Bratislava 8. marca (TASR) - Väčšie zmeny sa v školstve za rok neudiali. Viaceré z tých, ktoré sú avizované, vzbudzujú skôr obavy a rozpaky, ako napríklad podmieňovanie úspešného ukončenia základnej školy výsledkom v testovaní v deviatom ročníku či prílišné obmedzovanie samosprávnosti vysokých škôl. Pri hodnotení blížiaceho sa roka, odkedy je ministrom školstva Branislav Gröhling (SaS), to pre TASR uviedol analytik Michal Rehúš, ktorý v minulosti pôsobil ako šéf Inštitútu vzdelávacej politiky. Kladne hodnotí otvorenie trhu s učebnicami či aktivity Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ).

Rehúš sa obáva toho, akým spôsobom sa uskutoční optimalizácia siete základných škôl či odmeňovanie učiteľov na základe kvality alebo výkonu. "Ide o veľmi významné zásahy do vzdelávacieho systému, ktoré by sa mali realizovať citlivo a po dôkladnej analýze a príprave za účasti tých, ktorých sa zmeny dotknú," tvrdí.

Za najväčší nedostatok považuje viaceré zlyhania ministerstva školstva pri zabezpečovaní vzdelávania počas uzavretia škôl v dôsledku pandémie ochorenia COVID-19. "Školy sme v porovnaní s ostatnými krajinami mali zatvorené príliš dlho a ministerstvu sa nepodarilo zabezpečiť prístup k vzdelaniu pre všetky deti, či už vo forme prezenčného vzdelávania pre vybrané skupiny (dialo sa tak oneskorene a nevieme, do akej miery), alebo prostredníctvom zabezpečenia internetového pripojenia a technologických zariadení pre online výučbu," vysvetlil Rehúš. Ako tvrdí, namiesto toho ministerstvo investovalo finančné a personálne prostriedky do iných oblastí, ktoré sú síce dôležité, ale nie natoľko urgentné, ako sú napríklad dotácie na nákup kníh či vybavenie školských jedální. K potrebným opatreniam nedošlo podľa neho ani v prípade zabezpečenia obedov pre žiakov, hoci sú na ne odkázané desiatky tisíc detí.

Za druhý dôležitý problém označil Rehúš skutočnosť, že ministerstvu sa nepodarilo zvýšiť platy učiteľom a ostatným pracovníkom v školstve. "Tretí nedostatok je hlbší a systémový – zdá sa, že minister sa rozhodol zavádzať opatrenia bez ohľadu na výsledky analýz a bez spolupráce a participácie dôležitých aktérov, ktorých sa zmeny týkajú," uviedol.

Rehúš pozitívne hodnotí kroky smerom k tomu, aby si školy mohli zo štátnych prostriedkov kupovať učebnice podľa svojho výberu, teda otvorenie trhu s učebnicami. "Do budúcna bude nutné systém výrazne dofinancovať, aby bol dostatok finančných prostriedkov na učebnice pre všetky ročníky základných a stredných škôl, a tiež ho administratívne zjednodušiť," uviedol.

Kladne hodnotí aj nové vedenie a aktivity ŠPÚ. "Zdá sa mi, že ŠPÚ bolo jedno z mála ministerských pracovísk, ktoré si uvedomovalo výzvy spojené so zatvorením škôl a v rámci svojich možností sa na ne usilovalo reagovať," vysvetlil. Víta aj skutočnosť, že sa ministerstvo zaviazalo dodržať termín spustenia povinného predškolského vzdelávania pre deti vo veku päť rokov od septembra tohto roku.