Minister kultúry SR to povedal dnes po pietnom akte kladenia vencov a kvetov k Pamätníku holokaustu v Bratislave. Títo ľudia si podľa ministra dávajú pozor, aby neprekročili hranicu.
Autor TASR
Bratislava 8. septembra (TASR) – Je veľmi nebezpečné, že osoby, ktoré sa otvorene hlásia k myšlienkam extrémizmu, sú aj verejne a politicky činné. Po dnešnom pietnom akte kladenia vencov a kvetov k Pamätníku holokaustu v Bratislave pri príležitostí Dňa obetí holokaustu a rasového násilia to vyhlásil minister kultúry SR Marek Maďarič (Smer-SD).
"Samozrejme, že títo ľudia si dávajú pozor, aby neprekročili hranicu, kedy je možné na nich uplatniť zákon a stíhať ich. Tam, kde sa to deje, tak som rád, keď orgány činné v trestnom konaní aj stíhajú ľudí. A treba maximálne odsúdiť, ak sa napríklad propagujú také knihy, ktoré kedysi práve inšpirovali aj také zlo, akým bol nacizmus, a ktoré v konečnom dôsledku viedli aj k holokaustu. Treba to odsúdiť a treba urobiť všetko pre to v rámci demokratického systému, aby sme týchto ľudí vytlačili na okraj, aby sme ich porazili," konštatoval Maďarič, ktorý zároveň dodal, že Slovensko čaká v blížiacich sa novembrových voľbách do vyšších územných celkov skúška.
Veľvyslanec Štátu Izrael na Slovensku Zvi Aviner Vapni si myslí, že je možné, aby sa aj v súčasnosti znova objavila ideológia z minulosti. "Musíme konať a čas na to, aby sme konali, je teraz. Máme tri povinnosti – spomínať, pripomínať a zastaviť," uviedol. Podľa neho by sme mali spomínať na obete holokaustu, pripomínať si, ako bola ľudskosť ponížená, a nakoniec zastaviť všetky ideológie. Odmietol, aby politicky činné osoby odporúčali Slovákom čítať knihu Protokoly sionských mudrcov, z ktorej vychádzali nacisti.
Súhlasil s ním i riaditeľ Slovenského národného múzea-Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan. "Na otázku, či sa môže holokaust opakovať, odpovedám áno. Nie v rovnakom meradle, na rovnakých miestach, s tými istými ľuďmi. K čomukoľvek v histórii došlo, sa môže stať znova. Dôjde k tomu v momente, keď pre to nastanú vhodné podmienky," upozornil.
Preživšia holokaustu, ktorá sa v roku 1936 narodila v Bratislave, no momentálne žije v Izraeli, Chava Schelach prišla počas neho z najbližšieho okruhu jej rodiny o 35 ľudí. Tí skončili v táboroch smrti a v plynových komorách Auschwitzu. "Neexistuje odpustenie pre najväčší zločin v dejinách ľudstva. Vy, čo ste prežili, nie ste iba obete, vy ste zvíťazili vo svojom duchu nad tým najhorším. Človek nemôže byť vždy hrdinom, ale vždy môže byť človekom," zdôraznila vo svojom prejave.
Nad podujatím prebral záštitu slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý však po kladení vencov odišiel pre pracovné povinnosti. Podujatia sa zúčastnil i exprezident Ivan Gašparovič, podpredseda Národnej rady SR Martin Glváč (Smer-SD), podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek a mnohí ďalší.
Vláda Slovenskej republiky (1939-1945) vydala 9. septembra 1941 Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Išlo o súhrnné spracovanie právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovského obyvateľstva.
Židovský kódex v 270 paragrafoch ustanovil na Slovensku osobitný právny režim občanov židovského vierovyznania, ktorí tak stratili občianske práva. O rok neskôr sa prikročilo k deportáciám židovských občanov do vyhladzovacích táborov. Nariadenie, nadväzujúce na dovtedy prijaté obmedzenia a zákazy, zásadne obmedzovalo občianske, náboženské a základné ľudské práva Židov. Židovský kódex, vypracovaný podľa nacistického vzoru, patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe.
"Samozrejme, že títo ľudia si dávajú pozor, aby neprekročili hranicu, kedy je možné na nich uplatniť zákon a stíhať ich. Tam, kde sa to deje, tak som rád, keď orgány činné v trestnom konaní aj stíhajú ľudí. A treba maximálne odsúdiť, ak sa napríklad propagujú také knihy, ktoré kedysi práve inšpirovali aj také zlo, akým bol nacizmus, a ktoré v konečnom dôsledku viedli aj k holokaustu. Treba to odsúdiť a treba urobiť všetko pre to v rámci demokratického systému, aby sme týchto ľudí vytlačili na okraj, aby sme ich porazili," konštatoval Maďarič, ktorý zároveň dodal, že Slovensko čaká v blížiacich sa novembrových voľbách do vyšších územných celkov skúška.
Veľvyslanec Štátu Izrael na Slovensku Zvi Aviner Vapni si myslí, že je možné, aby sa aj v súčasnosti znova objavila ideológia z minulosti. "Musíme konať a čas na to, aby sme konali, je teraz. Máme tri povinnosti – spomínať, pripomínať a zastaviť," uviedol. Podľa neho by sme mali spomínať na obete holokaustu, pripomínať si, ako bola ľudskosť ponížená, a nakoniec zastaviť všetky ideológie. Odmietol, aby politicky činné osoby odporúčali Slovákom čítať knihu Protokoly sionských mudrcov, z ktorej vychádzali nacisti.
Súhlasil s ním i riaditeľ Slovenského národného múzea-Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan. "Na otázku, či sa môže holokaust opakovať, odpovedám áno. Nie v rovnakom meradle, na rovnakých miestach, s tými istými ľuďmi. K čomukoľvek v histórii došlo, sa môže stať znova. Dôjde k tomu v momente, keď pre to nastanú vhodné podmienky," upozornil.
Preživšia holokaustu, ktorá sa v roku 1936 narodila v Bratislave, no momentálne žije v Izraeli, Chava Schelach prišla počas neho z najbližšieho okruhu jej rodiny o 35 ľudí. Tí skončili v táboroch smrti a v plynových komorách Auschwitzu. "Neexistuje odpustenie pre najväčší zločin v dejinách ľudstva. Vy, čo ste prežili, nie ste iba obete, vy ste zvíťazili vo svojom duchu nad tým najhorším. Človek nemôže byť vždy hrdinom, ale vždy môže byť človekom," zdôraznila vo svojom prejave.
Nad podujatím prebral záštitu slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý však po kladení vencov odišiel pre pracovné povinnosti. Podujatia sa zúčastnil i exprezident Ivan Gašparovič, podpredseda Národnej rady SR Martin Glváč (Smer-SD), podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič, štátny tajomník rezortu diplomacie Lukáš Parízek a mnohí ďalší.
Vláda Slovenskej republiky (1939-1945) vydala 9. septembra 1941 Nariadenie o právnom postavení Židov, známe ako Židovský kódex. Išlo o súhrnné spracovanie právnych predpisov o spoločenskej a hospodárskej degradácii židovského obyvateľstva.
Židovský kódex v 270 paragrafoch ustanovil na Slovensku osobitný právny režim občanov židovského vierovyznania, ktorí tak stratili občianske práva. O rok neskôr sa prikročilo k deportáciám židovských občanov do vyhladzovacích táborov. Nariadenie, nadväzujúce na dovtedy prijaté obmedzenia a zákazy, zásadne obmedzovalo občianske, náboženské a základné ľudské práva Židov. Židovský kódex, vypracovaný podľa nacistického vzoru, patril medzi najtvrdšie protižidovské právne opatrenia v Európe.