Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hosťom Pavla Demeša v relácii Svet Tu a teraz bol štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí František Ružička.
Autor Tablet.TV
Bratislava 27. septembra (TABLET.TV) – Európska únia mala snahu zachovávať solidaritu, chrániť občana a tiež aj snahu vytvárať priestor, kde sa občan cíti voľne, slobodne, kde môže pracovať alebo študovať. Teraz je Európska únia viac podozrievavá, štruktúrovaná, pričom takáto podoba štruktúry v rámci dialógu nie je pozitívna. Na Tablet.TV v relácii Svet Tu a teraz to povedal František Ružička, štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Ružička sa po šiestich rokoch v New Yorku, kde pôsobil najskôr ako veľvyslanec pri OSN a neskôr, počas pôsobenia ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka na čele predsedníctva Valného zhromaždenia OSN, ako šéf jeho kabinetu, vrátil na Slovensko. "Bola to obrovská skúsenosť, ktorú človek nájde iba tam. New York je osobitné miesto, lebo je centrom multikultúry, kde život prekypuje nie 24 hodín, ale 25 hodín denne. Veľká skúsenosť to bola aj z profesionálneho hľadiska," zhodnotil Ružička.
Na ministerstve zahraničných vecí v súčasnosti zastáva pozíciu štátneho tajomníka po tom, ako sa Ivan Korčok stal veľvyslancom SR vo Washingtone a ktorého vo funkcii nahradil. Po ňom zároveň prevzal agendu s akcentom na Európsku úniu. "Ide hlavne o predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke a európske záležitosti. A tiež aj šerpa, ktorá predstavuje určitú ťarchu rozhodovania, rozhovory a diskusiu v rámci Európskej únie z odborno-politicko-diplomatickej úrovne na úroveň premiérsku. To v praxi znamená, že takýto predstaviteľ členského štátu musí byť prítomní na rokovaniach, a to spolu s poradcami predsedov vlád, ktorí sa tiež zúčastňujú na európskych radách. Šerpovia sa predovšetkým snažia prezentovať záujem Slovenska a predsedu vlády informujú, kam smeruje vývoj," priblížil Ružička.
V súvislosti so stratou konsenzu zahraničnej politiky vyjadril štátny tajomník znepokojenie. "Trápi ma to vo vzťahu k vnútru. Tá nálada v EÚ je iná. Keď som odchádzal, mal som pocit konzistentnosti a spolupatričnosti EÚ ako takej. Vnímal som snahu zachovávať solidaritu, úniu ďalej posúvať, chrániť občana a tiež aj snahu vytvárať priestor, kde sa občan cíti voľne, slobodne, kde môže pracovať alebo študovať. Teraz som sa vrátil do únie, ktorá je viacej podozrievavá, je viacej štruktúrovaná, ale táto štruktúra v dialógu nie je len pozitívna," uviedol, pričom dodal, že jeho primárnou snahou bude zrušenie bariér nedôvery.
V rámci medzinárodných dialógov sú podľa jeho slov najaktuálnejšími témami utečenecká kríza či brexit. Výsledok referenda vo Veľkej Británii nespochybňuje, pretože, ako uviedol, je to demokratická voľba ľudu. "Či to bolo dobré rozhodnutie alebo nie, a aké bude mať následky pre nás a pre Veľkú Britániu, nemožno teraz presne povedať. Už dnes ale cítime, že to bude mať následky a už aj samotná Veľká Británia vníma, že tento krok nebol najšťastnejší," povedal v súvislosti s brexitom. Ako ďalej uviedol, v tejto otázke sa rokuje o dosiahnutí dohody o výstupe. Nie je vylúčené, že k dohode dôjde. "V opačnom prípade, ak sa dohoda neuzavrie, hrozí, že 29. marca sa Veľká Británia stane treťou krajinou. To znamená krajinou, na ktorú sa budú sťahovať všetky pravidlá, aké platia na krajiny, ktoré nie sú členom Európskej únie," zdôraznil.
Pravdepodobnosť, že by bolo vo Veľkej Británii ďalšie referendum, je podľa Ružičku veľmi nízka. "Nie je to pravdepodobné. Premiérka Mayová už teraz čelí dosť silným útokom. Situácia je taká, že do októbra sa rokuje. Už teraz je 90% dohody na stole, ale ak sa nedohodneme do októbra, budeme v rokovaniach pokračovať do novembra," spresnil Ružička.
V súvislosti s otázkou utečeneckej krízy štátny tajomník pripomenul, že členské štáty Vyšehradskej skupiny majú rovnaký postoj, a síce zastávajú názor, že povinné kvóty nie sú v tejto otázke riešením. "Ale čo sa týka ďalšieho postoja a postupu, či budeme vytvárať disembargačné platformy mimo hraníc EÚ, kde sa budú sústreďovať migranti, kde budeme rozhodovať, do akej miery budú postupovať ďalej na územie EÚ alebo do Schengenu, alebo vytvoríme kontrolné centrá v EÚ, tam si tiež myslím, že V4 a konkrétne Slovensko nemá s takýmito konceptmi problém," priblížil. Podľa jeho mienky je ale nevyhnutné, aby sa jednoznačne zadefinovalo, akú podobu by malo takéto kontrolné centrum a na akom princípe by fungovalo.
Ako tiež uviedol, bolo by vhodné sa nad otázkou migrácie hlbšie zamyslieť, pretože aj Slovensko sa môže ocitnúť v situácii, keď bude nevyhnutné, aby sme prijali pracovnú silu zo zahraničia. Vychádzal pri tom zo štatistických údajov zamestnanosti, podľa ktorých sa uvoľňujú profesie, v ktorých sú odborníci, často aj zo zahraničia, nevyhnutní.
V tejto súvislosti upozornil na dialóg s občanmi o aktuálnych témach, ktorý sa uskutoční 15. októbra v Banskej Bystrici aj za účasti predsedu vlády Slovenskej republiky. "Chceme, aby tento projekt nebol len súborom naplánovaných aktivít, alebo aby sa po ňom začali debaty študentov, lokálnej samosprávy aj podnikateľov o tom, prečo je Európska únia dôležitá a prečo sa musíme snažiť o to, aby bolo Slovensko vnímané ako dôveryhodný, proeurópsky a konštruktívny člen, avšak so svojím názorom," uzavrel štátny tajomník Ružička.
Ružička sa po šiestich rokoch v New Yorku, kde pôsobil najskôr ako veľvyslanec pri OSN a neskôr, počas pôsobenia ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka na čele predsedníctva Valného zhromaždenia OSN, ako šéf jeho kabinetu, vrátil na Slovensko. "Bola to obrovská skúsenosť, ktorú človek nájde iba tam. New York je osobitné miesto, lebo je centrom multikultúry, kde život prekypuje nie 24 hodín, ale 25 hodín denne. Veľká skúsenosť to bola aj z profesionálneho hľadiska," zhodnotil Ružička.
Na ministerstve zahraničných vecí v súčasnosti zastáva pozíciu štátneho tajomníka po tom, ako sa Ivan Korčok stal veľvyslancom SR vo Washingtone a ktorého vo funkcii nahradil. Po ňom zároveň prevzal agendu s akcentom na Európsku úniu. "Ide hlavne o predsedníctvo vo Vyšehradskej štvorke a európske záležitosti. A tiež aj šerpa, ktorá predstavuje určitú ťarchu rozhodovania, rozhovory a diskusiu v rámci Európskej únie z odborno-politicko-diplomatickej úrovne na úroveň premiérsku. To v praxi znamená, že takýto predstaviteľ členského štátu musí byť prítomní na rokovaniach, a to spolu s poradcami predsedov vlád, ktorí sa tiež zúčastňujú na európskych radách. Šerpovia sa predovšetkým snažia prezentovať záujem Slovenska a predsedu vlády informujú, kam smeruje vývoj," priblížil Ružička.
V súvislosti so stratou konsenzu zahraničnej politiky vyjadril štátny tajomník znepokojenie. "Trápi ma to vo vzťahu k vnútru. Tá nálada v EÚ je iná. Keď som odchádzal, mal som pocit konzistentnosti a spolupatričnosti EÚ ako takej. Vnímal som snahu zachovávať solidaritu, úniu ďalej posúvať, chrániť občana a tiež aj snahu vytvárať priestor, kde sa občan cíti voľne, slobodne, kde môže pracovať alebo študovať. Teraz som sa vrátil do únie, ktorá je viacej podozrievavá, je viacej štruktúrovaná, ale táto štruktúra v dialógu nie je len pozitívna," uviedol, pričom dodal, že jeho primárnou snahou bude zrušenie bariér nedôvery.
V rámci medzinárodných dialógov sú podľa jeho slov najaktuálnejšími témami utečenecká kríza či brexit. Výsledok referenda vo Veľkej Británii nespochybňuje, pretože, ako uviedol, je to demokratická voľba ľudu. "Či to bolo dobré rozhodnutie alebo nie, a aké bude mať následky pre nás a pre Veľkú Britániu, nemožno teraz presne povedať. Už dnes ale cítime, že to bude mať následky a už aj samotná Veľká Británia vníma, že tento krok nebol najšťastnejší," povedal v súvislosti s brexitom. Ako ďalej uviedol, v tejto otázke sa rokuje o dosiahnutí dohody o výstupe. Nie je vylúčené, že k dohode dôjde. "V opačnom prípade, ak sa dohoda neuzavrie, hrozí, že 29. marca sa Veľká Británia stane treťou krajinou. To znamená krajinou, na ktorú sa budú sťahovať všetky pravidlá, aké platia na krajiny, ktoré nie sú členom Európskej únie," zdôraznil.
Pravdepodobnosť, že by bolo vo Veľkej Británii ďalšie referendum, je podľa Ružičku veľmi nízka. "Nie je to pravdepodobné. Premiérka Mayová už teraz čelí dosť silným útokom. Situácia je taká, že do októbra sa rokuje. Už teraz je 90% dohody na stole, ale ak sa nedohodneme do októbra, budeme v rokovaniach pokračovať do novembra," spresnil Ružička.
V súvislosti s otázkou utečeneckej krízy štátny tajomník pripomenul, že členské štáty Vyšehradskej skupiny majú rovnaký postoj, a síce zastávajú názor, že povinné kvóty nie sú v tejto otázke riešením. "Ale čo sa týka ďalšieho postoja a postupu, či budeme vytvárať disembargačné platformy mimo hraníc EÚ, kde sa budú sústreďovať migranti, kde budeme rozhodovať, do akej miery budú postupovať ďalej na územie EÚ alebo do Schengenu, alebo vytvoríme kontrolné centrá v EÚ, tam si tiež myslím, že V4 a konkrétne Slovensko nemá s takýmito konceptmi problém," priblížil. Podľa jeho mienky je ale nevyhnutné, aby sa jednoznačne zadefinovalo, akú podobu by malo takéto kontrolné centrum a na akom princípe by fungovalo.
Ako tiež uviedol, bolo by vhodné sa nad otázkou migrácie hlbšie zamyslieť, pretože aj Slovensko sa môže ocitnúť v situácii, keď bude nevyhnutné, aby sme prijali pracovnú silu zo zahraničia. Vychádzal pri tom zo štatistických údajov zamestnanosti, podľa ktorých sa uvoľňujú profesie, v ktorých sú odborníci, často aj zo zahraničia, nevyhnutní.
V tejto súvislosti upozornil na dialóg s občanmi o aktuálnych témach, ktorý sa uskutoční 15. októbra v Banskej Bystrici aj za účasti predsedu vlády Slovenskej republiky. "Chceme, aby tento projekt nebol len súborom naplánovaných aktivít, alebo aby sa po ňom začali debaty študentov, lokálnej samosprávy aj podnikateľov o tom, prečo je Európska únia dôležitá a prečo sa musíme snažiť o to, aby bolo Slovensko vnímané ako dôveryhodný, proeurópsky a konštruktívny člen, avšak so svojím názorom," uzavrel štátny tajomník Ružička.
