Z terénneho preskúmavania a dotazníkových odpovedí vyplýva, že len v ojedinelých prípadoch mali zamestnanci cudzineckej polície ochotu a schopnosť komunikovať v inom ako slovenskom jazyku.
Autor TASR
Bratislava 7. júla (TASR) – Slabá vybavenosť komunikácie v cudzích jazykoch, nedostatočné personálne obsadenie a materiálne vybavenie, či nedostatky nového elektronického objednávacieho systému. Také sú zistenia verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej po preskúmaní procesu vybavovania žiadostí na všetkých oddeleniach cudzineckej polície na Slovensku. Odporučila preto prijať opatrenia na zlepšenie a zefektívnenie fungovania cudzineckej polície.
"Zistenia jasne ukazujú, že systém súčasného fungovania oddelení cudzineckej polície môže viesť k porušovaniu základných práv žiadateľov a princípov dobrej verejnej správy. Slovenská republika, ako členský štát Európskej únie, by im mala garantovať úroveň služieb, aká sa vyžaduje od demokratického a právneho štátu," konštatuje Patakyová, ktorá na zistené nedostatky upozornila zodpovedné orgány, teda Ministerstvo vnútra SR a Úrad hraničnej a cudzineckej polície.
Z terénneho preskúmavania a dotazníkových odpovedí vyplýva, že len v ojedinelých prípadoch mali zamestnanci cudzineckej polície ochotu a schopnosť komunikovať v inom ako slovenskom jazyku. Týkalo sa to ako osobného kontaktu na úrade, tak aj elektronickej a telefonickej komunikácie. Na rovnakú situáciu upozorňuje ombudsmanka aj v prípade informácií na úradných tabuliach, na webových stránkach či na navigačných tabuliach oddelení cudzineckej polície. "Používanie cudzieho jazyka na základnej dorozumievacej úrovni by malo predstavovať štandard pri práci s cudzincami," poznamenala Patakyová.
Za problematické považuje tiež nedostatočné personálne obsadenie úradov cudzineckej polície v oblastiach, kde je nápor žiadateľov najvyšší. Okrem navýšenia kapacít navrhuje ombudsmanka vypracovať analýzu príčin nezáujmu o prácu na úradoch cudzineckej polície a prijať stratégiu, ktorá by personálny nedostatok odstránila. Zmeniť by sa mal podľa nej zároveň aj rozsah úradných hodín, ktorý je stanovený fixne a nereflektuje obdobie nárastu počtu žiadostí.
Za neakceptovateľnú a neprípustnú považuje verejná ochrankyňa práv formu neformálneho poradovníka v dôsledku obmedzení elektronického systému a on-line komunikácie. V tomto smere však reflektuje zaobstaranie nového objednávacieho systému.
Odporúčania sa týkajú aj úpravy pravidiel, aby sa informácie o stave žiadostí mohli poskytnúť žiadateľom aj telefonicky po overení ich identity. Prieskum totiž poukázal na to, že pre nápor žiadateľov sa vyskytol problém s poskytovaním informácií o stave žiadostí, ak bol spis presunutý na menej vyťažený úrad. Informácie zo spisu je pritom možné získať len osobne na danom úrade, pričom v niektorých prípadoch boli spisy presunuté na opačný koniec Slovenska.
"Zistenia jasne ukazujú, že systém súčasného fungovania oddelení cudzineckej polície môže viesť k porušovaniu základných práv žiadateľov a princípov dobrej verejnej správy. Slovenská republika, ako členský štát Európskej únie, by im mala garantovať úroveň služieb, aká sa vyžaduje od demokratického a právneho štátu," konštatuje Patakyová, ktorá na zistené nedostatky upozornila zodpovedné orgány, teda Ministerstvo vnútra SR a Úrad hraničnej a cudzineckej polície.
Z terénneho preskúmavania a dotazníkových odpovedí vyplýva, že len v ojedinelých prípadoch mali zamestnanci cudzineckej polície ochotu a schopnosť komunikovať v inom ako slovenskom jazyku. Týkalo sa to ako osobného kontaktu na úrade, tak aj elektronickej a telefonickej komunikácie. Na rovnakú situáciu upozorňuje ombudsmanka aj v prípade informácií na úradných tabuliach, na webových stránkach či na navigačných tabuliach oddelení cudzineckej polície. "Používanie cudzieho jazyka na základnej dorozumievacej úrovni by malo predstavovať štandard pri práci s cudzincami," poznamenala Patakyová.
Za problematické považuje tiež nedostatočné personálne obsadenie úradov cudzineckej polície v oblastiach, kde je nápor žiadateľov najvyšší. Okrem navýšenia kapacít navrhuje ombudsmanka vypracovať analýzu príčin nezáujmu o prácu na úradoch cudzineckej polície a prijať stratégiu, ktorá by personálny nedostatok odstránila. Zmeniť by sa mal podľa nej zároveň aj rozsah úradných hodín, ktorý je stanovený fixne a nereflektuje obdobie nárastu počtu žiadostí.
Za neakceptovateľnú a neprípustnú považuje verejná ochrankyňa práv formu neformálneho poradovníka v dôsledku obmedzení elektronického systému a on-line komunikácie. V tomto smere však reflektuje zaobstaranie nového objednávacieho systému.
Odporúčania sa týkajú aj úpravy pravidiel, aby sa informácie o stave žiadostí mohli poskytnúť žiadateľom aj telefonicky po overení ich identity. Prieskum totiž poukázal na to, že pre nápor žiadateľov sa vyskytol problém s poskytovaním informácií o stave žiadostí, ak bol spis presunutý na menej vyťažený úrad. Informácie zo spisu je pritom možné získať len osobne na danom úrade, pričom v niektorých prípadoch boli spisy presunuté na opačný koniec Slovenska.