravovaných reforiem v Policajnom zbore má a či sa s ňou pán Lučanský vie stotožniť. Pokiaľ má voči takýmto krokom koalície výhrady, tak privítam jeho schopnosť sebareflexie zvážiť ďalšie jeho pôsobenie vo funkcii," skonštatoval predseda parlamentného brannobezpečnostného výboru Juraj Krúpa (OĽaNO). Dodal, že jeho rozhodnutie berie na vedomie, "je to vyslovene na ňom".
Podpredseda parlamentu a člen výboru Gábor Grendel (OĽaNO) pripomenul, že v PVV sa vláda zaviazala posilniť politickú zodpovednosť ministra vnútra pri výbere policajného prezidenta.
"Nepovažoval by som za korektné robiť personálneho poradcu ktorémukoľvek ministrovi posielaním odkazov cez médiá," komentoval. "Otázky o možnej budúcnosti policajného prezidenta ponechávame na výlučnej pôsobnosti ministra vnútra," vyjadrila sa aj koaličná SaS.
Kollár si myslí, že by bolo veľmi nešťastné, ak by Lučanský musel odstúpiť pod nátlakom. "A nebolo by v poriadku, ak by v takej dôležitej veci neprišlo k dohode v koalícii," dodal.
Remišová hovorí, že dobrovoľné odstúpenie Lučanského by zrejme vyriešilo viacero problémov. Je podľa nej kľúčové, aby malo vedenie polície dôveru ľudí a aspoň základnú dôveru vlády. Vzhľadom na ambíciu vlády "očistiť políciu od mafiánskych štruktúr", by bolo vhodné mať na čele polície nespochybniteľnú osobnosť, myslí si.
Poukázala na to, že Lučanský bol dlhé roky šéfom policajnej inšpekcie, "ktorá nevyšetrila žiadny veľký prípad policajnej korupcie a zločinu vo vlastných radoch". Do funkcie sa podľa nej dostal po "politickej kamufláži vlády Smeru" a pod jeho vedením polícia stále nevyšetrila podozrenia z prenikania mafie do svojich radov, ale napríklad ani kauzu únosu občana Vietnamu. "Preto si nemyslím, že jeho zotrvanie vo funkcii by bolo pre krajinu najlepším riešením," dodala.
Vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala prehodnotiť súčasné pravidlá vymenúvania a odvolávania prezidenta PZ tak, aby sa posilnil vplyv ministra vnútra. Navrhuje tiež, aby boli prezident PZ a ďalší vrcholoví predstavitelia PZ a inšpekcie MV SR pri prijímaní na vysoké riadiace funkcie podrobení skríningovému vyšetreniu, tzv. detektoru lži. Následne ho majú absolvovať raz ročne. Taktiež budú musieť dokladovať svoj majetok a majetok osôb, ktoré s nimi žijú v jednej domácnosti. Vláda chce zabezpečiť aj prehodnotenie aktuálneho stavu legislatívy, štruktúry, materiálno–technického vybavenia a personálneho zabezpečenia polície. Zabezpečiť chce tiež prijatie Stratégie rozvoja PZ s výhľadom do roku 2024.
Policajný prezident Milan Lučanský v rozhovore pre Nový čas naznačil, že zvažuje dobrovoľné odstúpenie z funkcie.